Povie mi niekto kam kráča dnešný svet ?

             Základom matematickej analýzy je vyhodnotenie matematickej funkcie stanovením jej maxím, inflexných bodov, či intervalov rastu, poklesu, limitu funkcie a podobne. Vlastne ide o stanovenie trendov v skúmanom intervale. Pre stanovenie týchto trendov platia isté pravidlá.Prepáčte mi tento úvod, ale myslím že pre analýzu ľudskej spoločnosti tiež platia nejaké pravidlá. Nie sú snáď tak exaktné ako v matematike, ale sú a tiež by som povedal, že sa tam nachádzajú určité limitné, či zlomové body a vývojové trendy. O histórii sa nakoniec aj hovorí ako o zdroji poučenia, i keď vo vzťahu k realite, mám za to, že sa ľudstvo z tej histórie veľmi nepoučilo. Já to chápem, vzťahy medzi ľudmi ako jednotlivcami sú podstatne komplikovanejšie ako priebeh nejakej matematickej funkcie, nie to vzťahy medzi jednotlivými skupinami. Naviac ako hovorí Herakleitos : „Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.“- vzťahy v dnešnej spoločnosti nie sú plne totožné so vzťahmi z pred niekoľkých desaťročí, nie to ešte skôr. Ale o čo mi vlastne ide.

Najskôr trocha z histórie – Ako príčina 1. svetovej vojny je historikmi uvádzané krajné zostrenie rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Obdobie spadá do dominantného nástupu kapitalizmu, ktorého nástup práve vyvolal historikmi uvádzané krajné zostrenie rozporov. Toto už historici zamlčali, lebo tým by vlastne bolo určené, že za 1. svetovú vojnu môže kapitalizmus ako systém (triedny výklad dejín). Nechcem sa zaoberať notoricky známymi faktami histórie okolo 1. svetovej vojny a pre svoj zámer to nepovažujem ani za dôležité, preto poďme ďalej – 2. svetová vojna ako riešení celosvetovej hospodárskej krízy v kapitalistickom spoločenskom systéme. Znova je tu kapitalizmus ako systém s hospodárskou krízou, ktorej riešenie vyúsťuje do vojenského konfliktu. Tu by som sa zastavil trocha s prihliadnutím na jej priebeh v Európe. Hneď po nástupu k moci Hitler preukázal, že pôjde po židoch, cigáňoch a komunistoch a napokon po každom kto prejavuje nejaké sklony k demokracii. Po židoch, nakoľko potreboval kapitál pre realizáciu svojich zámerov, cigáňoch, nakoľko znečisťovali jeho teóriu o čistej rase, a komunisti boli neprijateľnými politickými protivníkmi pre svoje ideály o sociálne spravodlivej beztriednej spoločnosti. Hitler totiž nemenil spoločenský systém, predstavitelia tohto systému ho vlastne vyniesli na výslnie a on im vlastne oživil ekonomiku svojím zámerom vybudovať silnú armádu. Fašizmus, či nacizmus je vlastne iba jednou z foriem kapitalistického systému. Bolo by už na čase, aby si to politológovia a historici už konečne uvedomili.

Za zahájenie 2. svetovej vojny je považované napadnutie Poľska. Treba však povedať, že prepadnutiu Poľska predchádzalo zabratie Rakúska a protektorát Čiech. Časová postupnosť týchto krokov jasne napovedá premyslenému postupu. Zabratím Rakúska sa totiž Československá republika dostáva do čiastočného obklúčenia – sever, západ, i juh je Nemecko, pričom pevnôstky na hraniciach s Rakúskom sa nedali porovnať s pevnosťami v Sudetoch. Na juhu Slovenska horthyovské Maďarsko, spojenec Nemecka. Po tomto kroku bolo vlastne obklúčené i Poľsko.Zabratím Poľska si vlastne vytvoril predmostie pre vpád na Sovietsky väz. To všetko za prizerania sa, niekedy s verbálnymi pripomienkami, ale aj s osobnou účasťou (Mníchov) kapitalistických mocností, lebo načo – Hitler nijako nenapadal ich spoločenský systém, tak povediac, keď videli, že Nemecko sa dostáva z krízy, predpokladali, že aj oni sa na tom priživia. Naviac očakávali, že Hitler naplní ich hlavné očakávania – vrhne sa na Sovietsky zväz, kde bolo zahájené budovanie nového spoločenského systému, nechajme teraz stranou jeho nedostatky, od ktorého keby sa naplnilo sa cítili ohrození. Churchil, uznávaný politik, sa v tomto smere vyjadril celkom jasne. Však chyba lávky, Hitler sa pre taký krok necítil dostatočne silný a mal tiež ambície, že on je ten génius aby realizoval svoje zámery, tak napadol a aj si podmanil, alebo aspoň čiastočne okolité štáty. To všetko za prizerania sa USA, dnešného hlavného kriklúňa o demokracii a dodržiavaní ľudských práv. Načo, veď pre nich vyzerala situácia ekonomicky celkom výhodná a Veľká Británia ešte nemala splatené reparácie za pomoc v 1. svetovej vojne. Začali síce pomáhať bojujúcej strane proti Hitlerovi, otázka nakoľko nezištne, ale do vojny zasiahli až im Nemci potopili niekoľko dopravných konvojov a hlavne po priamom útoku Japoncov na Pearl Harbor v roku 1941. To už v Európe, v dôsledku vojenských operácií Nemecka, zomierali ľudia dva roky.

Ďalší priebeh vojny nebudem rozoberať, pre môj zámer to nepovažujem za podstatné a jej priebeh a ukončenie aj geografickými zmenami sú notoricky známe.

Povojnové bipolárne rozdelenie sveta trvalo viac ako štyridsať rokov. Vo svete stáli proti sebe dva politické a spoločensky rozdielne systémy s krehkou rovnováhou a vzájomným rešpektom. Stáli proti sebe ako dvaja súperi a oni skutočne aj vlastne súperili vo všetkých formách a ľudských činnostiach okrem vojenských. Ak teda nepočítam nejaké diverzantské sabotáže špionáž a podobnú drobnú činnosť. Obdobie dostalo pomenovanie „Studená vojna“. V tomto súboji Socialistický tábor, teda krajiny okolo Sovietského zväzu, boli spočiatku úspešnejšie. Vietnam, Kuba a ďalšie krajiny, i keď nie vždy v plnej miere, prejavovali spoločenské zmeny ako boli v krajinách Socialistického tábora, Lýbia, Sýria, Egypt, Nikaragua,... a hlavne tam narastal jeho hospodársky vplyv.

Nebudem zase ďalej rozoberať, nakoľko je známa súčasnosť, nakoľko sa celé socialistické spoločenstvo rozpadlo včítane jeho garanta, Sovietského zväzu. Príčina rozpadu je dávaná ako dôsledok nespokojnosti obyvateľstva s daným spoločenským režimom. Povedal by som, že tu nie je jednoznačnosť, aspoň čo sa týka Československa, nakoľko aj samozvaný lídri demonštrujúcich vo svojich prejavoch nemali úmysel meniť spoločenský systém. Pamätné sú slová vrcholného vodcu prevratu, Václava Havla. K tomuto iba poznámka : Prevzatie moci komunistami vo februári 1948 bolo diplomatické, s použitím zákonných prostriedkov a férové ( i tak je nazývané ako „komunistic-ký puč), oproti „nežnej revolúcii“, keď revolúcia,tak kontrarevolúcia, lebo nás vrátila do spoločenského systému, kde už Československo kedysi bolo, kde sa z rečníckych tribún hlásalo niečo iné ako bola skutočnosť.

No a čo je dôsledkom tohto stavu. Už tu nemáme „studenú vojnu“, ale vojnu „horúcu“. V dôsledku ozbrojených konfliktov už ľudia zomierajú na všetkých kontinentoch okrem Austrálie. Prečo?

Krátko po ukončení bipolárneho rozdelenia sveta v administrácii Pentagonu v roku 1992 sa začal rodiť projekt, ktorý dostal pomenovanie „Projekt pre nové americké storočie“. Tento uzrel svetlo sveta v roku 2009. Projekt pre nové americké storočie je neo-konzervatívny think-tank, ktorý propaguje ideológiu úplného amerického ovládnutia sveta použitím sily. Táto skupina zahŕňa a rozširuje ideológiu viery v platnosť, pre USA zachovať prevahu, aj odmietnutím právneho štatútu v medzinárodných záležitostiach.

(Základné myšlienky sú vyjadrené v správe zo septembra 2000 vyrobené pre Dicka Cheneyho, Donalda Rumsfelda, Paula Wolfowitza, ... s názvom Prestavba americkej obrany: Stratégia, sily a zdroje pre nové storočie. The Sunday Herald to uviedol ako "plán pre americkú svetovú nadvládu.)

Tak sa pozrime čo sa vlastne stalo. Odpovedá dianie vo svete uvedenému projektu ?

Krajiny Socialistického tábora sa vrátili do kapitalistického spoločenského systému, zo Sovietského Zväzu vzniklo Rusko a nové štáty, pričom sa tiež aj tu zmenil spoločenský systém na kapitalistický. Mnohé tieto štáty, mimo Ruska, sa stali členmi vojenského zoskupenia NATO. V roku 1999 prezident USA Bill Clinton zo summitu NATO predniesol novú strategickú doktrínu NATO . Zjednodušene povedané – NATO si vyhradzuje zasahovať v ktorejkoľvek krajine na svete podľa vlastného uváženia. Od vyhlásenia nie je ďaleko realizácii, vlastne súčasne s vyhlásením deklarácie došlo aj bombardovaniu miest v Jugoslávii so stratami na životoch, hlavne civilného obyvateľstva. Rozšírením NATO, v ktorom platí dominantné slovo USA, sa vlastne USA dostali tak povediac na dostrel Ruska. Tak, že ak si zoberieme spomínaný projekt, doktrínu NATO, zmeny, ktoré od rozpadu bipolárneho rozdelenia v geopolitickom a vojenskom svete nastali, slová prezidentského kandidáta Mitta Romneya : „Rusko je nepriateľom číslo jedna“ vyjadrujú nahlas povedané to, o čom ostatní mlčia. Ako „os zla“ USA označujú krajiny Irán a KĽDR. Obe krajiny sú v susedstve Ruska. KĽDR má s Ruskom len veľmi krátku hranicu a vojensky proti USA naprosto bez šance. Myslím si, že ak by nebolo tej spoločnej hranice USA by sa o ňu zaujímali tak pramálo ako sa zaujímajú Mjanmarsko a iné krajiny kde sú problémy s demokraciou.

Vôbec, ak sa pozrieme na históriu USA od jej boja za nezávislosť (1771-1783) až po dnešok neexistuje interval dlhší ako 50 rokov aby USA neboli v nejakom vojenskom konflikte, či neokupovali nejakú krajinu. Už sa mi nechce rozpisovať všetky tie konfliktné situácie a vojenské aktivity, kde USA vystupujú jednoznačne ako agresor. Len zhrnutie údajov čo som sa dozvedel cez Internet : Podľa údajov ministerstva obrany USA majú USA vojská v 135 štátoch sveta vo viac ako 700 vojenských základniach na území cudzích štátov. V roku 1999 ako prvé čo USA urobili, keď dosiahli aby sa Kosovo dostalo pod tzv. správu OSN, tam vybudovali vojenskú základňu (Camp Bondsteel). Najnovšia informácia, NATO plánuje vybudovať leteckú základňu v Estónsku. To sú zariadenia, ktoré nemajú životnosť niekoľkých mesiacov.

Čo dodať. Táto krajina, USA, je dávaná za garanta demokracie !!! A svet sa znova na to len prizerá, dokonca pritakáva a pridáva sa na stranu a asistuje.

Dnes znovu tu dominuje kapitalistický spoločenský systém a ako skutočnosť ukazuje, znovu je spojený s krízou. Znovu je tu niekto kto stále rozširuje svoje mocenské pôsobenie a stavia sa do pozície, že len on je oprávnený rozhodovať o tom čo je správne. Zbigniew Brzezinski to onoho času, zrovna pre interview s Novým Slovom, povedal celkom jasne „Dáme vám nejaký čas a priestor a ak to nepôjde podľa našich predstáv urobíme opatrenia“ (parafrázujem). Išlo vtedy o problémy okolo p. Mečiara.

Situácia ktorá dnes vo svete pretrváva už bola viackrát prirovnávaná obdobiu svetovej hospodárskej kríze pred 2. svetovou vojnou. Z toho čo som už uviedol myslím si že je možné konštatovať, že kapitalizmus má na svedomí dve svetové vojny. Predpokladám, že oponenti nebudú súhlasiť, že príčiny sú v akýchsi mocenských rozporoch, že je tu vplyv nejakých militantných skupín a podobne. To, že považujem kapitalizmus za príčinný faktor vzniku oboch svetových vojen mi vychádza zo základnej charakteristiky tohto systému, nabitého antagonistickými vzťahmi od jednotlivca cez skupiny až po štátne zoskupenia.

Hádam nikto nepopiera, že základom kapitalizmu je trhové hospodárstvo s predpokladom konkurencie a volnej tvorby cien, prevažne postavené na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov. Pritom drvivá väčšina obyvateľstva je postavená do tovaru so svojou pracovnou silou aby si zabezpečila svoje prežitie. Dám bokom, že toto postavenie je naprosto nevyrovnané oproti vlastníkovi výrobných prostriedkov, ale vlastne ľudia, ako jednotlivci, sú proti sebe v konkurenčnom prostredí protivníkmi čo musí zákonite poznačovať ich vzájomný postoj. Táto pozícia je aj utvrdzovaná vlastne cenou pracovnej sily na základe ponuky a dopytu, ktorá vedie k tomu, že tu nemôže ani byť úprimný záujem o plnú zamestnanosť. To, že existujú nejaké odborové zoskupenia a prejavy solidárnosti medzi zamestnancami, nemení principiálne, systémové postavenie človeka v spoločnosti.

Podobne je to so skupinovými formami. Ak za také budem považovať firmy, či nejaké podnikateľské zoskupenia, znovu tu konkurenčné prostredie, ináč označované za hnací motor napredovania, okrem tohto aspektu prináša aj konkurenčný boj, ktorý možno často označiť za likvidačný a to niekedy doslovne. Jednotlivé prípady z tejto oblasti sú obyčajne zdrojmi justičných kauz.

No a štátne zoskupenia sú tie, o ktorých sa ako príčinách konfliktu hovorí a sú vytvárané práve onými militantnými skupinami. A príčiny ? Keď si prečítate Wikipédiu: „Skupina porazených nespokojných predstavovala nesúrodú skupinku štátov, ktoré počas prvej svetovej vojny skončili na strane porazených a stratili obrovské územia...“ Raz je to skupiny nesúrodých štátov, predtým to boli rozpory medzi mocnosťami, ale že spoločnosť riadiaca sa zákonitosťami kapitalistického systému má problémy a je vlastne v kríze, to ak sa aj spomenie ostáva akosi bokom. Preto otázka : Ak by nastupujúci kapitalizmus mal dostatok priestoru na svoj rozvoj, trhové odbytištia, bola by vojna ? Ak by nebola hospodárska kríza, bola by vojna ?

A dnes svet znovu bojuje z hospodárskou krízou, dnes je tu znova niekto kto ukazuje svoje silné ramena, na zbrojenie sú vydávané čiastky ako nikdy v histórii, dnes znovu môžeme pozorovať nástup militantných, neofašistických skupín a obávam sa, že sa už našiel aj protivník, ktorý za všetko môže. A kto je ten protivník ? Zjavne vychádza Rusko, ktoré je systematicky obklučované. Že spoločenský systém, kapitalizmus, dominuje aj v Rusku nie je dôležité. Je tu už niekoľkokrát spomínaná kríza a Rusko je najcelistvejšia oblasť s energetickým a surovinovým bohatstvom a naviac nechce prijať mocenské postavenie USA. Dokonca má svoje vlastné predstavy o svojom pôsobení. Myslím, že by sa dalo doslovne prevziať hodnotenie vzniku 1. svetovej vojny - krajné zostrenie rozporov medzi svetovými mocnosťami.

Preto si myslím, že kapitalizmus ako spoločenský systém je nebezpečný pre ľudstvo, dokonca ho existenčne ohrozuje.

Úprimne, nepredpokladal som, že toho toľko popíšem, ale trend ktorým sa dnes uberá vo mne vzbudzuje obavy. Myslíte, že sú zbytočné ? Bol by som skutočne rád ak by sa našiel niekto a ukázal na základe argumentov, že moje obavy sú zbytočné.