Potravinové škandály

Počet zobrazení: 3431

Ak by som chcel spomenúť všetky potravinové škandály, o ktorých sme sa v posledných rokoch, mesiacoch i dňoch dozvedeli, zabralo by to priveľa miesta. Okrem toho by som iba znova opakoval všetko, čo už predo mnou bolo spomenuté v dennej tlači. Naposledy nás média priam ohúrili informáciou, že sa preveruje, alebo by sa malo preveriť až 50 tisíc ton mäsa a mäsových výrobkov v Holandsku. Je podozrenie, že sa tam nachádza okrem hovädzieho mäsa aj konina. Preboha, kde sa zrazu v Európe vzalo toľko koni? Akoby sa obyvatelia tohto kontinentu začali živiť konským mäsom ako za čias, keď sme tu mali kočovné národy. Vieme si vôbec predstaviť, koľko vlakových súprav s plne naloženými vagónmi, by sme potrebovali, na prevoz tohto tovaru? Ako to, že v krajinách, ktoré nám boli dávané za vzor v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, zrazu je toľko škandálov? Je možné si v tejto súvislosti nespomenúť na časy nášho družstevníctva a nespýtať sa na to, ako to bolo vtedy s chorobou šialených kráv, vtáčou chrípkou, prasacím morom... dioxínom alebo cestárskou soľou v potravinách...? Spomenie si niekto, že by mu namiesto hovädzieho ponúkli koninu, že by niekto pomlel do klobás zdochnutú kravu alebo ošípanú? Ja si spomínam, že v časoch družstevníctva nevpustil veterinár na bitúnok kravu alebo ošípanú, ktorá si zlomila pri prevoze alebo nakládke nohu. Aj to bol dôvod, aby tieto chovné zvieratá boli vhodné, iba pre tzv. sieť „úradných výsekov", kde bolo mäso z nich rozpredané za oveľa nižšie ceny. Myslím si, že ak by niekto dokázal Františkovi Čubovi zo Slušovíc čo i len jeden z dnešných podvodov, ešte i dnes by to bol pre poľnohospodárskych reformátorov po roku 1989 jeden z najsilnejších argumentov, prečo bolo potrebné naše poľnohospodárstvo a teda aj našu potravinovú sebestačnosť rozbiť. Nech už existujú na túto tému, akékoľvek názory, je isté, že v tých časoch sme boli sebestační a že sme nemuseli cca 60% potravín dovážať. Zašlo to vlastne už tak ďaleko, že ešte aj cibuľu alebo cesnak musíme odniekiaľ doviezť, pretože sami si ju nedokážeme dopestovať. Ak áno, aj pri takýchto plodinách musí nad nami stáť Rakúšan alebo Dán. Ako to bude vyzerať, ak sa začne v krátkej dobe rozpredávať aj poľnohospodárska pôda, na ktorej predaj je ešte stále embargo, myslím si, že si každý vie predstaviť. Tá pôda je už vlastne predaná už teraz, potom sa už iba potvrdí list vlastníctva.

Vyparila sa už sláva nášho družstevníctva a tie časy nám už pripomínajú iba opustené maštale a kravíny v bývalých priestoroch JRD. Z mnohých sú už iba ruiny, iné sú vynovené pre celkom iné účely, ktoré nesúvisia s výrobou potravín. Opustené alebo zlikvidované ostali  aj chlievy v našich rodinných domoch, kde sa chovali v minulosti ošípané takmer v každej domácnosti. Ak aj niekto ošípanú nevychoval, kúpil si ju a zabíjačka musela byť. Rozpadom družstevníctva sa skončil aj čas záhumienok a naturálií, teda aj čas zabíjačiek, keď sa pri tejto príležitosti schádzala celá rodina. Býval taký zvyk, že hospodár jednu ošípanú rozdal svojim deťom alebo celej rodine a až tú druhú si nechal pre svoju potrebu. Zabíjačka rodinu spájala, okrem toho však každý vedel, že bude jesť iba to, čo si do tlačenky, jaternice, klobásy sám pomlel.. Vie dnes spotrebiteľ, keď si kupuje tlačenku, jaternicu, mleté mäso, klobásu... čo všetko sa v týchto výrobkoch nachádza? Keď počúva o tých potravinových škandáloch a o tom, koľko vody, separátov a pod. sa do výrobkov zapracúva, keď sa dozvie, že niekto niekde zapracoval do klobás aj byvola, psa alebo mačku, človek začne rozmýšľať a upozorňovať na  to aj svoje deti. V televízii na všetkých programoch dnes bežia relácie, v ktorých nás popredné herecké osobnosti učia vyvárať všelijaké špeciality, dokonca do niektorých relácií aj pornohercov už pozvali. Zbytočne by sme od tejto hereckej elity a tvorcov podobných relácií očakávali, že naučia mladých ľudí tomu, ako sa z lacnej slaniny na vytápanie získa domáca masť i kvalitný „oškvarok“, ktorý sa vôbec nepodobá vôňou ani vzhľadom „oškvarkom“ v predajniach. Dnes, aj keď sa už iba málokde na dedine zabíja, rodina sa predsa len schádza pri výrobe zabíjačkových špecialít. Kúpi sa potrebné mäso a urobia sa spoločne jaternice, klobásy, saláma alebo tlačenka. Je to síce iba náhrada za skutočnú zabíjačkovú atmosféru, no každý vie, čo si pomelie a potom aj zje. Od istého času, ak sa deti rozhodnú ísť niekde k vode, do prírody alebo záhrady grilovať, prestali si už kupovať hotové nakrájané, nasolené, nacesnakované a nakoreňované cigánske pečienky, ktoré stačí iba rozbaliť a hodiť na gril. Neveria už tomu, že dobrí ujovia a tety im to pripravujú iba kvôli tomu, aby im ušetrili čas. Niekto im už nešeptal, že pod koreninami a cesnakom sa skrýva aj „starina“. Veria už iba tomu, čo si sami „naložia“. Už aj oni pochopili, že ak by sme sa mali spoliehať na farmárov, akých nám predstavuje TV vo svojich reláciách Farmár alebo Farmár hľadá ženu, s poľnohospodárstvom a sebestačnosťou sa nepohneme z miesta.

Potravinových škandálov je v poslednej dobe už toľko, že to ľudí vyburcovalo z ľahostajnosti a znova zisťujú, na čo všetko je dobrý obyčajný mäsový mlynček

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984