Pochybnosti o politických diskusiách

Rakúsky ekonóm J. Schumpeter,  zdôvodňujúc svoje názory na povahu demokracie, poznamenáva, že ľudia, keď začínajú diskutovať o politike, tak ich intelektuálny potenciál sa prudko znižuje, stávajú sa primitívmi a padajú na úroveň asociatívneho a emociálneho myslenia. V diskusiách o politike ľudia hlúpnu. Nuž, je to tak! Stačí sledovať akúkoľvek diskusiu o politike a nezaujato hodnotiť argumenty, ktoré sa v nej používajú. Politické diskusie sú obyčajne diskusiami o kvalite osôb, ktoré politiku „robia“. Teda diskutuje sa o tom, kto je schopný a kto nie, kto je „charakter“ a kto podvodník. Málokedy sa diskutuje o problémoch, ako ich politické strany vidia a len výnimočne sa diskutuje o štrukturálne zadaných motívoch, ktoré podnecujú konanie politikov.

V diskusiách o politike ľudia ľahko hlúpnu. Svedčí o tom naša každodenná skúsenosť z politických debát. Obvykle však vidíme, že hlúpo argumentuje len náš protivník. Neuvedomujeme si, že náš protivník si myslí, že hlúpo argumentujeme my. 

Prečo je to tak?

Možno preto, že o politike vždy uvažujeme zaujato, vždy z určitej pozície  a neuvedomujeme si to. Nárok na objektivitu nepreverujeme, považujeme za samozrejmé, že „my“ sme objektívni. Citová angažovanosť predchádza intelektuálnej angažovanosti a veľmi často ju podmieňuje. V politických diskusiách sa intelekt dostáva do vleku emócií. Stráca samostatnosť, stáva sa otrokom emócií. Vášeň zaslepuje. Je to aj preto, že politika je sama osebe komplikovanou záležitosťou a skutočne jej rozumie len ten, kto žije pre politiku a z politiky. Zároveň sa však politické rozhodnutia týkajú podmienok života veľkých skupín obyvateľstva. Na jednej strane je teda neznáme dianie a na druhej strane jeho dôsledky pre mňa. Ideálna situácia pre mytologizáciu. Mýtus je reakciou na tajomno, na tajomstvo, na pôsobiace tajomné neznámo. Preto aj bežné predstavy o politike sú na úrovni mýtu.

Politici samotní však na tom nie sú lepšie. Aj oni uvažujú o svete na pozadí záujmov, ktoré sa do ich vedomia premietajú v podobe silných emócií. Aj u nich emócia predchádza reflexii. Politik by sa však mal vyznačovať tým, že dokáže svoje emócie kontrolovať.