Reklama
Reklama

Pavučina v hlave

Počet zobrazení: 2489

Ak si zalistujete v Dejinách Spojených štátov od Georga B. Trindala, nájdete v nich o. i. aj zmienku o istom generálovi McCleanovi. Bol známy tým, že neprejavoval sympatie k americkému prezidentovi Lincolnovi. Naopak, často mu dával najavo pohŕdanie ním osobne i jeho politikou. Lincoln to neopätoval, dokonca sa nechal počuť: – To nič, povedal, pokojne mu aj koňa podržím, keď nám prinesie úžitok.

Veľmi presne sa takto vyjadril o tom, akým smerom sa bude uberať politika Spojených štátov v budúcnosti. Nech je to ktokoľvek, budeme podporovať a presadzovať každého, kto prospeje Amerike, potvrdili takmer všetci prezidenti Spojených štátov, ktorí po Lincolnovi zasadli v Bielom dome. Dlhý by bol zoznam aj diktátorov po všetkých kontinentoch, ktorých dosadili a udržiavali pri moci. Dovtedy, dokiaľ sa nespriečili ich záujmom a neprestali robiť politiku v prospech Spojených štátov. Tak sa dostal k moci Batista, Pinochet, Kaddáfí, Saddám Husajn... ani Ukrajina sa nezaobišla bez toho, aby sa nezamiešali do jej záležitostí. Ako to dopadlo v krajinách, o ktorých je reč, všetci dobre vieme, no práve tento východný sused nás znepokojuje najviac. Už aj preto, že práve v súvislosti s Ukrajinou sme najviac bombardovaní propagandou z obidvoch strán. Akoby niekto divokú zver odviazal z reťaze, ktorá teraz počúva iba na pokyn svojich pánov, pôsobí na našu psychiku a oberá nás o radosť zo života. Niet dňa ani hodiny, aby nezasahovala do nášho života, je to hotové civilizačné nešťastie, ktoré nás oberá o pokoj. Na pohode nám nepridávajú ani politické debaty na túto tému, ktoré prebiehajú na televíznych obrazovkách. Namiesto toho, aby nás upokojovali, veci nám vysvetľovali, spôsobujú iba pochybnosti o ich užitočnosti, pretože vždy v nich zasadne niekto, kto človeku iba pokazí náladu.

Jednou takouto reláciou bola aj politická debata Jána Čarnogurského s Róbertom Ondrejcsákom, riaditeľom  Centra pre európske a severoatlantické  vzťahy na TA3 24. februára. Nechápem, prečo si p. Bielik pozval na rozhovor práve tohto človeka. Veď takmer na každú myšlienku alebo argumentáciu Jána Čarnogurského, odpovedal: – To je ruská propaganda, o tom nebudem diskutovať. Okrem toho sa vyjadril aj v tom zmysle, že takéto názory, aké má Ján Čarnogurský už na TV obrazovku nepatria a nemali by sa vôbec vysielať. O všetkom, čo sa deje na Ukrajine, by sme mali teda počúvať iba jeho alebo ľudí, ktorí sú rovnakej krvnej skupiny. Ak máte iný názor, ste ošľahnutý ruskou propagandou a pán Ondrejcsák odmietne s vami diskutovať. Neviem prečo potom do takýchto debát vstupuje, keď nemieni reagovať na inú argumentáciu. Ktovie, či si pozrel ohlasy na svoje vystúpenie.

Ubehli už asi tri týždne od vysielania tejto relácie a na východ od nás sa stalo veľa zaujímavých vecí. Okrem iného bol zavraždený ruský opozičný politik Boris Nemcov. Ešte ani nevychladlo telo tejto obete a už sa vedelo, že vrahom, vlastne objednávateľom vraždy je Putin. Napokon vrah alebo jej objednávateľ sú rovnakí zločinci. Je to zaujímavé, koľko je na svete zrazu „kriminalistov“, ktorí dokážu s takou ľahkosťou a istotou okamžite vypátrať zločinca. Tak rýchlo, ako dokázali určiť vinníka, ktorý zostrelil civilné lietadlo, ešte ani nedopadli jeho trosky na zem, identifikovať záhadných strelcov na Majdane...vždy v tom mal prsty Putin. Ani Shakespeare by nedokázal vo svojich drámach vymyslieť toľko zločinov na hlavu jedného človeka. Ak by ste sa chceli na to spýtať pána Ondrejcsáka, určite by sa s vami nebavil, pretože podobnú zvedavosť môže mať iba človek ošľahnutý ruskou propagandou. Nie je isté, ako by zareagoval tento pán na správu o podozrivom  úmrtí ďalšieho spolupracovníka V. Janukovyča – bývalého gubernátora Záporožskej oblasti Olexandra Peklušenka. Denník Pravda cituje BBC, že je to už šiesty predstaviteľ bývalého režimu, ktorý zomrel za nevyjasnených okolností. Aj to je iba ruská propaganda, o ktorej by s vami pán Ondrejcsák odmietol diskutovať? Prečo sa toľko píše iba o Nemcovovi a doteraz sa ani len nespomenuli aj tieto záhadne úmrtia? Po internete koluje vtip, že ak by sa takíto ľudia aj sedemkrát po sebe napichli na vidly, aj tak to bude samovražda. Samovraždou by to bolo aj vtedy, ak by si samovrah strelil do krku a potom si ešte vpálil do hlavy – ranu istoty.

Je taká jedna stará legenda, že Hermes sa rád zabával tým, že zabalil do vrecúšok všetky špatností, ako sú napr. choroby, nenávisť a zloba, naložil  ich na káru a rozvážal ich medzi národmi po svete. Ukrajincom sa toho ušlo asi najviac. Ak k tomu prirátame ešte aj propagandu, ktorá ošľaháva ľudí zo všetkých strán, nečudo, že je v tejto krajine aj násilie a vojna. Vytvára v hlavách ľudí pavučinu, cez ktorú sa dá iba ťažko rozoznávať, čo by bolo pre nich najlepšie. Škoda, že sa v Minsku, dohodli iba na stiahnutí ťažkých zbrani z frontu a nie aj na stiahnutí propagandistických zverov, ktorí už pobláznili hlavy ľudí po celom svete. Zatiaľ to však vyzerá tak, že stále to niekomu prináša úžitok, tak ako keď Lincoln držal svojmu generálovi koňa za uzdu.

 


 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy