Reklama
Reklama

Niektoré pochybnosti o referende

Počet zobrazení: 3435

Na program dňa sa dostalo referendum o rodine. Prvá výhrada smeruje k „zbytočne“ vynaloženým verejným prostriedkom. Určite je na mieste položiť si takúto otázku. Za ňou sa vľúdi pochybnosť, ako sa dostala táto téma na stôl.  Domnievam sa, že nejde prioritne o akúsi „apoštolskú“ inciatívu, ale ide o reakciu na ofenzívu LGBT komunity, na „pride“ pojazdný cirkus, na narážky politikov-homosexuálov  naznačujúce „utrpenie“ na poštách pri preberaní doporučených zásielok a iné obmedzenia „rovnoprávnosti“ zväzku LGBT parnerov ( sic už nie jednotlivcov, ale ich „organizácii“). Priznávam sa, že iniciatívu LGBT zviditeľniť sa chápem. Považujem ju za prirodzenú. Túžba rozmnožovať sa je bazálna potreba všetkých živých organizmov. Pri absencii fyzioligických možností je snaha o propagandistické „rozmnožovanie“  homosexuálov určite logická.

Vzápätí mi zarezonuje výhrada proti petičnému výboru, prečo sa nezaoberajú „dôležitejšími“ otázkami sociálnej ochrany rodiny a detí (nezamestnanosť, chudoba a i.). V takomto ping-pongu sa núka otázka angažovanosti za práva gayov na odstránenie ich poštového utrpenia v porovnaní s aktivitami pre potrestanie sofistikovaného mučenia klientov CIA na území EÚ...  Súhlasím však, že útok na civilizáciu je širší, ako len atak LGBT na prirodzenú rodinu. Spozornel som, keď som sa dočítal, že Economist ( vydávaný Rotschildovskou finančnou skupinou a vedený aktivistom Bildenbergu) komentuje slovenské referendum ako príležitosť odmietnutím referenda ukázať, že sa Slovensko zbavilo komunistickej minulosti a kvalifikovalo sa pre demokraciu 21.storočia.... Neomaltuziánske iniciatívy na reguláciu obyvateľstva vnímam ako široký politický koncept, pozostávajúci z deštrukcie vzdelania, redukcie zdravotnej starostlivosti,  obmedzenie dostupnosti nevyhnutných životných potrieb ( dôchodková politika, sociálne podpory, zdaňovanie spotreby základných potrieb rovnako ako luxusného tovaru a i.). Aj historické skúsenosti nás navigujú na ostražitosť pri oficiálnej propagácii eutanázie a homosexuality. Sústredený mediálny tlak na propagandu neomaltuziánstva dokumentuje aj cenzúrovanie referendovej kampane. TV Markíza odmietla vysielať spoty petičného výboru s odôvodnením, že oponenti nemajú finančné zdroje. Je zaujímavé, že takýto „etický“ prístup neuplatňuje pri politickej reklame a keďže komunisti nemajú peniaze neodmieta TV Markíza  propagandu kapitalizmu....

Pochybnosť vo mne vzbudzujú aj pokusy transformovať diskusiu o rodine a LGBT ( fikcia, že sa téma rodiny netýka LGBT nie je korektná, netýka sa síce individuálnych práv ale spochybňuje ambície „komunity“) na diskusiu o viere a cirkvi. Pre mňa, ako neveriaceho, je to neprijateľná autorizácia témy. Akoby to bol problém iba veriacich a iba cirkevných štruktúr. Ako by rodina bola ideologickým dieťaťom katolicizmu. Pritom rodina, zachovanie rodu je nesporne predteologickým „vynálezom“. Aj keď ide o nesporný a zdokumentovaný historický fakt, považujem za podstatné uviesť, že vzťah k deťom, k rodine s deťmi, je súčasťou všetkých kultúr a dokonca je zreteľný aj u zvierat. Zachovanie rodu je nielen základný pud, ale u normálnych živých organizmov aj zmyslom existencie ( sú druhy, ktoré splodením potomstva hynú...).

Nie som „homofóbny“ zvrhlík štítiaci sa homosexuálov, naopak rešpektujem ich ako jednotlivcov s osobitným sociálnym statusom. Som ctiteľom zdravého rozumu a oceňujem, že LGBT často disponujú výnimočným intelektom. Vidno to aj na celom projekte propagácie LGBT komunity. S trochou nemiestnej podozrievavosti sa dokonca domnievam, že aj referendum je jeho súčasťou: Referendum o rozšírení nárokov organizácií LGBT ( komunít, partnerstiev a pod.) by zrejme dopadlo negatívne, Preto by bol  pre LGBT komunitu vítanou výhrou  neúspech referenda o rodine. V takomto prípade je možno očakávať silnú ofenzívu LGBT smerujúcu k interpretácii neplatnosti referenda, ako nepriamu verejnú podporu homosexuality a k dosiahnutiu ( aj vďaka nadpriemernej inteligencii) konkrétnych legislatívnych zmien.

Možno to považovať za umelú konštrukciu, ale domnievam sa, že vládnuce elity používajú sexuálne neštandartné komunity ako bezprostredné a bezpečné nástroje na dosahovanie vlastných cieľov. Či už ide o eunuchov ako elitnú gardu, poslušnú a inteligentnú exekutívu, alebo o celibát ako  spôsob sústredenia osobnosti na kľúčové „poslanie“.

Ťažko si predstaviť cukrovkára ako špecialistu na výrobu zákuskov. Ani ja sa, so svojimi kilogramami, bolestivými kĺbmi, nechystám zdolať Himaláje. Nerozumiem,  prečo ľudia s endokrinologickým nedostatkom diferencovaných pohlavných hormónov, prejavujú záujem o výchovu detí. ( Súčasná medicína naviac už ponúka v andrológii náhradu testosterónu aj estrogénu). Chápem nechuť vo vulgárnoliberálnom kontexte obmedzovať „práva“ iných a otázku, ako by ma ( štandardného heterosexuála, otca štyroch detí) , obmedzili práva gayov a lesbičiek, považujem za legitímnu.

Som presvedčený a budem za to zo všetkých síl zápasiť, že individuálne práva by nemali  byť obmedzované na základe akýchkoľvek kritérií, vrátane sexuálnej orientácie. Na druhej strane budem podporovať prirodzené a overené schémy zachovania rodu, ako nevyhnutnú podmienku existencie. Zachovanie rodu je existenčnou podmienkou a erózia či substitúcia týchto foriem je možné len, ak rezignujeme na právo na život svojho rodu.   

Rodina má práva, ale ako dôsledok povinností, ktoré naplnila. Bez ich naplnenia priznať jej práva iným organizáciám je nielen nekorektné ale aj nespravodlivé a nespravodlivosť sa ma dotýka!.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy