Reklama
Reklama

Niekoľko poznámok k dezinterpretácii paktu Molotov-Ribbentrop

Počet zobrazení: 1044

80. výročie paktu Molotov-Ribbentrop je pre mainstream ďalšou šancou živiť rusofóbne a antiľavicové nalády.

Pre úplnosť si zhrnieme súčasnú mainstreamovú interpretáciu tohto výročia: V predvečer druhej svetovej vojny sa západné mocnosti snažili všemožne zabrániť vojne. Po tragickom, no dobre mienenom obetovaní Československa, dokonca ponúkli Stalinovi spojenectvo proti Hitlerovi. No Stalin radšej uzavrel zmluvu s Hitlerom, podieľali sa na rozdelení Poľska. Ergo, Moskva môže za druhú svetovú rovnako ako Berlín a medzi komunizmom a nacizmom niet rozdielu.

Teraz si uvedieme zopár faktov, ktoré pakt Molotov-Ribbentrop uvedú do iného svetla.
 

Otázka neznie, kto uzavrel, ale kto neuzavrel dohodu s Hitlerom
 

Prvá fámu, ktorú musím vyvrátiť, je mainstreamová optika, že existujú dobré a zlé mocnosti a my ako malé štáty sa musíme primknúť k tým dobrým mocnostiam. Hlúposť.

Každá mocnosť sleduje výhradne svoje záujmy. Tie sa dočasne môžu prekrývať so záujmami menších štátov, ale v konečnom dôsledku mocnosti vždy uprednostňovali, uprednostňujú a budú uprednostňovať svoje záujmy. A ak bude treba, tak malé krajiny hodia cez palubu. Budeme preto vychádzať z tejto premisy.

Druhá vec, prvá svetová vojna rozbúrala systém medzinárodných vzťahov založených na udržiavaní rovnováhy. Ten bol ustanovený ešte po porážke Napoleona v roku 1815. Zrazu bolo po vojne Nemecko na kolenách, sovietskym Ruskom zmietala občianska vojna a na troskách Rakúsko-Uhorska vznikli nové štáty.

Situácia v Európe bola nová a nestála. Na juhu našej republiky boli na revíziu hraníc pripravení Maďari, na severe Poliaci (tu si treba uvedomiť, že medzivojnové Poľsko pod vedením Józsefa Piłsudskeho bol jeden reakčný, militaristický a diktátorský režim, ktorý je dodnes mne z neznámych príčin prezentovaný ako obeť). Západné mocnosti sa len prizerali pošliapavaniu medzinárodného práva Mussoliniho Talianskom v Afrike a republikánske Španielsko nechali pod náporom fašistických Frankových povstalcov vykrvácať.

Do toho sa dostal k Nemecku k moci Hitler. Viete, aká bola reakcia západných mocností? Do pol roka podpísali Hitlerovo Nemecko, Mussoliniho Taliansko s Veľkou Britániou a Francúzskom tzv. Pakt štyroch, ktorý mal upravovať spoluprácu týchto 4 krajín v Lige národov a ich spoločné úsilie v udržiavaní mieru v Európe. Tento krok ostro kritizovala Moskva, štáty Malej dohody (Juhoslávia, Rumunsko a Československo), ako aj Poľsko. Táto dohoda síce zakrátko krachla, ale ostáva dôkazom vtedajšieho uvažovania Západu.

Apropos, ešte sa pristavím pri Piłsudskeho režime: do roku od nástupu Hitlera k moci s ním podpísal zmluvu o neútočení.
 

Moskva chcela koalíciu proti Hitlerovi už v 39-om. Západ bol proti
 

Po obsadení Čiech po Mníchovskom diktáte vyzval sovietsky minister zahraničia Maxim Litvinov Francúzsko a Britániu na usporiadanie konferencie reagujúcej na nemeckú agresivitu, neskôr vyzval obe krajiny na uzavretie dohody o vzájomnej pomoci v prípade nemeckej agresie, ku ktorej by sa mohlo pripojiť aj Poľsko. Bezvýsledne, Briti ju považovali za predčasnú, namiesto toho presadzovali podpis akéhosi všeobecného vyhlásenia voči ohrozeniu. Proti tomu boli zase Poliaci, ktorí od januára 1939 viedli rokovania s Berlínom.

„16. apríla Sovieti predložili oficiálny návrh na vytvorenie jednotného frontu spoločnej pomoci medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a ZSSR. Nemôže byť pochýb..., že Británia a Francúzsko mali prijať ruskú ponuku,“ povedal s odstupom času Winston Churchill.

Rokovania medzi ZSSR, Francúzskom a Veľkou Britániou prebiehali aj v auguste 1939. Zároveň však prebiehala aj komunikácia s Nemeckom. Moskva cítila jasnú neochotu Západu dohodnúť sa. Západné krajiny stále rokovania zahrávali do autu: odmietali rokovať o konkrétnych krokoch nasadenia armády v prípade nemeckej agresie, na rokovania vysielali „nižšie šarže“ a pod., až Sovietom došla trpezlivosť, rokovania 21. augusta pozastavili a zintenzívnili komunikáciu s Nemcami a behom pár dní dohodli podrobnosti paktu o neútočení s nimi. 24.augusta bola dohoda podpísaná.

Jednoducho povedané: Sovieti vedeli, že vojna v Európe je neodvratná a chceli si kryť chrbát. Ak to nešlo s jednou stranou, tak dali priestor druhej. Bodka.
 

Je aj Slovensko zodpovedné za štart druhej svetovej vojny?
 

Treťou tézou je, že ak sa ZSSR zúčastnil delenia Poľska, tak je rovnako zodpovedný za vyvolanie vojny ako Nemecko. Skutočne?

No dobre, tak opäť dajme priestor „zabudnutým“ faktom. 1. septembra 1939, len 15 minút po útoku Wermachtu na Poľsko, začala z juhu útočiť aj slovenská armáda. Poľná armáda Bernolák pozostávajúca z divízií Jánošík, Rázus a Škultéty o sile viac ako 51 000 mužov začala postupovať na Nowy Targ, obsadila Zakopane a dostala sa 30 km do hĺbky poľského územia. Nemecko „veľkoryso“ prenechalo Slovákštátu územia, o ktoré sme prišli v r. 1920 a 1939.

Útoku na Poľsko sa teda v septembri 1939 zúčastnili Nemecko, ZSSR a Slovensko. No pokým my sme svoju účasť v operáciách proti Nemecku a ZSSR „odčinili“ Slovenským národným povstaním, Moskve to niektorí naši „pisálci“ a politici nevedia zabudnúť ani napriek tomu, že oslobodila polovicu Európy obetujúc pri tom viac ako 27 miliónov životov. Typická ukážka selektívneho prístupu k dejinám.

(Dez)interpretácia udalostí vedúcich k podpisu paktu Molotov-Ribbentrop je krásnou ukážkou orwellovskej manipulácie: hovoria nám, že dejiny nám v minulosti interpretovali v „bielych farbách“, pričom dejiny nie sú čierno-biele, no zároveň nám podsúvajú „čiernu verziu“ dejín.

(Status na FB, 25. 8. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy