Reklama
Reklama

Niekoľko postrehov k augustu '68

Počet zobrazení: 961

Síce nie v takej intenzite ako pred rokom, ale predsa, aj tentoraz musíme čeliť sérii článkov k výročiu augusta '68. Pričom platí, že ich štylistickú a obsahovú chabosť prekonáva už len ich poplatnosť súčasnej dobe.

Preto si dovolím ponúknuť vám tri osobné postrehy k súčasnej interpretácii udalostí spred 51 rokov:

1. NIET VÄČŠÍCH OBRANCOV SOCIALIZMU (S ĽUDSKOU TVÁROU), AKO SÚ KAVIARNICI

Aj vám sa to zdá čarovné? 364 dní v roku kaviareň kritizuje všetko ľavicové, no zrazu príde jeden deň – jeden jediný deň – 21. august, a zo všetkých tých Dostálov, Osuských, Beblavých, Kiskov, Hlinov, je zrazu jednotný front nariekačov nad tým, že Sovieti nám nedovolili uviesť do života vlastný model socializmu.

Ach, a oni by si to pritom tak želali! Nebolo by to nádherné, uviesť do života zamestnanecké rady, experimentovať s rôznymi formami podnikania v malom. Mohli by sme byť výkladnou skriňou východného bloku, z ktorého sa socializmus mohol exportovať do ďalších krajín! A podpora KSČ zo strany verejnosti síce bola v tej dobe na maximách, ale mohla byť ešte vyššia!

Priatelia, tento každoročný nárek je taký... „úprimný“.

2. ZA VŠETKO MÔŽU RUSI. AJ ZA AUGUST '68...

Naratív, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy je zodpovednosť ruského národa, je tu ako značne sprimitivizovaná interpretácia udalostí z roku 1968 prítomný v podstate od počiatku. No osobitý punc získal najmä po spustení antiruskej hystérie v roku 2014.

Odvtedy neprešiel rok, aby sa roje pisálkov neodbavovali na tom, že „aj za ten august '68 môžu Rusi“. Pravda je taká, že príčiny oných udalostí môžeme hľadať v ideologických oblastiach alebo v geopolitických reáliách vtedajšieho sveta, ale snaha je buď vedomou dezinterpretáciou alebo hrubým nepochopením toho, akým multikultúrnym a multinárodným útvarom bol Sovietsky zväz.

Ale vysvetľujte to niekomu, pre koho je všetko na východ od Čiernej nad Tisou už len ruská gubernia...

Mimochodom, ak by sme už chceli zachádzať do týchto národnostných záležitostí, od Leninovej smrti až do začiatku 80. rokov nestál na čele ZSSR Rus (Stalin bol Gruzínec, Chruščov s Brežnevom zase Ukrajinci).

3. ČERVENÁ ARMÁDA VADÍ, US ARMY NEVADÍ

Zaujímavé a trpko úsmevné je aj to, že tak ako má mnou spomínaná sorta pisálkov a politikov obrovský problém so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na čele s Červenou armádou do ČSSR, o to servilnejšie obhajuje bez výnimky všetky kroky americkej armády a silového nástroja zahraničnej politiky USA: NATO.

A tak tí, ktorí majú každoročne 21. augusta plné ústa dodržiavania medzinárodného práva, po zvyšok roka zbabelo mlčia. Nehovoriac o ich servilnej obhajobe akejkoľvek formy vojenskej prítomnosti USA na Slovensku.

Nečudoval by som sa, ak by na tabuľkách proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy mali z druhej strany pripravený slogan „Welcome, dear US army!“

(Status na FB 21. 8. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy