"New deal" Smeru s automobilkami?
utorok 25. november 2014Nesmiem si dať poobede "prestávku" a čumieť na sprostredkované spravodajstvo TA3. To nerobí dobre na trávenie:
Uviedli ústami premiéra: "hovoria nám prestavitelia automobilového a strojárskeho priemyslu: budeme potrebovať niekoľko stotisíc absolventov technických smerov, aby sme ich mohli prijímať"...wáááuuu!
Nebolo uvedené: kedy?
Nebolo dohodnuté: za čo? Z akých zdrojov?
Nebolo uvedené: aké sú záruky? Lebo veď, po roku 1990 sme potrebovali veľa právnikov, managerov, obchodíkov, financov. Celé odbory iných zamestananí boli decimované zámerne a politicky - nie je to vina Smeru SD. Ale je to súčasť našej histórie, keď sme z učiteľov vyrábali finančné konzultantky, z lekárov obchodných zástupcov ( lebo bolo priveľa ordinácií a nemocníc), z technických pracovníkov sme robili predajcov váh, hrncov, v lepšom prípade vysávačov a autoumývačiek...
Takže, kedže som v tom prvom blogu doslova expolodoval od úžasu, poďme to riešiť a tešiť sa:
1. Ok, vypočuli sme si slová "najvyššieho výkonného pracovníka" Slovenska, premiéra vlády, že nám tu automobilky a strojárske koncerny (pochybujem, že to boli fabričky typu TRENS, Imet, alebo ŽOS, či Slovtos a pod.) chystajú "Detroit 21.storočia"). Dobre.
2.Tak nech vláda urobí s tými konkrétnymi podnikmi takúto zmluvu - povedzme znenie rokovania:
My vytvoríme organizačné a technické podmienky a spravíme vykonávací projekt na tie požiadavky vzdelania, povedzme prví absolventi o 4 až o 5 rokov.
Vy to objednávate, takže budete platiť extra poplatok (tak ako to je vo Francúzsku či bolo inde, percento z objemu príjmu na vzdelávanie) definovaný presne ako "náklad na vzdelanie absolventov profesií" a každoročne, daňové -nedaňové prázdniny, sídla nesídla v zahraničí, objem zisku -nezisku, nám budete na tie účty dávať dohodnutý objem financií, aby sme mohli konať.
3.My sa zaväzujeme ku kvalite vzdelania a k vysoko kvalitným výstupom, skúšať a praxovať musia u vás a na vašich technológiách.
4.A zaručujete sa, že o tie 4-5 rokov všetkých absolventov vybilnacovane PRÍJMETE do práce!
A v tej chvíli s tým vyhlásením nemám problém.
Má vláda v rukách aspoň návrh takejto zmluvy? Lebo veď to poznáme a viete: Klaus : "ešte pár mesiacov uťahovania opaskov a bude nám líp než za socialismu!", Mečiar: "dáme podniky slovenskej kapitálotvornej vrstve a budeme ako vo Švajčiarsku", Kaník: vstúpte do druhého piliera a budete mať švajčiarske dôchodky"....takých tu už bolo....
Viac od autora
Komentáre
Súhlasím, Peter. Aj ja sa nestačím čudovať, keď médiá kritizujú naše školstvo za to, že nepripravuje absolventov priamo na mieru fabrík. To je čo za nezmysel? Veľkou výhodou nášho systému vzdelávania bola flexibilnosť absolventov, tým, že dostali širšie vzdelanie. Síce im trochu trvalo, pokiaľ sa v zamestnaní zapracovali, ale dokázali sa flexibilne prispôsobiť prostrediu, neboli vzdelávaní na jeden typ prostredia. A dokázali rásť. Úzko špecializovaný pracovník síce nemá problémy s nábehom do zamestnania, ale každá zmena podmienok je pre neho problémom.
Ak si fabriky žiadajú absolventov na mieru svojej fabriky, nech si ich pekne sami vzdelajú. Za socializmu si fabriky vo svojich vzdelávacích inštitúciách vychovávali svojich zamestnancov, prečo by si mali dnes súkromné fabriky nechať platiť vzdelanie svojich zamestnancov z verejných rozpočtov?
Štát síce môže usmerňovať vzdelávanie v smeroch potreby praxe, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť v tomto smere leží na firme. Ona v rámci svoje stratégie vie rozhodnúť, či sa oplatí investovať do vzdelávania pracovníkov. Zriadenie škôl, preorientácia vzdelávania na technické, výchova pedagógov a nakoniec samotné vzdelanie študentov trvá nejaký ten rok. Vie niekto podložiť, že automobilky tu budú ešte o 10 rokov? Prečo by mal riziko za firmy znášať štát, verejné rozpočty? Je to na firme, aby si zvážila, či tu bude ešte 10 rokov.
Nedávjno som niekde videl nejaký prieskum, kde sa hovorilo o tom, že slovenskí študenti majú väčší záujem o humanitné vzdelanie ako technické. A to je vážna vec. Ak vnutíme Slovákom technické vzdelanie a technické zamestnanie, nečudo, že väčšina je potom so svojou prácou nespokojná. A nesporne sa to odráža aj na pracovnej výkonoosti, psychickej pohode a chorobnosti, dĺžke života ľudí. To by mala vláda vziať v úvahu. Treba hospodársku štruktúru, hospodársku stratégiu utvárať aj s ohľadom na tento faktor.
Záujem podnikateľskej sféry o vedu a vzdelávanie
v SR je vyslovene pragmatický až ignorantský. Pretože nielen rezortný, ale ani podnikový výskum a vývoj zahraničných filiálok etablovaných v SR prakticky neexistuje, aj príspevok súkromnej sféry nielen do financovania VaV, ale aj univerzitného vzdelávania je menší, ako priemer kontinentálnej Európy a neporovnateľne menší oproti USA, Austrálii, Japonsku, Veľkej Británii alebo Španielsku (G. Psacharopoulos, 2008). Slovensko sa stalo tristným príkladom neznalostnej ekonomiky, ako výsledku dlhodobej neoliberálnej politiky. Výdavky na technologický rozvoj v SR sa realizujú najmä v dovoze technológie (až 89 %), na vlastný domáci výskum sa vynakladá iba 7 %. V krajinách EÚ je tento pomer 36 % ku 21 %. (Eurostat databases, 2008). Zo živoriacej vedeckovýskumnej základne potom vyplýva i to, že zahraniční „strategickí“ investori majú záujem o špičkových odborníkov slovenskej proveniencie len pokiaľ ich stačia individuálne „preplácať“ najmä ako „manažérov prvého kontaktu“ s miestnymi zamestnancami a zákazníkmi. Systémovo a systematicky požadujú absolventov školených na mieru ich aktuálnych miestnych potrieb. Práve takéto pragmatické požiadavky, a nie mnohostranné teoretické vedomosti, sú pre nich kritériom pripravenosti absolventov VŠ pre prax. Zamestnávatelia si takto uzurpujú práva na profil absolventa VŠ prinajmenšom tak, akoby mu garantovali doživotné zamestnanie vo svojich podnikoch, čo by mohlo platiť nanajvýš v tradičných japonských vzťahoch! V priebehu 10-ročného obdobia pritom zastaráva napríklad v krajinách EÚ približne 80 % technológií, v dôsledku čoho zaniká ročne zhruba 7 % pracovných miest a približne rovnaké percento vzniká nových. Vzdelanie musí byť preto natoľko zásadné, aby absolvent bol pripravený na tieto zmeny. Slovami veľkého filozofa E.Kanta, nie je nič praktickejšieho, ako dobrá teória. Odozva VŠ iba na konjunkturálny trh práce je naopak redukovanie univerzitného vzdelania na akési vysokoškolské „odborné učilište“. V tomto treba jednoznačne súhlasiť s Liessmanom. Podľa všetkého, treba zásadne pristúpiť ku systémovému legislatívnemu ošetreniu vzťahov, ktoré sa v industriálnych spoločnostiach analyzujú ako „University-Industry-Government“ (U-I-G), t.j. vzťahy „univerzity-priemysel-štát“ s prívlastkom „trojitej špirály“ inovácií, a to tým viac, že ich rozboru sa venovalo už niekoľko významných medzinárodných konferencií.
To som vytiahol zo šuplíka, ani v roku 2011 to asi nikto nečítal.
Čo sa týka Lieesmana, zabudol som ho citovať: K.P.Liessman, Teorie nevzdělanosti, Praha, Academia 2008. Tiež sa číta ťažko bez emócií, ale vrele odporúčam.
Mrzí ma, že sa blog objavil v čase, keď zároveň na námestí v Bratislave zaprotestovali novodobí slovenkí "euromajdanci" proti korupcii vlády Smeru SD.
Lenže, sakra, čo robia tí poradcovia a celá tá platená stranícka mašinéria Smeru Sociálnej demokracie? Čo nevidia to, čo myo statní? Že je dosť vysoká nervozita vo verejnosti, sú tu ozaj veľmi aktuálne témy spoločenského a hospodárskeho života rozvalený sociálny a zdravotnícky systém - a oni podkladajú premiérovi a svojmu predsedovi strany takéto hovadiny na verejné prezentovanie, ako posilnenie "súladu vzdelávania s praxou" práve v strojárskom priemysle, ktorý je na Slovensku i tak takmer mŕtvy?
Veď chlapci preboha, kde máte popredných národohospodárov aby vám vysveltili, čo je potrebné pre budúcnosť Slovenska? Dnes je už odborné vzdelanie tovarom (nie zásluhou Smeru SD, ale rozhodne sú to reálie 21.storočia na Slovenku integrovanom do EU) a "investovanie" verejných prostriedkov do tohto tovaru špecificky zaobaleného stužkou "pre strojárske automotive firmy" je iba formou vyhazdovania verejných peňazí na súkromno-podnikateľské záujmy investorov.
Máte vo vláde veľa peňazí? Prečo potom nepridáte na vedecký základný i aplikovaný výskum a prečo povedzme nevytvoríte v každej obci jednu komunálnu zamestnaneckú samosprávu, ktorá bude pracovať na obecnom majetku, poskytovať služby -často i tie vo verejnom záujme občanov a konečne zamestná každú ruku a nohu? Na čo čakáme?
Strojárske fabriky sa do roka "pohnú" východnejšie a južnejšie od našich hraníc - len čo sa "ukľudní ukrajinské majdanovanie" a otvoria sa lepšie podmienky v Rumunsku, Moldávsku, v Bulharsku. To bude v priebehu roka 2015. Už dnes nejeden top manažér strojárskej firmy sníva o tom, že "nakúpi lacné čínske komponenty a predá ich pod európskou značkou dobre draho - lenže už nemá kam! Kam potom pošlete čerstých absolventov tých strojárskych fakúlt? Kam?!