Nelichotivý prieskum pre Spojené štáty

V čase, keď najviac priestoru v našich médiách zaberali informácie o pobyte vo väzení a prepustení protiputinovských aktivistiek, predvádzajúcich sa svetu pod značkou Pussi Riot, keď sa svet z hrôzou dozvedal o Kimovom záchvate šialenstva, počas ktorého dal roztrhať vyhladovaným psom svojho strýka, boli už známe výsledky celosvetového prieskumu, ktorý úspešne zvládol WIN/ Gallup International v 65 krajinách. Dôležitejšie však bolo rozpisovať sa o dievčatách, ktoré sa preslávili verejnou súložou a poburujúcim tancom a spevom v Božom chráme, ako výsledkami prieskumu o krajinách, ktoré najviac ohrozujú svetový mier. Oveľa viac zabrali aj informácie zo Severnej Kórey, ktoré svojou krutosťou pripomínali španielskych conquistadorov, keď vešali Indiánov za ruky alebo nohy a v takejto polohe ich nechávali pre svoje potešenie trhať zdivočeným psom. Rovnakou krutosťou sa preslávili aj starí Rimania, ktorí sa radi prizerali, ako divoká zver trhá a požiera v aréne kresťanov. Ani tristo najvyšších severokórejských hodnostárov si vraj nenechalo ujsť tento zážitok. Celým svetom preletela táto hrozná správa a ešte i dnes sa o nej hovorí a píše, napriek tomu, že je to správa neoverená, že do sveta ju pravdepodobne vypustil bulvár. Nepoznám človeka, ktorí by v tej chvíli priaznivo zareagoval v prospech severokórejského režimu. Ktovie, možno to bolo načasované práve kvôli tomuto prieskumu, v ktorom Spojené štáty tak katastrofálne pohoreli.

Veľa priestoru sa v týchto časoch venovalo v médiách aj spomínaným dievčatám z Pussi Riot. Nebolo dňa, aby si niekto na ne nespomenul. Možno práve preto sa neušiel priestor pre našich politických komentátorov, aby sa k nemu dôkladnejšie vyjadrili. Veľkého sklamania sa však asi dočkali obdivovatelia a ctitelia ich umenia, aj na Slovensku. Kto bude teraz robiť verejné súlože, keď už ony samotné sa po prepustení z väzenia vzdali svojej značky Pussi Riot a vymysleli si tzv Zónu pravdy. Polonahé a pomaľované Ukrajinky už nikoho nezaujímajú a z bývalých tanečníc sa stávajú dôstojné dámy, ktoré budú chrániť práva väzňov. Oznámili svetu, že už upustili aj od svojho predchádzajúceho radikálneho politického aktivizmu, ako je tancovanie v chráme Božom a pod. Vráťme sa však k Gallupovmu prieskumu, ktorý tak nelichotivo dopadol pre Spojené štáty.

George Gallup pochádzal z mliekárskej rodiny, no nepreslávil sa výrobou syrov alebo jogurtov. Založil však inštitút verejnej mienky, ktorý je známy už po celom svete. Hneď na začiatku svojej existencie predpovedal víťazstvo v prezidentských voľbách Rooseveltovi a stala sa z neho postupne najpopulárnejšia a najznámejšia inštitúcia vo svete. No a práve táto inštitúcia zaznamenala ku koncu minulého roku vo svojom prieskume svetovej mienky veľmi nelichotivé výsledky pre Spojené štáty. Oznámila svetu, že sú najväčšou hrozbou pre svetový mier. Svet ostal z toho šokovaný, pretože každý politik, sociológ alebo analytik bol presvedčený o tom, že najväčšou hrozbou pre mier sú krajiny, kde tečie krv. Mala by to byť napríklad Sýria, Líbya, Egypt, Irak, Afganistan, Pakistan... ale aj Irán, Rusko, Čína, Severná Kórea, nikto nepredpokladal, že to budú Spojené štáty, že dokonca 13% Američanov bude považovať svoju krajinu za hrozbu pre svetový mier. Zrazu však všetky spomínané krajiny v tomto hodnotení sú veľmi pozadu za Spojenými štátmi. Informácie o tom sú dostupné aj na internete. V krajine, v ktorej na veži G. Washingtona v Mount Vernone sa ešte stále krúti samotným Washingtonom navrhnutý smerovník vetra – holubica s olivovou ratolesťou v zobáku, znázorňujúca symbol mieru pre celý svet, sa potomkovia tohto slávneho prezidenta dožili takéhoto označenia.

Nemyslím si, že štatistiky a prieskumy sú najpresnejším vyjadrením skutočnej mienky obyvateľstva vo svete, no ani ich nepodceňujem. V každom prípade sú dôvodom na zamyslenie. Sú predsa len odrazom súčasnej politickej nálady vo svete, ktorá nie je lichotivá pre Spojené štáty. Ľudia nikdy nemali radi tých najmocnejších a najbohatších. Najviac však v súčasnosti zavaril Spojeným štátom Snowden a Obama, keď chcel bombardovať Sýriu, no nenašiel pre to dostatok spojencov. Rovnako je zaujímavé i to, že v krajinách, ktoré dostávajú najväčšiu výpomoc od USA, ako napr. Pakistan, je také vysoké percento obyvateľov hlasujúcich v neprospech Spojených štátov. Človek zákonite hľadá odpovede aj na tieto otázky.

Je však ešte jedna otázka, na ktorú by som tiež rád poznal odpoveď. Vo svojom živote som ešte nestretol človeka zo spomínanej inštitúcie, ktorý by sa spýtal na môj názor. Nepoznám nikoho zo svojho okolia, ktorého by v podobných prieskumoch anketár z Gallupovho inštitútu oslovil. Pritom sa píše, že takmer vždy je oslovených v každej krajine približne tisíc respondentov. Čo keby sa o svojich skúsenostiach s týmto inštitútom s nami podelil niekto, kto mal viacej šťastia? Myslím si, že by sme mohli vedieť aj o tom, kto vlastne vypovedá a zastupuje nás v týchto a podobných prieskumoch.