Reklama
Reklama

Najnovšia kríza – prezident Trump a Rusko: ako je to v skutočnosti

Počet zobrazení: 2625

 

Stalo sa tradíciou, že každý týždeň urobí prezident Trum prešľap a nasleduje výbuch médií, niekedy v opačnom poradí. Washington Post pred týždňom zverejnil, že prezident Trump poskytol tajné informácie ruskému ministrovi zahraničných vecí a tým ohrozil zdroj informácie a dohodu o výmene spravodajských informácií s nemenovaným spojencom, ktorého v New York Times identifikovali ako Izrael. Trump vraj prezradil detaily sprisahania teriroristov z Islamského štátu vrátane mesta kontrolovaného IS, odkiaľ táto informácia pochádza.
Geopolitical Futures sa vyhýba nekonzistentnej vnútornej politike. Obvinenie, že Trump kompromitoval prístup USA k spravodajským informáciám od partnerov, je v danom geopolitickom rámci vážne a musí sa overiť. Na druhej strane pokračujúca bitka medzi Trumpom a médiami je symptómom hlbokého rozdelenia vovnútri samých USA. Zvolenie Trumpa a nedôslednosti v americkej zahraničnej politike predstavujú ďalšie symptómy tohto rozdelenia. Toto rozdelenie a spôsob, ako sa s tým vyrovnáva prezident, vplývajú a budú vplývať na zahraničnú politiku USA.


Aké sú základné skutočnosti o vzťahoch medzi Ruskom a USA? Trump usiloval o ruskú pomoc pri porážke IS a Rusko zohralo rozhodujúcu úlohu pri zadržovaní IS v Sýrii. Rusko disponuje početnou moslimskou populáciou, ktorá sa dokáže radikalizovať. Ba čo viac, Rusko bolo a je zraniteľné prostredníctvom teroristických útokov, osobitne útokov na civilné lietadlá. Bomba vybuchla na palube ruského civilného lietadla nad Sinajským polostrovom v októbri 2015, bolo 224 mŕtvych. USA odjakživa protestujú proti ruskej podpore Asadovho režimu, dokonca tento režim bombardujú. V tichosti a nenápadne je však Washington vďačný, že niekto zasiahol a zabránil pochodu IS na Damašek, čo bolo v roku 2015 celkom reálne. Rusko a USA si nepadli do náruče vo východnej Európe. Rusko považuje NATO a kroky USA vo východnej Európe ako porušenie záruk daných pri ukončení studenej vojny, že Západ nebude rozmiestňovať vojenské sily v bývalých sovietskych krajinách. USA sa usilujú zadržovať Rusko a zachovať nezávislosť štátov v jeho nárazníkovej zóne, aby udržali Rusko slabým a neschopným spochybňovať americkú hegemóniu. Zámerom USA je zabrániť konfliktu, nie vyvolať konflikt. Trumpova administrácia nie je prvou, ktorá sa usiluje dosiahnuť porozumenie, aby zastreli konflikt s Ruskom. Jedným z prvých krokov administrácie prezidenta B.Obamu bol ruský reset pod vedením ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej. Trumpove predpokladané väzby na Rusko vrhajú  na jeho počínanie tieň, ale keď ponecháme stranou obvinenia a vyšetrovania, ukáže sa, Trumpova politika vo vzťahu k Rusku nie je ani neštandardná, ani prelomová; v skutočnosti je skôr banálna. To, že Trum chce vybudovať základňu pre spoluprácu s Ruskom v boji proti IS, dáva zmysel. Dokonca je pochopiteľné i to, že sa chcel pochváliť  kvalitou spravodajstva zo Sýrie, aby pripomenul Rusku moc USA i to, že oni pozorujú, čo tam Rusi činia. Americkým médiám sa nepáčilo, že Trump pozval Rusov do Oválnej pracovne, zdá sa však , že viesť boje ohľadom miesta, kde sa Trump rozhodol s Rusmi stretnúť, je malicherné. Trump sa previnil tou istou dávkou malichernosti, keď nedovolil americkým fotografom prístup do miestnosti. Ide o súčasť hašterenia medzi Trumpom a médiami. Pokiaľ ide o priebeh stretnutia, nič z toho, čo urobil  Trump, sa nezdá byť ilegálnym. Práve Washington Post zverejnil jeho zámer, ktorý oznámilo Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, aby boli zakázané laptopy a iné väčšie elektronické zariadenia v rámci letov medzi Európou a USA.


Pri hlbšom skúmaní sa ukáže, že nie je dôležité, čo Trump urobil alebo povedal. Problém je v tom, že prezident nemôže dôverovať ani svojmu vnútornému kruhu poradcov. Informácia mohla uniknúť len od toho, kto bol prítomný v miestnosti alebo mal prístup k zápisu zo stretnutia.  Znamená to, že niekto, kto má pomerne značný prístup, bol odhodlaný riskovať nielen jeho alebo jej kariéru, ale aj efektívnosť krokov USA a Ruska vo vzťahu k IS, rovnako  ako  hodnovernosť USA vo svete a ku spojencom pri nakladaní so spravodajskými informáciami. Vrhá to zlý pohľad na Trumpa, zapríčiňuje, že USA vyzerajú horšie, poškodzuje hodnovernosť USA tak dlho, ako bude Trumpova administratíva pri moci. Nepochybne ide o víťazstvo IS a všetkých pravdepodobných nepriateľov USA. Vážnejším problémov pre Trumpa je, že sa spolieha na charizmu. Max Weber v stati „Politika ako povolanie“ napísal, že politickú moc si možno udržať troma spôsobmi: prostredníctvom tradície, charizmy a legality. Trump z týchto troch disponuje iba charizmou. Nemá moc aby dokázal presvedčovať, nemôže zaručiť ani lojálnosť vlastných podriadených. Legislatívna a súdna moc už zablokovali mnohé ním presadzované opatrenia. Početní byrokrati a technokrati ho nemajú v láske. Trump sa dostal  k moci tým, že získal ľudovú podporu zo značného segmentu populácie. Toto postačovalo, aby získal moc, nestačí však, aby mu umožnilo vládnuť.  Segment zakladajúci jeho popularitu reprezentuje iba 35-41 % voličskej základne. Často Trumpa prirovnávajú k vodcom ako filipínsky prezident R.Duarte, čínsky prezident Si-Ťin-Pching, ruský prezident Putin alebo turecký prezident Erdogan. Uvedené porovnanie zlyháva z viacerých dôvodov: hlavnou príčinou je, že Trump je vo svojej krajine oveľa menej populárny než ktorýkoľvek z uvedených vodcov.


Druhá dôležitá skutočnosť spočíva v tom, že  jadro Trumpovej sily spočíva v rámci bielej nižšej strednej triedy. Stredná trieda vo všeobecnosti je v USA vystavená tlaku a nedokáže ľahko naplniť základ amerického sna – dom, auto, schopnosť postarať sa o rodinu a občan si dovoliť dovolenku. Podľa Pew Research Center reálne mzdy amerických pracujúcich po desaťročia nerastú alebo dokonca klesajú. Štúdia Kalifornskej univerzity (E.Saez) z roku 2013 odhalila, že od roku 2009 do roku 2012 reálny príjem v USA narástol u najvyššieho 1 % o 31,4 %, zatiaľčo dolných 99 % pocítilo rast iba o 0,4 %.  Trump dosť dlží tejto nespokojnosti, ktorá ho dostala do úradu. V USA došlo k zásadnej triednej diferenciácii (a fundamental class-based division) medzi pracujúcimi a nižšou strednou triedou na jednej strane a mestskými, pobrežnými (coastal) liberálnymi elitami na strane druhej. Tí prví sú Trumpovi prívrženci, tí druhí sú stúpencami Washington Post (WP). Tí prví chcú, aby sa Amerika znovu stala významnou (Make America Great Again). Tí druhí oponujú Trumpovým krokom a nemajú žiadny iný dôvod, len to, že pochádzajú od Trumpa a považujú ho za odporného. Trumpov segment tak hlboko nedôveruje tlači, že kedykoľvek sa Trump dostane do paľby, potvrdzuje to ich vnímanie Trumpa ako bojovníka v pohotovosti, pretože je natoľko statočný, aby sa im postavil. Segment WP tak hlboko nedôveruje Trumpovej administratíve, že vyžaduje od svojich žurnálov, aby robili z komára somára a pravidelne každý týždeň podrývali Trumpovu hodnovernosť. Trump sa ocitol v krížovej paľbe, je otrokom svojho segmentu, obmedzovaný snahou ako ho upokojiť. WP je otrokom svojho segmentu, ktorý prináša viac predplatiteľov, pretože WP dychtí po krvi. Výsledkom je stonanie, kvílenie a škrípanie zubov, výroba novej politickej krízy každý týždeň, čo má raz a navždy dokázať, že Trump je - ako ho vidia médiá – bubákom (strašiakom). Médiá sú pripravené, aby ho dostali s tým, že  že čoskoro bude prepustený na základe obvinení vznesených proti nemu. Presne toto chceli americkí Otcovia zakladatelia. Predpokladali paralýzu vládnutia, aby sa bolo možné brániť frakciám, ktoré by vznikli a chceli uchvátiť moc. Výsledok je však pre USA z krátkodobého hľadiska pre USA nepriaznivý. Boj proti IS sa dostáva do pozadia v titulkoch. Uplatňovanie nároku Kim Jong-una, že Severná Kórea má perfektný zbraňový systém, sa nedostalo ani na druhú stranu. Čína tlačí zo všetkých síl, aby rozložila vplyv USA v juhovýchodnej Ázii, zatiaľčo Washington je príliš roztekaný, než aby s tým niečo robil.


Trump by sa mal naučiť, že moc prezidenta spočíva v presvedčovaní, nie vo vyžadovaní lojality. Aj keby chcel, jeho odporcovia sú natoľko zatvrdilí v očakávaní jeho pádu, že vzniká otázka, či môže získať impetus potrebný na obnovenie vzťahu. Prezident je vážne obmedzený lebo každý krok, ktorý urobí, aby získal podporu mimo vlastnej základe ohrozuje jeho vzťah s voličskou základňou.
Obmedzujú ho ďalšie frakcie, ktoré sa starajú viac o jeho demisiu ako o to, čo by mohli urobiť, aby jeho administratíva bola úspešná. Nikto neprizná, že preferencia USA je ohrozená. Rozsiahle (broad) geopolitické sily, ktoré ovládajú správanie národov, nám naznačujú, že USA ostanú najmocnejšou krajinou sveta dlhé desaťročia. Lenže tieto isté sily vytvorili Trumpa a súčasnú situáciu v USA. Tak dlho ako dlho bude krajina polarizovaná, budúcnosť bude krivolakou jazdou a používanie moci USA v zahraničí tým utrpí.
Autor: Jacob L.Shapiro (krátené)

Dodatok:
Geopolitical Futures je platená stránka, ktorú edituje George Friedman. Vo svojich knihách zotrváva na pozícii hegemónie USA vrátane scenárov, že prípadnú svetovú vojnu vyhrajú. Vôbec neuvažuje o tom, že svet sa už de facto stal multipolárnym. Zotrváva na sto rokov starej geopolitickej doktríne o konflikte mocností pevniny a mora, z čoho vyplýva, že Rusko ako Kartágo musí byť zničené. V tomto článku autor otvorene priznáva, že na jednej strane treba Rusko ukľudňovať gestami ako mal byť skompromitovaný reset vzťahov, na druhej  je cieľom Rusko čo najviac oslabiť a to v jeho nárazníkovej zóne. Túto zónu uznali po druhej svetovej vojne veľmoci v Jalte a G.Bush starší neformálne prisľúbil M.Gorbačovovi, že nebudú vojensky zasahovať do sovietskeho územia. Rusko veľmi dobre vie, že ovládnutie Ukrajiny Západom by znamenalo aj rozklad Ruska. Historicky Krym bol súčasťou Ruska, s jeho pripojením súhlasila väčšina obyvateľov, aj keď formálne bolo porušené medzinárodné právo. To však bolo porušené už skôr v Kosove (zločinné bombardovanie) a Iraku (agresia na základe nepravdivého dôvodu) . Tragédia v Líbyi, na ktorú zaútočili Francúzi a museli požiadať o pomoc USA, je jednou z príčin migrácie, s ktorou si Európa nevie rady. V tomto prípade bola zneužitá rezolúcia Rady bezpečnosti OSN, ktorú Rusko nevetovalo. Rusko prejavuje pozoruhodne zdržanlivý postoj k hrubému porušovaniu práv ruskej menšiny v Lotyšsku a Estónsku, Západ veľmi citlivý napríklad na krymských Tatarov o tom zaryto mlčí. Litva síce nemá ruskú menšinu, ale hraničí s ruskou enklávou Kaliningrad. Niet sa čo čudovať, že pobaltské štáty sa hrnuli do NATO, nie je však zďaleka isté, či sa môžu spoliehať na pomoc podľa známeho článku 5. Rovnako sa ukazuje, že USA sú príliš slabé a nemajú dostatok zdrojov, aby anektovali Ukrajinu, kde sa rozmáha chaos a korupcia. Podľa plánov G.Friedmana by sa mal využiť poľský historický resentiment, aby proti Rusom bojovali Poliaci a nie Američania. USA demonštratívne použili „matku všetkých bômb“ v nekonečnej vojne v Afganistane. USA vyznávajú doktrínu preventívnej jadrovej vojny, jadrový útok menšieho rozsahu by mohli rozpútať nielen proti severnej Kórei. Navyše scenár útoku ABM (antibalistických striel) predpokladá ich použitie súčasne proti Číne a Rusku, aby boli zničené ich balistické rakety. V oboch prípadoch sa počíta s tým, že USA použijú jadrové zbrane ako prvý útočník. Ako je známe, prezident Obama sa preto neospravedlnil za Hirošimu a Nagasaki, čo bol útok na nevinných civilistov,  lebo USA by to urobili znovu. Na rozdiel od autora článku si myslím, že americká hegemónia po niekoľko desaťročí je neudržateľná a ďalší globálni aktéri ju nebudú akceptovať. Otázka je, za akú cenu sa presadí multipolárny svet, resp. ostane len svetová púšť po jadrovej vojne, ktorá sa nedá vyhrať? Nie je čas na to, aby si EU povedala „Europe first“ a začala sa sama starať o vlastnú obranu? 

Ešte jeden dodatok:

Médiá na Slovensku si príliš rýchlo uvedomili svoju moc pri formovaní verejnej mienky, už menej s ňou však vedia zachádzať. Možno sa najmä jednej televízii zakrútila hlava z toho, ako úspešne dokáže obrazovka zlikvidovať politika. Lenže médiám  sa môže veľmi ľahko stať, že pre prílišnú ideologizáciu, neúctu k faktom, neodbornosť, neobjektívnosť, demonštratívnu straníckosť, príliš očividné oktrojovanie vlastného názoru novinára či moderátora ich jednoducho určité segmenty obyvateľstva prestanú brať vážne. A nielen to, v podstate sa im podarí u týchto segmentov upevniť opačné presvedčenie, teda to, proti ktorému vehementne bojujú. Alebo tomu už tak je?!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy