Najnovšia analýza G.Friedmana: Druhá svetová vojna a pôvod amerického znepokojenia

Počet zobrazení: 3662

Iste nie som jediný, kto sa pozastavoval nad americkým unilateralizmom po dočasnom (?) konci studenej vojny. Aj taká významná autorita ako Z.Brzezinski reflektoval premárnený čas po rozpade Sovietskeho zväzu, pokiaľ ide o nový svetový poriadok. Aktuálne realistická časť americkej politickej elity uznáva nielen neefektívnosť, ale aj nemožnosť jednostrannej hegemónie. Pokiaľ ide o víziu multipolárneho sveta, prevládajú však obavy a nedôvera. Pritom niet pochýb, že postavenie USA by nebolo ohrozené, boli by prvým medzi rovnými, len by sa museli podriadiť medzinárodnému právu bez nároku na imperiálne privilégiá. Úvaha G.Friedmana je o reminiscenciách, ktoré nie sú vecou minulosti, lebo dodnes formujú medzinárodnú politiku. Z jeho myšlienok pri príležitosti sedemdesiateho výročia konca druhej svetovej vojny v Európe vyberám:

Víťazstvo nevyústilo do éry všeobecného mieru, zaviedlo novú rovnováhu síl. USA a ZSSR nahradili impériá minulosti, prevádzajúc starý tanec na nových hudobných nástrojoch. Dramatický technologický pokrok (jadrové zbrane, satelity a mikročip) mali za následok nielen zmenu pravidiel vojny, ale aj zmenu okolností, za akých je vojna možná. Geopolitika, technológia a vojna sú neoddeliteľne späté.

Vojna sa začala šokom, ktorý znamenal zo strany troch mocností prehodnotenie ich pohľadu na svet. Pre USA bol šokom Pearl Harbour, pre ZSSR nemecká invázia v roku 1941, Británia bola šokovaná rýchlosťou kolapsu Francúzska. Vojnu s Japonskom americká verejnosť očakávala, nie však útok na Pearl Harbour, ktorý nasledoval po šoku zapríčinenom hospodárskou krízou v tridsiatych rokoch. Pocit utrpenia a biedy znamenal nový prvok v americkej kultúre, Američania boli dovtedy optimistami. Vznikol nový pocit neistoty, že prosperita a bezpečnosť boli ilúziou, že všetko sa môže na zlé obrátiť. Tieto dva šoky vyvolali silný pocit neblahého tušenia, ktoré zväzuje americkú spoločnosť dodnes. Postoj k studenej vojne symbolizuje veliteľstvo vzdušných síl v Cheyenne Mountin (Colorado): predpoklad, že vojna môže vypuknúť kedykoľvek a vyústiť do jadrového Pearl Harbour. Američania analyzovali svoj vstup do druhej svetovej vojny a dospeli k záveru, že zásadnou okolnosťou bola Mníchovská dohoda, ktorá dovolila nacistickému Nemecku anektovať časti Československa. Na začiatku druhej svetovej vojny bolo zlyhanie, že nedošlo k preventívnemu zásahu voči Nemecku v roku 1938, aj vojne v Pacifiku by sa dalo zabrániť agresívnymi preventívnymi akciami. Základom americkej zahraničnej politiky dodnes zostáva konať v predstihu a rozhodne. Predstava, že tak by sa dalo zabrániť svetovej vojne, sa odráža v americkom diskurze ohľadom Iránu a Ruska. Pearl Harbour a kríza 1929 mali za následok stratégiu permanentnej mobilizácie, aby sa zabránilo druhému Mníchovu. Výsledkom je mohutný vojenský komplex a štruktúra spojenectiev pod vedením USA.

Sovieti utrpeli šok porušením paktu s Nemeckom v roku 1941. Zmluva medzi Nemeckom a ZSSR bola vyvolaná tým, že Briti a Francúzi nechceli uzavrieť so Sovietskym zväzom protihitlerovský pakt. Bol to šikovný, ale nešťastný ťah. Predpokladali, že nemecká kampaň vo Francúzsku nahradí minulú veľkú vojnu, že Nemci sa vyčerpajú a oni budú môcť zaútočiť, kedy sa im bude hodiť. To sa nestalo Naopak, Nemci sa dostali do postavenia, kedy mohli zaútočiť na ZSSR, kedy sa im zachce. Sovieti sa poučili, že nestačía politické prostriedky, ale treba mať mohutné vojsko, lebo kalkulácia na Francúzsko bola chybná. Tak vznikol Varšavský pakt ako geopolitická realita. V snahe čeliť predpokladanému útoku zo Západu posúval Sovietsky zväz svoje sily čo najďalej k západu. Očakávania zo strany sovietskej verejnosti boli oveľa skromnejšie než americké.

U Britov chybná kalkulácia s Francúzskom toho veľa nezmenila, ale nestali sa jednoznačnými víťazmi vojny. Nemci ich síce neokupovali, ale došlo k odlišnému druhu okupácie zahraničnými silami – americkými. Po vzdore prišlo vyčerpanie a potom resentiment. Američania sú si vedomí, že ohrozenie bezpečnosti a prosperity nie je iracionálne. U Rusov prevláda patriotizmus nad cynizmom. Ruský prezident Putin koná vo vzťahu k  Ukrajine ako dedič nemeckej invázie z roku 1941. Briti mali kedysi impérium, dnes majú ostrov. Otázne je, či si ho udržia s ohľadom na silu škótskych nacionalistov. Keď oslavujeme koniec druhej svetovej vojny, treba preskúmať jej vypuknutie. Ide o formovanie politicko-vojenskej kultúry, predovšetkým USA, pod vplyvom Pearl Harbour a amerického názoru na Mníchov. Niekde hlboko je zakotvené, že všetky dobré veci sa môžu zvrátiť na nedobré; Friedman charakterizuje americkú mentalitu tým, že optimizmus sa ešte vyskytuje, ale istota dosiahnutia úspechu sa veľmi zmiernila.

K tomu dodávam, že alternatíva vojny neponúka istotu úspechu, ale cestu do barbarstva. Pri návšteve múzea Gerulata sme s priateľom diskutovali o tom, že niektoré civilizačné výdobytky Rimanov boli obnovené až v dvadsiatom storočí. Naša technická civilizácia je pre svoju komplexitu nesmierne zraniteľná. Čo ak nová rovnováha po svetovej vojne bude na úrovni neolitu?

 

Zdroj: https://www.stratfor.com/weekly/world-war-ii-and-origins-american-unease

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984