Monika Beňová: Som za dialóg

Počet zobrazení: 864

Pekný deň, rada by som sa ešte krátko vrátila k návšteve pracovnej skupiny EP na Slovensku.

Ja osobne som presvedčená, že členstvo Slovenska v EÚ, ale aj Únia samotná ma význam  a zmysel, geopolitický, ekonomický, sociálny, ale aj spoločenský. Slovensko nie je UK, a romantické predstavy o akejsi samostatnosti či neutralite nie sú postavené na racionálnych možnostiach. Neberiem nikomu iný názor, tento je ale môj.

EÚ a jej inštitúcie by sa však mali primárne zamerať a zaoberať legislatívou, ktorá bude nielen prospešná pre občanov, musí aj reflektovať isté odlišnosti, ktoré stále pretrvávajú, či sa to niekomu pozdáva alebo nie. EÚ nie je USA, ani Čína ani Rusko. Fungujeme spolu len niekoľko rokov a každé ďalšie rozšírenie prináša aj nové príležitosti a zároveň nové rozdielnosti. Nevidieť a najmä nereflektovať tento fakt je primárne na škodu samotnej Únii.

To samozrejme vôbec neznamená byť stále proti akýmkoľvek návrhom, naopak, iné pohľady treba vnímať ako podnetné.

Vydávať každý mesiac kritické hodnotenia iných krajín preto z môjho pohľadu patrí do kategórie nepochopenia faktu, že isté rozdiely budú ešte dlhú dobu jednoducho existovať a vnucovať nasilu predstavu toho, že sme všetci rovnakí, a preto musíme všetko aj rovnako vnímať, je chybou, z ktorej v konečnom dôsledku ťažia tí, ktorí Úniu spochybňujú ako projekt.

Členské štáty, ktoré do EÚ pristúpili v posledných rozšíreniach od roku 2004, napriek tomu, že formálne splnili prístupové kritériá, majú v niektorých oblastiach iné skúsenosti a z toho vyplývajú aj iné názory na niektoré témy. Tam, kde dochádza k elementárnym odlišnostiam, je namieste otvoriť tému a viesť diskusiu. Mantrou by sa však nemala stať periodická kritika, ak Únia nemá nástroje, ktoré by vedela využiť nato, aby zmeny zabezpečila.

Vidíme to najviac v Maďarsku či Poľsku, kde napriek niekoľko rokov sa opakujúcej kritike nedochádza k zmene volebných preferencií občanov. Skôr naopak.

Vrátim sa teda už na Slovensko a k návšteve pracovnej skupiny, vedenej Sophiou intVeld. So Sophiou sme spolu boli vo výbore LIBE dve volebné obdobia. Najmä v tom druhom sme často mali rozpory práve v tom, že jej kritika nikdy nesmerovala napr. k jej domovskej krajine, Holandsku, či k iným “starším” členským štátom. Oveľa výraznejšie sa zameriavala na krajiny, ktoré k EÚ pristúpili po roku 2004. Nekritizujem ju za jej predstavy o tom, ako majú podľa nej fungovať niektoré témy v našich krajinách. Naopak, snažila som sa jej v rozpravách vždy vysvetľovať rozdielnosti, ktoré proste existujú a ktoré žiadne nariadenia ani smernica nezmenia. Ja tiež nesúhlasím s tým, že Holandsko je daňovým rajom pre viaceré oblasti podnikania, ale považujem za kontraproduktívne každý mesiac o tom predkladať správu. Pani intVeld sa v ostatných rokoch zmenila v tom, že v minulosti bola schopná túto diskusiu aspoň viesť. A ona sama najlepšie vie, nakoľko opakovane pracovným skupinám predsedala, že opozícia počas návštev netelefonuje a nekontaktuje delegácie so žiadosťou o stretnutie, ako sa Sophia snažila odbiť otázku, prečo sa s opozíciou nestretli.

Aj počas návštev v r. 2018 ich predstavitelia štátu slušne prijali. Osobne som vtedy dohadovala stretnutie s predsedom vlády a ministrom vnútra. Už len okrajom spomeniem, že na žiadnom stretnutí s RF nezaznela veta “na východe nič nie je” v kontexte, v ktorom bola a je dodnes zneužívaná. A tiež je namieste povedať, že Sophia už vtedy vystupovala neprimerane povýšenecky. Ale je to jej vec a spôsob, ktorý si zvolila, je tiež jej vecou. Ja som sa s nikým nikdy takým spôsobom nerozprávala.

Slovensko je malá, ale hrdá krajina. A je dôležité hrdosť aj ukázať. Prešli sme si horšími aj lepšími obdobiami. V žiadnom prípade však nie je akceptovateľná servilnosť a akýsi “strach” z rokovaní s partnermi z EP. Sú úplne rovnakí ľudia ako my, o nič horší, ale ani o nič lepší. Sú v niektorých názoroch možno iní, ale to sme aj my tu, medzi sebou.

Preto by som očakávala od predstaviteľov štátu, ale aj niektorých médií, že nebudú prepadať  malosťou ducha predstave, že keď niekto príde na návštevu Slovenska, tak ho necháme, nech si vraví, čo chce, hlavne nech nekritizuje. Ja som skôr za dialóg, z ktorého úplne pokojne môže zaznieť, sorry, ale MY to takto nevidíme.

Ďakujeme za návštevu, snáď sa z nej poučili viacerí.

(Status na FB 24. septembra 2021, titulok Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984