Milan Benkovský: To, čo nám chýba – mier, demokracia a solidarita

Mal som možnosť zúčastniť sa na podujatí s názvom „Mier. Demokracia a solidarita, Milan Ftáčnik Lecture, politika pre ľudí v strednej Európe 21. storočia“, organizovaného občianskym združením Progresívne fórum.

Vystúpili na ňom poprední, i keď bývalí, skúsení štátnici a politici, ako Heinz Fischer, prezident Rakúska v r. 2004 až 2016, Brigita Schmögnerová, ministerka financií Slovenskej republiky v r. 1998 až 2002, Vladimír Špidla, predseda vlády Českej republiky v r. 2002 až 2004, ako i Peter Weiss, bývalý predseda SDĽ, poslanec NR SR a veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku a v Českej republike v r. 2009 až 2020.

Organizátori mohli konštatovať, že „Milan Ftáčnik zanechal po sebe ako politik, pedagóg a človek odkaz slušnej, rozvážnej politiky pre ľudí, politiky ako verejnej služby. Progresívne fórum si bude každoročne pripomínať odkaz Milana Ftáčnika formou prednášok a diskusií s osobnosťami európskeho a slovenského sociálnodemokratického hnutia o najzásadnejších výzvach dnešnej doby a odpovediach demokratickej ľavice na ne.“

Na konferencii odzneli mimoriadne závažné hodnotenia, analýzy v súvislosti s vojnou na Ukrajine, medzinárodnou solidaritou, sankciami proti Rusku, ale i jej sociálno-ekonomickými dopadmi na život občanov Slovenska, na enormnú infláciu a rast cien, o ktorých hovorila najmä Brigita Schmögnerová. Pozornosť bola tiež venovaná demokratickým postupom pri riešení celospoločenských problémov, či otázkam súvisiacim so zbrojením, ktoré dostáva prednosť pred diplomaciou a snahou o mierové riešenie konfliktov.

ŽIAĽ, NIČ Z TOHO SA NEDOSTÁVA TAM, KDE BY TO BOLO TREBA.

Hendikepom takýchto diskusií a žiaľ, i príspevkov pre Slovo, je fakt, že sa nedostávajú k širokej občianskej verejnosti, ale len vymedzenému okruhu účastníkov, či čitateľov. Nezaznamenal som na týchto podujatiach účasť koaličných a okrem výnimiek i opozičných poslancov, nuž a nezáujem, až odpor k diskusii a odborným názorom štátnikov, či skúsených politikov u členov vlády i ďalších ústavných činiteľov je všeobecne známy.

NIEKEDY NÁM CHÝBA ODVAHA POMENOVAŤ CELÚ PRAVDU.

Ani toto stretnutie však neodpovedalo dôsledne a najmä komplexne na príčiny vojny na Ukrajine a úlohu USA v nej. Jednoznačne správne hodnotenie vojny ako ruskej agresie, vedenej Vladimírom Putinom, zostalo na pol ceste. Padla síce otázka, čo by sme robili my, ak by nám niekto chcel odtrhnúť časť územia napríklad na južnom Slovensku. Po tomto „a“ nezaznelo však „b“, čo by sme robili my, ak by okolo našich hraníc rozmiestnil protivník desiatky vojenských základní a pozýval do vojenského paktu našich susedov, ako v prípade Ruska Ukrajinu a teraz i Fínsko. Ešte stále sa bojíme pomenovať pravým slovom problémy, keď úloha v posledných rokoch najväčšieho svetového agresora USA sa v mainstreamových médiách diskrétne obchádza.

DO BUDÚCNA zostáva len veriť v zdravý rozum a občiansku angažovanosť ľudí, čo by sa malo prejaviť v každodennom živote, ale osobitne pri voľbách.

(Status na FB 9. júna 2022)