Mestská časť a krajská samospráva

Často počúvam na stretnutiach s občanmi reči o zbytočnosti vyšších územných celkov. Je pravda, že keď ich Dzurindov zmocnenec v súčasnej podobe presadil, občania ich vznik neveľmi pocítili. Krajské samosprávy prevzali do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti niekoľko nemocníc, stredné školy, kultúrne inštitúcie, ale venovali sa prevažne sami sebe – najprv niekoľko rokov riešili svoje sídelné budovy a personálne obsadenie úradu, potom sa sústredili na zoznamy „nadbytočného majetku“ a jeho roz(pre)dávanie. A hoci sa môžeme stále sporiť a diskutovať o tom, či náhodou ten predprevratový systém troch krajov (poprípade a hlavného mesta) nebol rozumnejší a efektívnejší, je myslím si čas intenzívnejšie dať ľuďom pocítiť, že kraj nie je náš nepriateľ, ale orgán vyššej samosprávnej úrovne, ktorý vstupuje do mnohých záležitostí našich životov v okamihu, keď prestávajú byť problémom obce/mesta, ale ešte nemajú povahu problému celospločenského.

Príklad je vždy lepší ako siahodlhé teoretizovanie, tak dovoľte aby som bol veľmi konkrétny.

Bratislavská Mestská časť Staré Mesto, v ktorej sa uchádzam o dôveru občanov vo voľbách do krajskej samosprávy je prakticky po celom svojom južnom obvode lemovaná dunajským nábrežím. v Starom Meste je osobný prístav hlavného mesta, v ktorom sa zastavujú výletné lode z celej Európy. Ale: Hoci záujem a vôľu zdôrazniť význam Dunaja prejavovali a prejavujú asi všetci tradiční vládcovia Bratislavského kraja, mesta i Mestskej časti Staré Mesto, po dvadsaťročnici pravicovej dominancie akosi žiadne veľké výsledky nevidieť. Akurát kúsok nábrežia ožil vďaka investorovi nákupného centra na Pribinovej – a o kusisko sme prišli „vďaka“ investorovi iného centra za tunelom. Ale žiadne dopravné využitie bezbariérovej spojnice Rusoviec s Devínskou Novou Vsou, žiadna súvislá rekreačná cyklotrasa, žiadne na vlnách rieky sa hojdajúce relaxačné zariadenia nepribudli. V mojom detstve premával od jari do jesene denne parníček Propeler a vozil na druhý breh rieky ľudí, ktorí sa vybrali do Sadu Janka Kráľa či do lunaparku. Propelera niet, ale niet ani hydrobusov, aké vidíte čoby súčasť mestskej dopravy v blízkej i vzdialenejšej Európe v každom meste, ktoré má to šťastie a leží na splavnej rieke. Nuž a práve toto by mohla byť jedna aktivít, pri ktorých by sa krajská samospráva ujala funkcie koordinovať a zosúlaďovať čiastkové záujmy mesta, mestskej časti a štátu. Tým skôr, že na post predsedu krajskej samosprávy kandiduje Monika Flašíková Beňová, ktorá dokonale ovláda problematiku čerpania eurofondov. Ale sama dokáže podstatne menej ako s podporou silnej skupiny poslancov.

V Starom Meste sídlia všetky tri vrcholné ústavné inštitúcie našej republiky, máme tu Magistrát, ministerstvá, totemové inštitúcie národnej kultúry, vysoké školy, hromadu dôležitých inštitúcií a úradov. Cez našu Mestskú časť s prejde vari každý turista, ktorý k nám zavíta a denne si tu desaťtisíce ľudí vybavuje potrebné veci, nakupuje či oddychuje a zabáva sa. Nik teda nemôže povedať, že by Staré Mesto bolo pre kraj málo zaujímavým kútom regiónu. Ale ako sa krajská samospráva pána Freša našej štvrti odmenila? Cesty v jej správe po zime opravuje dodnes, teda do začiatku ďalšej zimy. Dopravný systém začal integrovať ešte Ľubo Roman, na projekt a expertízy sa minulo kopa peňazí, len doprava dodnes integrovaná nie je. Kraj je zriaďovateľom štyroch profesionálnych divadiel, ale do Pezinka, Malaciek, Stupavy či Senca chodia hrávať svoje komerčné predstavenia súkromné divadelné agentúry, pretože "naše" divadlá nemajú peniaze na vycestovanie za divákmi. A tak podobne a tak ďalej.

Dosluhujúci vládcovia kraja sú mediálne zruční, usilovne sa „reprezentovali“ a budili dojem zainteresovaných aj na aktivitách, s ktorými nemali nič spoločné okrem toho, že sa udiali na území kraja. Vedia však veľmi dobre, prečo nepredstupujú pred občanov s odpočtom svojho funkčného obdobia, ale zase len tárajú a básnia o krásnej (modrej) budúcnosti – výsledkov niet!