Reklama
Reklama

Marxizmus, socializmus, komunizmus a politické rozprávky o týchto pojmoch, alebo ako prebiehala kastrácia marxizmu

Počet zobrazení: 5143

Vzhľadom na chaos vo vyjadrovaní politikov, novinárov a spol uvádzam článok z roku 2006

Autor: Andrej Sablič <(at)>, Téma: 08. Od našich čtenářů, Vydáno dne: 05. 02. 2006

http://www.sds.cz/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2006020501


 

K napísaniu tohoto článku ma vyprovokoval chaos vo vyjadrovaní sa politikov, novinárov, diskusia okolo rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o komunizme, marxistická zmätočnosť „Modelu socializmu pre 21 storočie“ z dielne Teoreticko-analytického pracoviska (TAP) KSČM, ale aj ďalšie prejavy a skutočnosti v politickom, ekonomickom a vedeckom živote tohoto sveta.

Ak sa chceme odborne vyjadrovať na verejnosti, mali by sme dôsledne dodržiavať terminológiu a metodológiu tej ktorej vednej disciplíny.

Filozofia, politická ekonómia, ekonómia, sociológia, politológia, ideológia je šesť rozdielnych disciplín, každá so svojou metodológiou, terminológiou, ale aj poslaním. Kokteily, ktoré z nich namiešali politici v 20 storočí, spôsobili, že sa chováme ako opitý, neschopní rozumnej komunikácie. Chaos, ktorý zavládol, možno vyhovuje politikom, lebo môžu mať „vždy pravdu“, žiaľ neuvedomujú si, že tým spôsobujú chaos v myslení más a vedeckého frontu, a masy, ale aj vedci potom páchajú historické omyly a škody (sem treba zaradiť aj vojnové ťaženia, v súčasnosti i v minulosti odsudzovaný terorizmus, červené gardy a iné spoločenské neduhy). Osobne sem radím aj likvidáciu socializmu vo Východnej Európe.

Podrobnosti:

Všeobecne vo vedách sa používajú dve totálne protichodné metodológie.

A. Systémovo - sieťová metóda. Podstatou tejto metódy je hľadanie jednotlivých problémov a ciest, ako ich odstraňovať. Z hľadiska technickej praxe si ju môžeme predstaviť ako vodárenskú spoločnosť, ktorá spravuje vodovodné potrubie. Táto spoločnosť zisťuje jednotlivé poruchy a tieto následne odstraňuje buď jednotlivo alebo výmenou oceľového potrubia novým oceľovým potrubím. V spoločenskej formácii je to politický systém, ktorý spravuje danú spoločenskú formáciu, hľadá v nej problémy a tieto jednotlivo alebo skupinovo (problémy rovnakého charakteru) odstraňuje (problematikou údržby spoločensko-ekonomickej formácie sa zaoberajú predovšetkým politológia a sociológia).

B. Metóda základnej bunky. Jej podstatou je hľadanie spoločného koreňa pre rôznorodé problémy a cesty k jeho odstráneniu. Ak sa vrátime k vodovodnému potrubiu, tak predpokladajme, že vedec skonštatuje: „Väčšinu porúch na vodovodnom potrubí spôsobujú - hrdza, usádzanie vápnika, mangánu, železa na potrubí a tie a tie javy, ktorých spoločným menovateľom je fakt, že potrubie je zhotovené z ocele“. Ak nás chce vedec zbaviť tejto skupiny porúch, navrhne, aby potrubie nebolo z ocele, ale povedzme z PVC, ktoré nebude hrdzavieť, nebude na svojom povrchu viazať mangán, vápnik a pod. Najnovšie takýto revolučný nápad pre okna (a možno aj kúpeľne a pod.) vypracovali v Austrálii, keď vyvinuli náter z nanomateriálov, ktorý neviaže na seba špinu ani baktérie. Zisťovanie znečistenia systémovo-sieťovou metódou a následné denno-denné umývanie a dezinfekcia sa stanú zbytočné. Toto však neznamená, že systémovo-sieťová metóda teda za 1. upratovanie všeobecne už nebude potrebné, za 2. okna a kúpeľne nebudú vykazovať nové doposiaľ nepoznané problémy.

Marx, keď skúmal spoločnosť, dospel z záveru, že tieto metódy platia aj pre skúmanie a odstraňovanie problémov vo vývoji spoločnosti a boli používané aj v minulosti bez toho, aby boli popisované. Problémy otrokárskej či feudálnej spoločnosti sa riešili systémovo-sieťovou metódou (v politickej rovine) až do chvíle, keď ľudia v Holandsku a Anglicku neprišli na to, že väčšina problémov plynie z vlastníctva človeka človekom. Tak prišla na svet buržoázna revolúcia, ktorá odstránila základnú bunku problémov feudálnej spoločnosti, a to vlastníctvo človeka človekom. Treba dôrazne upozorniť, že buržoázna revolúcia to nie je krviprelievanie v Anglicku, ktoré v tejto súvislosti prebehlo. Buržoázna revolúcia je len a len zrušenie práva na vlastníctvo človeka človekom, a nie politická cesta, po ktorej k nemu došlo. ( V Rakúsko - Uhorskú bolo mnoho pokusov o podobnú revolúciu, ale až dekréty o zrušení nevoľníctva a poddanstva podpísané priamo panovníkmi možno považovať za skutočné revolučné kroky. Nedošlo k výmene politického systému, len k výmene ekonomickej podstaty systému – zmene vlastníckych práv). Zmiešaním ekonomickej podstaty revolučného kroku s politickou formou, ktorú jej dali konkrétni ľudia, vzniká nečitateľný konglomerát dvoch samostatných činnosti človeka, a cez neho podnety na nezmyselnú činnosť.

Marxizmus komunistický pohlavári a vedátori (pôvodný marxizmus a ani radoví komunisti s tým nemali nič spoločné) prezentovali ako konglomerát filozofie, politickej ekonómie a vedeckého komunizmu (politológie) - komunistický svätý triumvirát. Na prvý pohľad nevinná vedátorská hra znamená praktický prvý krok ku kastrácii marxistickej metodológie (ďalej len marxizmu). Ak chceme hľadať „základnú bunku“, tak ju nemôžeme hľadať v troch rôznych vedných disciplínách ale len v jednej. V Moskve boli tri vysoké školy a každá definovala inú základnú bunku socializmu a naviac všetky tri spoločne ju hľadali v hlúpej vedeckej oblasti. Aký bol praktický význam tohoto zrovnoprávnenia základov marxizmu? Ochrana moci komunistických pohlavárov a vedátorov!!! (Ak je nedeliteľná veda, nemôže byť deliteľná ani prax, a tak socializmus - spoločenské vlastníctvo je neodmysliteľne späté s diktatúrou proletariátu, diktatúra s vedúcou úlohou strany a vedúca úloha strany je založená na demokratickom centralizme. Útok na ÚV je zároveň útokom na základy socialistickej spoločnosti.)

Ak chceme odhaliť túto pravdu, musíme pochopiť ďalšiu kastráciu marxizmu, ktorú komunistický vedátori uskutočnili. Socializmus prehlásili za prvú etapu budovania komunistickej beztriednej spoločnosti. Ak je spoločnosť beztriedna, potom nemá vlastné vnútorné protirečenie (vlastné triedy), len protirečenia zdedené (boj proti bývalým kapitalistom, kulakom a pod.) alebo vnášané zvonku (špióni, disidenti a pod.). Zároveň však to znamená, ak neexistujú vlastné vnútorné protirečenia, niet v tejto spoločnosti ani zápornej základnej bunky a teda ani miesta pre uplatnenie metódy základnej bunky - podstaty revolučného učenia Karola Marxa voči tejto spoločnosti!!! Aby túto kastráciu a impotentnosť „nového“ marxizmu zahladili, vedátori naďalej hľadajú „základnú bunku“ socializmu a aj nachádzajú A. plánovitosť, B. kolektivizmus, C. spoločenské vlastníctvo. Nuž hej! ale toto sú bunky ako pozitíva a veda všeobecne a marxizmus konkrétne pozitívne bunky nezaujímajú, pretože tu niet čo vedecký riešiť, jedine ak ospevovať. Tak potom vznikla aj politická ekonómia socializmu ako „Óda na spoločenské vlastníctvo“, až kým títo vedátori si nepriznali, že to nikam nevedie, a tak uskutočnili poslednú kastráciu marxizmu, a to teoretickú a následne praktickú likvidáciu „spoločenského vlastníctva“, (teda kladnú základnú bunku – jediný to produkt politickej ekonómia K. Marxa) namiesto toho, aby si priznali 70 ročné blúdenie a klamanie o marxizme (obetovali svoje dieťa - socializmus, ktorý im prerástol cez ich obmedzené /vykastrované/ myslenie, aby si zachránili a upevnili svoje teplé miestečka v spoločnosti).

Čo je marxizmus?

Ak máme vychádzať z metody základnej bunky, tak je potrebné zrušiť „komunistický triumvirát“, definovať a objasniť základnú vednú disciplínu, na ktorej je marxizmus postavený. Poslaním marxizmu je hľadanie cesty k sociálne spravodlivej (komunistickej) spoločnosti. Z toho jasne plynie, že kľúčovú úlohu tu musí hrať Marxová politická ekonómia (filozofia a politológia sú len pomocné vedné disciplíny), avšak znovu vzniká tu problém, čo to tá politická ekonómia je? Je to ekonómia? Nie! Predstava, že súčasná ekonómia môže priviesť ľudstvo k sociálne spravodlivej spoločnosti, je podobná ilúzia ako predstava, že meteorológ môže ovplyvniť počasie. Pôvodná ekonómia (oikonómia) bola určená na rozumnú deľbu produktov človeka v komunite. Ta dnešná sa tejto povinnosti totálne vyhýba a prenecháva voľnu ruku TRHu - živelnosti. Samotná ekonómia sa uspokojuje len s prognózovaním vývoja a podobne, ako meteorológ sa uspokojí s odporučeniami, aby si jej konzumenti zobrali dáždnik či slnečník.

Karol Marx pochopil, že rastúci ekonomický antagonizmus a z neho plynúce napätie (vrátane jeho riešenia silou) nie je možné takouto pasívnou vednou disciplínou (postavenou na systémovo sieťovej metóde) zastaviť, a preto sformoval politickú ekonómiu kapitalizmu, založenú na metóde základnej bunky, aby hľadala cestu k obnoveniu pôvodného zmyslu oikonómie (cieľavedomej ľudskej činnosti), avšak teraz nie v rodovej komunite, ale v celosvetovom priestore. Tak ako sociálna spravodlivosť v rodovom zriadení bola samozrejmosťou, tak aj budúca celosvetová spoločnosť musí byť vybudovaná na takomto základe, a nie na okrádaní sa. TRH i keď podlieha zákonom nie je nič iné ako ekonomické bojové umenie, pri ktorom vyhráva silnejší či bezohľadnejší, a preto antagonizmus nemožno zastaviť politickými metódami.

Odsúdiť marxizmus a komunizmus znamená odsúdiť snahu človeka po rozumnom, ľudskom a cieľavedomom konaní v ekonomických vzťahoch medzi ľuďmi. Zároveň toto odsúdenie znamená dať zelenú ešte výraznejšiemu prehlbovaniu priepasti (antagonizmu), o ktorej hovorí graf v prílohe.

Tento graf hovorí o narastaní antagonizmu medzi štátmi, ale podobný antagonizmus nám rastie aj v jednotlivých štátoch (vrátane tých najbohatších), a naviac aj medzi ľuďmi a prírodou. Ak najvýraznejším produktom snahy ľudí o riešenie či posilnenie tohoto antagonizmu je fyzické násilie, tak aj príroda proti nemu bojuje svojím spôsobom vo forme zvyšovania teploty, hurikánov, kyslých dažďov a pod.

Človek proti tomuto vývoju bojuje aj v politickej rovine, zakladaním rôznych spolkov a inštitúcii (OSN, Svetová banka, MMF, OECD, EÚ, Zelený, Charita, odpúšťanie dlhou a pod.), žiaľ ako ukazuje prax, ich vplyv rovnako ako pri silovom riešení je obrátený, ako je ich úmysel. Antagonizmus pod patronátom OSN (založenej na riešenie celosvetových problémov) narástol za 50 rokov o viac ako predtým rástol 150 rokov bez celosvetovej inštitúcie.

Prečo je tomu tak. Tieto snahy človeka riešia následky a neodstraňujú základnú (rakovinotvornú) bunku týchto problémov. Tak ako u rakoviny čim viac zdravých buniek telo vyprodukuje, tým viac potravy a sily získajú rakovinotvorné bunky, aby nakoniec spôsobili kolaps zdravého organizmu. O tomto je marxizmus.

O čom je socializmus?

Socializmus je sformovanie spoločensko – ekonomickej formácie, v ktorej bola základná bunka kapitalizmu (tak ako ju definoval K. Marx - súkromné vlastníctvo) odstránená a nahradená spoločenským vlastníctvom. Prečo navrhol K. Marx odstránenie súkromného vlastníctva? Cena produktu (TOVAR) ako podklad pre konečné delenie v spoločnosti sa v kapitalizme tvorí v útrobách súkromného vlastníctva po celom svete, a preto to nie je ani nemôže byť (aspoň na základe dnešného poznania) cieľavedomá spoločenská činnosť (spoločnosť ako celok praktický nemá žiaden vplyv na deľbu produkcie miliónov ľudí skrytých za súkromným vlastníctvom kapitálu). Ide o živelnú činnosť, ekonomický boj človeka proti človeku, a nie konanie na základe najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti ako celku. Spoločenské vlastníctvo (bez podielové spoluvlastníctvo výrobných prostriedkov všetkých občanov a nie štátne) je absolútne objektívna ekonomická podstata pre rozumné delenie celospoločenskej produkcie podľa jej najlepšieho vedomia a svedomia. Ak boli problémy v socializme, tak tie neplynuli z tejto ekonomickej podstaty, ale z postojov politickej nadstavby (ekonomického a politického poznania) k tejto absolútne objektívnej podstate!!!

Tak ako základná pozitívna bunka kapitalistickej spoločnosti – „slobodný človek“ nie je zodpovedná za zločiny páchané v kapitalizme, tak ani „spoločenské vlastníctvo“ nenesie zodpovednosť za neprimerane dlhú diktatúru či neschopnosť a iné chyby a zločiny politickej moci. Skončime s neprehľadnými konglomerátmi politiky, ekonómie, ideológie atď. atď., pretože nakoniec budeme vešať kone za to, že z ich sediel jazdci strieľali na ľudí. Socializmus napriek svojej absolútne objektívnej základni bol je a zatiaľ ostáva problémom ekonomickým (socialistická ekonómia /poznanie/ ako správca tejto podstaty nezvládala prístup k tejto podstate), tak ho riešme politickou ekonómiou socializmu (metódou základnej bunky, samozrejme zápornej a nie kladnej), a pokiaľ boli páchané zločiny v politickej rovine, tak ich riešme súdnymi procesmi voči konkrétnym vinníkom (systémovo sieťovou metódou).

S 99% istotou prehlasujem, že: Socializmus nie je komunizmom, ani jeho prvou fázou. Socializmus je len ďalšia spoločensko-ekonomická formácia na ceste ľudstva medzi dvoma komunistickými spoločnosťami - prvobytno-pospolnou a komunistickou na celosvetovej úrovni (rovnako ľudskou a spravodlivou). Socializmu preto bude potrebné odstrániť ďalším revolučným krokom, pretože má svoju vlastnú negatívnu základnú bunku, ktorú sme zatiaľ neodhalili. O tom či to bude posledná, alebo ich bude ešte niekoľko, zatiaľ je predčasné diskutovať. Možno už po ďalšom revolučnom kroku sa dopracujeme ku komunistickej a možno ich bude potrebné uskutočniť ešte veľa.

Nuž a komunizmus?

Vedecký povedané príde čas, keď naše poznanie bude schopné uskutočniť veľký revolučný krok – NEGÁCIU NEGÁCIE. Otrokárska spoločnosť negovala prvobytno-pospolnú spoločnosť a položila základy triedne rozdelenej spoločnosti, v ktorej s rôznymi obmenami (vrátane socialistickej) žijeme doposiaľ, pretože zatiaľ naše poznanie nedospelo k tomu, aby sme ju zlikvidovali v celosvetovom priestore. Ľudovo povedané, je to ideová predstava človeka o tom, že rozvojom svojho poznania (vedy) sa dopracuje k tomu, aby sa človek správal k človeku ako skutočný človek, a nie horšie ako zviera. (Lev ak sa nažerie, tak zbytky prenechá iným zvieratám, aby sa nasýtili, človek nie, ten svoje zbytky zničí alebo predá, aby sa priepasť medzi ním a chudobným ešte prehĺbila.) Kvôli tomuto ideálu ľudia vstupovali do komunistických strán, kvôli tomuto ideálu ľudskosti umierali v boji s fašizmom. Tak ako veriacich kresťanov neviedli ku kynoženiu celých národov či upaľovaniu čarodejníc Kristus a kresťanská ideológia, ale konkrétni ľudia (politici, kňazi a pod.) s túžbou po moci a bohatstve, rovnako je to aj s komunistickou ideológiou a komunistickými pohlavármi a vedátormi.

Komunistická ideológia a marxizmus si zaslúžia našu rehabilitáciu za kastráciu a očistenie od historického bahna, do ktorého ich zabalili politici, a nie naše opovrhovanie.

Toľko voľné rozprávanie o tom, ako socializmus mohol vnímať aj radový občan, ak by ho neboli opíjali politickými kokteilmi. Pre porovnanie je dole uvedený citát z práce „Bedřich Engels - Zásady komunismu“ z roku 1847, zo stránky www.sds.cz

V Michalovciach 1.2.2006, Andrej Sablič

V novém společenském řádu bude muset především provozování průmyslu a všech výrobních odvětví vůbec být vzato z rukou navzájem si konkurujících jednotlivců a všechna odvětví budou muset být dána do provozování celé společnosti, to znamená na společný účet podle společného plánu, za účasti všech členů společnosti. Zruší tedy konkurenci a dosadí na její místo pospolitost. Poněvadž provoz průmyslu jednotlivci nutně vede k soukromému vlastnictví, poněvadž konkurence není ničím jiným než jedním způsobem provozování průmyslu jednotlivými soukromými vlastníky, nelze soukromé vlastnictví jednotlivého průmyslového podniku oddělit od individuálního provozování průmyslu a od konkurence. Soukromé vlastnictví bude tedy muset být rovněž odstraněno a na jeho místo nastoupí společné používání všech výrobních nástrojů a rozdílení všech výrobků podle společné dohody neboli tzv. pospolitost statků. Odstranění soukromého vlastnictví je dokonce nejkratším a nejpříznačnějším shrnutím tohoto přetvoření společenského řádu, k němuž nutně vede vývoj průmyslu, a proto je komunisty právem vyzdvihován jako hlavní požadavek.

aaa.jpg

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy