Márny boj s veternými mlynmi slovenskej ľahostajnosti
nedeľa 14. apríl 2013Píšem o konkrétnej ľahostajnosti. O ľahostajnosti k jazyku, ktorý používame každodenne. K slovenčine. Nie nechcem aby sme hovorili a písali priam príkladne. Použime, vo vhodných prípadoch slang, ostrejšie slovo, nárečie. Zameňme niekedy poradie slovných druhov. Čo ma však hnevá, ale predovšetkým unavuje, je zámerné, násilné a systematické likvidovanie očitých a jedinečných znakov slovenčiny. Písanie a skloňovanie ženských priezvisk a prepis cudzích mien (osobných, zemepisných a ak sú aj iných) do slovenčiny.
Minulý týždeň som zatlieskal denníku Pravda za článok pani Pacherovej s názvom „Pani Kováč je pre matriku neprípustná“. Slušne a kvalifikovane prináša informácie prečo je nemožné v slovenčine používať ženské priezviská bez koncovky -ová. Pritom naše zákony už dnes umožňujú všetkým cudzincom, ale i viacerým slovenským občiankam dať si zapísať do dokladov pri narodení, sobáši, získaní občianstva a dokonca ak sa im bridí zomrieť na slovenský spôsob aj pri úmrtí svoje priezvisko bez tej strašnej slovenskej, nemodernej prípony! Ale len zapísať! Ako sa vyjadruje v spomínanom článku jazyková odborníčka: „Ženy s atypickým priezviskom by mali byť poučené aj o tom, že mimo oficiálneho zápisu v matrike nemôžu vyžadovať jeho používanie v rovnakej podobe v neúradnej komunikácii. Teda ani médiám nemôžu zakázať, aby ho skloňovali. Toto poučenie by malo byť súčasťou vykonávacieho predpisu k zákonu.“ V iných rečiach, či pri každodennom listovaní pasom nech sa kochajú svojim neslovenským priezviskom, ale nech nás na Slovensku i inde pri používaní slovenského jazyka rečou i písmom nikto nenúti slovenčinu znásilňovať a hubu neprirodzene vykrúcať.
Neprejde ani týždeň a už som si všimol v denníku Pravda, že nie každý v redakcii je stotožnený s pravidlami slovenčiny. Aspoň autor „kš“ určite nie. V príspevku o hudobnom festivale v Žiline mi už ide vyhrávať pani či slečna Fischer a nie Julia Fischerová. (Pondelok otvorí Fischer, Fischer zvláda na svetovej úrovni hru.) Ani slovanské sestry neušetríme. Bude hrať aj ruská huslistka Baeva – ešte raz BAEVA(!) a spievať ruská sopranistka Galitskaya – GALITSKAYA(!). Správne má byť Bajevová a Galická.
Áno, druhým, strašnosmiešnym problémom je otázka prepisu mena a nielen osobného do slovenského písma. Nehovorím o menách a nazvaniach anglických, nemeckých či v iných jazykov používajúcich latinku, napr.: turečtina a ostatné ich príbuzné národy, vietnamčina, svahilčina atď. Mená v nich rešpektujeme a uvádzame v ich latinkovom znení (možno by bolo dobré niekedy uviesť, že albánske Hoxa sa číta Hodža.). Tam je namieste prepis do slovenčiny podľa pasu. Ale Rusi či Ukrajinci latinku nepoužívajú. Číňania, Kórejci a Japonci tiež nie. Indické a iránske jazyky nie. Arabi, Gruzínci či Arméni majú tiež vlastné písma. Preto aj v Žiline bude vystupovať arménsky violončelista Narek Hachnazarjan a nie jazyk pokrivujúce – HAKHNAZARYAN. A toto platí aj na cudzincov z nelatinkových krajín nielen na koncertoch u nás, ale aj v prípadoch ich dlhšieho pobytu na Slovensku. Potom nám nebude v base sedieť YEGOROV ale Jegorov. (Dúfam, že niekto nepremenuje aj partizánskeho veliteľa za SNP Jegorova na majora Yegorova a jeho prameň na Yegorovov?!)
V tomto smere nech pán minister Kaliňák vydá pokyn matrikárom uvádzať mená v našich dokladoch, médiách a inde v našom slovenskom prepise. Platí to aj pre novinárov a pracovníkov kultúrnych agentúr. Však Slovenské národné divadlo a iné! Všimnite si mená účinkujúcich v balete Bajadéra, tak ako ich uvádza program pre nás slovenských divákov. Tučným písmom zdôrazňujem zvlášť vydarené, skoro všetky dámy:
Nielen správnymi názvami je Slovák živý. Správny Slovák na Slovensku si dáva suši v reštaurácii „Cunami“.