Máme právo pýtať sa, kam a prečo sa presúvajú vojská USA cez naše územie

Stalo sa už temnou tradíciou, že prakticky každý piatok nám Naďovo ministerstvo obrany oznamuje presuny amerických vojsk cez naše územie. Aj ďalší týždeň nás ich čaká sedem. V tejto súvislosti však upozorňujem, že ak si vláda myslí, že toto formálne oznámenie stačí, je na veľkom omyle. Máme právo na transparentné informácie o tom, KAM a PREČO sa ozbrojené sily cudzích štátov sústavne presúvajú cez naše územie jedným smerom a späť sa nevracajú. Tým skôr, že sa množia informácie o pripravovanej ofenzíve na Donbase a obavy z rozpútania novej vojny sú oprávnené. Všetkých slaboduchých propagandistov žiadam, aby si odpustili recitovanie fráz, že sme členmi NATO alebo mi citovali ten článok Severoatlantickej zmluvy, ktorý nám predpisuje bezvýhradný súhlas s presunom cudzích vojsk cez naše územie. Nenájdu ho, takže tichučko. Byť spojencom neznamená byť vazalom a vo všetkom sa podriadiť iným, je to dobrovoľný zväzok suverénnych štátov, ktoré majú právo na ochranu svojho vzdušného i pozemného priestoru. Ak spojencom vystavujeme bianco šek a na nič sa nepýtame, niečo nie je v poriadku.

Klásť takéto otázky by mala byť psia povinnosť novinárov, ale, bohužiaľ, čo sa týka zahraničnej politiky, naši novinári nerobia žiadnu žurnalistiku alebo sú vyslovene zbytoční. Ak nekriticky preberajú všetko, čo im predložia politici alebo predhodia spravodajské služby, nech ich články píšu priamo agenti CIA, bude to autentickejšie. Mimochodom, práve dnes máme jedno nenápadné výročie. Pred 80 rokmi sedeli v bratislavskej kaviarni Štefánka mladý politik Gustáv Husák, básnik Laco Novomeský a maliar Štefan Bednár. Rozprávali sa o správach, že cez naše územie sa na východ presúvajú nacistické vojská. Laco Novomeský sa bál vojny, ale Husák ho upokojoval, že na Rusov si netrúfnu, že by to bolo šialenstvo. O tri mesiace nacistické Nemecko prepadlo Sovietsky zväz a začala sa Veľká vlastenecká vojna... Ako historik viem, že paralely pokrivkávajú, ale vždy na ne treba pamätať. A aj nás za posledných sto rokov neprepadli a neokupovali nepriatelia, ale naši spojenci – v roku 1944 nacistické Nemecko a v roku 1968 Sovietsky zväz.

Bezvýhradná dôvera v zámery Spojených štátov je strašne nebezpečná. Je trápne, ak americký prezident Joe Biden nazve ruského prezidenta Vladimira Putina zabijakom. Ak totiž začneme bilancovať, musíme dospieť k záveru, že Joe Biden, ktorý ako senátor či viceprezident podporoval vojny v Iraku, Sýrii či Jemene, je masový vrah – a Spojené štáty, ktoré majú od konca druhej svetovej vojny na svedomí 30 miliónov mŕtvych, sú teroristickým štátom číslo jeden. A to nie je všetko. S odporom som zaznamenal, že nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas „uvítal jasné vyjadrenie USA o Rusku“. Človek by čakal, že títo hulváti sa budú za svoje vulgárne správanie hanbiť, že budú tieto urážky prekrúcať, zľahčovať, popierať... ale že im budú tlieskať? Tomuto svetu vládnu treťotriedni primitívi. Nepamätám sa, že by sa v dejinách americko-ruských vzťahov, a to ani v najkritickejšom období studenej vojny, objavil takýto primitívny prejav neúcty k zahraničnému partnerovi. Naopak, pokojná reakcia Vladimira Putina bola odpoveďou štátnika. Ešte aj turecký diktátor okomentoval Bidenovu urážku, že jeho výrok na adresu Putina nie je hodný hlavy štátu.

Žiadajme preto ministerstvo obrany SR, ak si tieto povinnosti nebudú plniť médiá, v zmysle ústavou i zákonom garantovaného práva na informácie, jasné a transparentné informácie o tom, kam smerujú cudzie vojská cez územie Slovenskej republiky, za akým účelom tam idú, či neexistoval iný menej okázalý spôsob presunu a kedy sa budú vracať späť. V opačnom prípade budeme spoluzodpovední za to, čo sa chystá.

(Status na FB 19. 3. 2021)