Reklama
Reklama

MDD 2013 a slovenská kultúra

Počet zobrazení: 1991

V súvislosti s dnešným Medzinárodným dňom detí som si spomenul na doby svojej mladosti. V škole na hodinách hudobnej výchovy nás učili aj slovenské pesničky, na hodinách slovenského jazyka aj históriu a tvorbu slovenských spisovateľov ( minulých a vtedy aj súčasných ) a dokonca predstavte si učili sme sa naspamäť úryvky z niektorých diel slovenských klasikov. Niečo z toho si pamätám dodnes.

Ľudia i politici hovoria, že doba sa zmenila. V minulosti aj dnes nič nie je zadarmo. To je pravda. Záhadne sa mlčí o fakte, že vstupom súkromného sektora sa vo všetkých oblastiach, teda aj v kultúrnej sfére pridružil fenomén zisku. Mnohokrát dosahovanie zisku tzv. za každú cenu ! Deti sú veľmi vnímavé osobnosti. Určite poznáte príslovie :  „Čo sa v mladosti naučíš, na starosť akoby si našiel “ . Nepoviem nič nové, jednoducho je to tak. Spôsobu myslenia a tomu, ako reagujeme na rôzne životné situácie sa učíme od detstva. Učíme sa najmä od svojich rodičov, učiteľov, rodiny a napodobňujeme ich. Neskôr na vývoj osobnosti pôsobí okolie, spoločnosť. Ibaže nie vždy získame správne návyky. Asi je na mieste otázka, čo zanecháme ďalším generáciám ? Nuž asi len to, čo vidíme  u dnešných  dvadsiatnikov  odkojených  dnešným  tvrdým materializmom za ktorý by sa nemusel hanbiť ani predošlý presadzovaný ateistický marx-leninský vedecký socializmus. Dnes model správania sa dnešných dvadsiatnikov vytvárajú médiá. Idealizácia "celebrít", hrdinov medializovaných akcií, neúcta k ozajstným osobnostiam, relativizácia základných spoločenských hodnôt, to všetko je cielené, veď svetovládni potrebujú ovládať ľudí, ktorí sú poživační, málo zodpovední. Nastavený je v tomto smere aj úpadok školstva. Dominantným prvkom je že, každý sa má (po)starať sám o seba, teda žiadna spoločenská solidarita (homo homini lupus). Keď zistia, že spoločnosť im nedá príležitosť sa uplatniť, stávajú sa z nich buď bezohľadní dravci alebo nešťastníci, ktorí sa beznádejne zadĺžia alebo živoria. Vyvoláva to u nich frustráciu, v každom prípade nenávisť k predošlej generácii. Príznačný je výsmech súčasných médií z generácie tzv. Husákových detí, ako silných populačných ročníkov, keď ich rodičom štát poskytoval mladomanželské pôžičky na byt a jeho vybavenie, škôlky, jasle, rekreácie atď. Teraz nič.

Na záver slovo k dnešnej mediálnej slovenskej kultúre. Podľa môjho názoru jednoducho neexistuje. Sú len printové médiá, ktoré používajú slovenčinu. Hodnotenie kvality obsahu nechávam na čitateľoch. Deväť TV staníc takisto. O nich však možno niekedy inokedy.

Nepublikovanou zaujímavosťou zostáva, že tieto dve hlavné skupiny sami seba nazývajú mienkotvornými. Zo svojho blízkeho spriazdneného okolia si vytvárajú akési objektívne skupiny odborníkov. Títo odborníci potom vytvárajú obraz tých správnych, dobrých, objektívnych, skvelých a úspešných  „svojich“ pracovníkov z oblasti novinárskej i televíznej  tvorby. Následne ich predkladajú verejnosti. Koho zaujíma či im niekto verí ?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Milujeme Slovensko - 2 ?

Jednou  z posledných  viet  predchádzajúceho príspevku  bola veta  :  Naši volení a platení zástupcovia sa v tejto  téme akosi stratili. Snažil som sa stručne popísať situáciu slovenských rádií v našom éteri. Ešte treba dodať sú to slovenské rádiá ? Televízne  stanice  sú   z programového  hľadiska  na tom  ešte  horšie, aspoň  že  z vlastníckeho hľadiska je situácia jasná. V ostatnom čase ma zaujala aj schizofrénia jedného TV vysielateľa. Na jednom svojom novom kanále vysiela i reláciu s názvom : Staré  dobré  časy.  Pozvaní hostia  tam  verejne  vyjadrujú  nesúhlas  z obsahom televíznych programov, kde  podľa  nich  počnúc správami  a končiac filmami  je uprednostňované  násilie. Ďalšie ich 3 kanály však tento názor totálne ignorujú. Nuž   schizofrénia ako vyšitá !

Písať o tlačených (printových ? ) médiách považujem z obidvoch pohľadov  za stratu  času - môjho i  za stratu  času  čitateľov tohto blogu.  Knižnú tvorbu, jej  propagáciu, obsah  či kvalitu  prenechám na  fundovanejších .  Ďalšou, zatiaľ  najmodernejšou technológiou je internet. Priestor na šírenie skoro čohokoľvek. Tu si dovolím jednu poznámočku.  Poznáte ten  slovný zvrat :    Dať tomu slovenčinovi po bokovi !  Niektoré sociálne siete, ale aj diskusné blogy tento slovný zvrat naplno potvrdzujú. Situáciu v iných  oblastiach slovenskej  kultúry, či kultúrnosti  som sa  snažil  popísať v dvoch príspevkoch z júna tohto roku pri príležitosti MDD.

                      Pre mňa nezodpovedanou otázkou ostáva názov blogu.

Vieme  popísať  či vôbec  a  ak áno, tak  ako sa  prejavuje  náš  vzťah k našej vlasti ? Každý kultúrny národ mal svoje osobnosti, ktoré boli vzorom a svojim spôsobom boli vodcovia.  Aj  Slovensko  ich v minulosti  malo. Boli to ľudia z oblasti vedy, kultúry, literatúry, športu a pod. Žili istými hodnotami  a presadzovali ich. V dnešnom svete sa to  však  akosi „ nenosí “. Vraj  kult  osobnosti, diktatúra.  Profesia  politik  je  skôr nadávkou ako synomymom slušného morálneho človeka. Ja ich však neľutujem. Žnú to, čo zasiali. Majú byť práve takýto ľudia so zjavným nezáujmom o vývoj a rozvoj slovenskej kultúry v čele spoločnosti ? Nerobím žiadnu predvolebnú kampaň. Kultúru tvoria nielen politici. Rôznych  spolkov, združení  a neziskových organizácií je ako maku. Určite v nich pracujú, či pôsobia oveľa vzdelanejší, skúsenejší a rozumnejší ľudia ako som ja ?  Ich tento stav nezaujíma ?  Majú vtlačenú pečať materializmu ? Dnes už nie marx-leninského, ale toho kapitalistického z počiatku 18. storočia ?

Viac od autora

Blogy a statusy