„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

Počet zobrazení: 3978

ĽUDSKÝ ĆINITEĽ A MORÁLKA V HISTORICKEJ SKRATKE (prológ)

Hneď úvodom si dovolím v parafrázach  tlmočiť odkaz posledného a možno preto aj nanajvýš odvážneho diela Sigmunda Freuda „Der Mann Moses" (1939) (slovenský preklad 1995).  

sigmund-freud-mojzis-a-monoteizmus.jpg

„Židia blúdiaci po Sinajskom poloostrove celé desaťročia nakoniec Mojžiša, svojho vysloboditeľa z egyptského otroctva znenávideli zato, že ich trestal za zbožňovanie "zlatého teľaťa" a prinútil ich vziať na seba jarmo monoteistického náboženstva a prikázaní  DESATORA.  

Podobne ako Mojžiš  skončil v ich nenávisti aj Ježiš, ktorý farizejov bičoval v chráme za ich obchody so zlatým teľaťom. Na prorokovi, spasiteľovi ich duší sa vyvŕšili tak, že ho alibistiky nechali  ukrižovať Rimanmi. A to len preto, že si dovolil im pripomenúť Mojžišovo DESATORO. S tými prikázaniami nemali v dejinách problémy len židia. Kresťania tiež! Tí dosť pokrytecky vyčítajú židom ukrižovanie spasiteľa, pričom sami neboli a ani nie sú ako ľudia o nič lepší. Zato kresťania židom nikdy neodpustili, že "to oni" sú zodpovední za nehorázne obmedzenie osobnej  slobody aké prinieslo to "židovské" DESATORO. Vo svojom podvedomí majú ten istý motív hnevu na vnútenú civilizačnú kultiváciu ich duší. To si však  nikdy nepriznajú a zväčša ani neuvedomujú. Prijatie jedného neúplatného Boha namiesto mnohých korumpovateľných bôžikov bolo proti srsti už predtým, vyznavačom Amona v starom Egypte. Tí po smrti Achnatona vytesávali jeho meno zo všetkých reliéfov. O niečo také sa pokúšali len nedávno nacisti vo večnej Nemeckej ríši a aj komunisti v mene ich "svetlej budúcnosti" celého ľudstva.

V podvedomí národov to takto fungovalo celé tisícročia a funguje aj dodnes. Zmena morálnej paradigmy z polyteistickej „môžem čo chcem“ na paradigmu monoteizmu „môžem len to čo neubližuje inému“ bola aj je stále bolestivá a mnohými odmietaná. A hoci  ešte nie je ani zďaleka dokončená už vo svete šafári paradigma nová, paradigma ateizmu „Boh neexistuje, prežijem aj bez neho.“

Človek si stvoril Boha na svoj obraz a tiež jeho DESATORO  pretože ho ako ideál potreboval aby prežil, aby bol ten jeho svet aspoň trochu znesiteľný, usporiadaný a zmysluplný. Tento bájny dejinný myšlienkový konštrukt dnes nazývaný aj ako MÉM je opodstatnený rovnako ako všetky veľké civilizačné projekty ľudstva. Aj písma národov, aj projekt Čínsky múr, aj Egyptské pyramídy sa najskôr zrodili ako krehké myšlienky a slová v osvietených hlavách, aby nakoniec pretrvali veky. Popierať v tomto rámci zmysel a význam DESATORA pre našu západnú kultúru by bolo aj dnes rúhaním.  Napriek tomu sa v klaňať  "zlatému teľaťu" neprestávame a hrešíme stále viac. 

ÚVODOM

V nadväznosti na predošlé dva blogy venované pojmu „ľudský činiteľ“ a ohlasy, ktoré tieto blogy vyvolali - sa pokúsim zamerať pozornosť na širší význam tohto pojmu. Tradične  sa „ľudský činiteľ“ chápe a skúma zúžene len ako faktor ovplyvňujúci výkonnosť, kvalitu a bezpečnosť  pri práci, najmä so zreteľom na prevenciu úrazov, nehôd a havárií.  

Stále nedokážeme tento pojem poriadne uchopiť a zvládnuť jeho viacdimenzionálnu podstatu, potrebu interdisciplinárneho  skúmania - vrátane možného vkladu biológie, antropológie. etnológie, histórie, psychológie, sociológie, či filozofie. Bez integrácie ich prínosu sa ľudstco v poznávaní, predvídaní a usmerňovaní nielen správania sa jednotlivcov a skupín, ale aj organizácií, národov a štátov len ťažko pohne z miesta. 

 

Ľudský činiteľ a morálka

V posledných rokoch viaceré štúdie stále častejšie poukazujú na to, že veľké spoločenské škody a národohospodárske straty spôsobuje nielen vysoká dopravná nehodovosť a nedostatky ktoré sa dotýkajú výkonu bezpečnej práce v priemysle, či energetike, ale aj OSOBNOSTNÉ ZLYHANIA PRI VÝKONE ZODPOVEDNÝCH A MORÁLNE NÁROČNÝCH FUNKCIÍ v štátnej a verejnej správe, v súdnictve či podnikateľskej sfére a dokonca v riadení štátov.

Na Slovensku to dokazujú mnohé kauzy, ktoré práve v týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ťažko traumatizujú celú spoločnosť, narúšajú základy štátu a ohrozujú morálnu integritu jeho občanov.

V súvislosti s tým poukazujú spoločenskí vedci stále častejšie na tesné prepojenie takýchto javov s hodnotovými súradnicami hlboko zakorenenými vo vedomí ľudí a princípami ich ponímania morálky a zodpovednosti. V ľudovej múdrosti národov je zakotvených veľa posolstiev a odkazov, ktoré hovoria o príčinách takýchto zlyhaní. Len ilustratívne uvediem niektoré „„Ruka ruka ruku myje“, „Vrana k vrane sadá“, „Rovný rovného si hľadá“, „Pod korytami je nakáľané“, „Bližšia košeľa ako kabát“, "Politika je panské huncústvo“, " Kto nekradne okráda svoju rodinu" ... .

Hoci tieto ľudové "múdrosti"  hovoria výstižne a jadrne o príčine mnohých nezdravých javov v spoločnosti, s ich podstatou a nápravou si nedokážeme poradiť. A ak áno tak len čiastkovo a dočasne. Už tisícročia!

uplatok.jpg

 

V tomto rámci aspoň ilustratívne načrtnem, že  „morálka je historicky vyvinutý súbor všeobecne prijatých pravidiel, podľa ktorých spoločnosť žije a na základe ktorých jednotlivci rozoznávajú medzi dobrom a zlom. Morálka je to, čo reálne existuje v spoločenskom vedomí. Etika je objektívna spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky, reflektuje ju a snaží sa ju usmerňovať.“

Viaceré štúdie upozorňujú osobitne  na kultúrne vplyvy ako zdroj rizík zlyhaní ľudí. Len na ilustráciu možno stačí pripomenúť kultúru a vzťah k pracovnej disciplíne u Japoncov, Nemcov, či severských národov na jednej strane a na strane druhej napr. balkánskych národov, Talianov či národov Blízkeho Východu a Afriky. 

Isteže, žiadna kultúra nie je jednoliata a každý človek v nej je navyše ovplyvňovaný a formovaný i mnohými ďalšími faktormi (rodina, vzdelanie,viera, médiá, podniková kultúra, atď....).

Naznačené medzikultúrne rozdiely sú len vodidlom, nemusia vždy vystihovať spôsob konania každého človeka. Tento tzv. psychosociálny prístup je cenným zdrojom poznatkov, ktoré môžu významne ovplyvňovať tvorbu a realizáciu noriem v  tej – ktorej národnej, či firemnej pospolitosti.

V krajinách kde sú morálne normy (a následne aj legislatívne) imanentnou súčasťou duchovnej kultúry sa tak nestalo z roka na rok.

Napríklad v Číne vznikali idei právneho a morálneho štátu pred viac ako 2 a pol  tisícročím mimoriadne ťažko a dlho. Konfucius ako prvý človek v histórii vyzdvihol službu v štátnej správe na piedestál najvyššieho mravného poslania. To nevyhovovalo mnohým vtedajším mocipánom, ktorí uprednostňovali lokajov a mnohých Konfuciových nasledovníkov popravili. Osvietení cisári však prijali idei Konfucia za svoje a vytrvalo ich formovali do mravného povedomia Číňanov.

Nakoniec aj čínski komunisti po počiatočnom zavrhovaní Konfucia dokázali prijať z jeho učenia mnohé zásady, čo iste pomohlo a pomáha dnešnej Číne v jej ekonomickému úspechu. Včas si totiž všimli si, že konfuciánske  hodnoty sú hnacou silou ekonomického úspechu ich susedov -.Japonska, Južnej Kórey, Tchaj-wanu, Hongkongu a Singapuru.

Aj v euróskej kultúre sa máme o čo oprieť pri budovaní všeobecnej morálky.

 „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla vždy zároveň platiť ako princíp všeobecného zákonodarstva“,

hovorí Kantov imperatív všeobecnej mravnosti.

Prečo sa ho stále nedarí uplatňovať v našich každodenný životoch? 

Na Slovensku sa väčšina obyvateľov hlási ku kresťanským hodnotám. Biblické desatoro pozná každý! Napriek tomu však u nás akýmsi záhadným spôsobom pôsobí zrejme evolučne daná zákonitosť prežitia hovoriaca, - zjednodušene povedané, že „voľnoštýliari sú vždy vo výhode pred tými, ktorí dodržujú pravidlá“.

Musí to tak byť a zostať naveky?! Všetko nasvedčuje, že dnešná doba rýchlej výmeny informácií a zverejňovania prehreškov zaháňa spomínaných voľnoštýliarov do kúta a núti ich ustupovať zo svojich bohorovných pozícií. Podporujme tento vývoj! Prospeje všetkým. Nič dobré však nepríde samé a bez nášho úsilia. 

"Peklo je prázdne! Všetci čerti sú medzi nami",

hovorí Nikita Michalkov, Oskarový režisér a scenárista vo svoje novej príhovorovej relácii na Россия 24 . Hovorí v nej o problémoch dnešného sveta, Rusov a aj nás Slovákov spôsobom, ktorý snáď nenechá ľahostajným žiadneho súdneho človeka. Dlho som nepočul toľko múdrosti vekov kumulovanej v jednom príhovore. Akoby sa v ozvali Sokratés, Seneka i Markus Aurélius v jednom hlase. Rusi vravia, že Michalkov je Dostojevský a Puškin v jednom.

Posúďte.
 

michalkov.png

https://www.vesti.ru/videos/show/vid/816722/cid/4182/?fbclid=IwAR0asGtEmWjzAWkthwQCEjA4GRW6ZTMboOlVc0oJ0z_jEsIm9bv4rdMjWSA

Od svetla tiene utekajú. To je prírodná, fyzikálna zákonitosť. A platí aj v ľudskej spoločnosti. Otvorenosť je synonymom osvetlenia, v ktorom sa pravde dobre dýcha. Tá nakoniec vždy víťazí. Ibaže to niekedy dlho trvá.

Vážme si, chráňme a podporujme našich slovenských „konfuciov, konfuciánky“ či "Pavlov, Jánov, Johanky, Nikitov, Eduardov" a naztracujme ich.  Nemáme ich mnoho.


 

Niekoľko údajov

o individuálnej a organizovanej kriminalite na Slovensku, ktorú možno vnímať ako morálne zlyhania.

 

individalna_kriminalita_2009-_2018.jpg

 

Podľa údajov zverejnených prezídiom Policajného zboru SR je trend poklesu individuálnej kriminality na Slovensku dlhodobý a zrejmý. Ibaže aká  je miera jej únosnosti a kde je hranica uspokojenia s jej výskytom? 

 

individalna_kriminalita_2018.jpg

V  roku 2018 polícia najviac riešila majetkovú (35,49 %) a ekonomickú trestnú činnosť (22,01 %). Najčastejšie páchaným trestným činom bolo skrátenie dane a poplatkov, daňové podvody či marenie výkonu správy daní. Druhé miesto sa týkalo ohrozenia pod vplyvom návykovej látky – opilstvo.

Tento vcelku pozitívny vývoj v porovnaní s rokmi predošlými možno len privítať. V kontexte celej úvahy však evokuje celý rad otázok. Najmä v porovnaní s organizovanou hospodárskou kriminalitou na Slovensku..

Dostupné výsledky niektorých prieskumov naznačujú opačný trend.  

Napríklad výsledky sledovania organizovanej hospodárskej kriminality, ktoré v dvojročnej periodicite zverejňuje spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) v súčinnosti s  Univerzitou Martina-Luthera v Halle-Wittenbergu a s nezávislým Centrom pre výskum hospodárskej kriminality na menovanej univerzite. Na ich vypracovaní sa pravidelne a dobrovoľne zúčastňuje probližne 100 krajín a za Slovensko okolo 80 inštitúcií podnikov a firiem. 

Akým druhom hospodárskej kriminality čelia slovenské spoločnosti? (2015-2016)

typ-podvodu-gecs-2016.png

Každoročne sa na prvom mieste umiestňuje sprenevera majetku (67%). Takéto umiestnenie je ľahko predvídateľné aj vzhľadom na fakt, že sprenevera majetku je najjednoduchšie odhaliteľná.

Úroveň korupcie a úplatkov na Slovensku

korupcia-a-uplatkarstvo-gecs-2016.png

Napriek tomu, že prieskum ukazuje na pokles korupcie a úplatkov na Slovensku (z 31% v 2014 na 23% v 2016), v Strednej a východnej Európe a celosvetovo, korupcia stále zostáva veľmi vážnym problémom počas celého obdobia sledovania od  roku 2011.

Podľa PricewaterhouseCoopers (PwC) sa klesajúci trend môže zdať optimistický. Pri vyvodzovaní záverov je však namieste opatrnosť. Aktuálny stav korupcie a úplatkárstva môže byť oveľa horší aj preto, že korupcia a úplatkárstvo patria k ťažko odhaliteľnej hospodárskej kriminalite. O.i. aj preto, že vnímanie toho, čo je korupcia a úplatkárstvo môže byť veľmi individuálne naprieč spektrom rôznych spoločnosť, ktoré sa do prieskumu zapojili. Správanie, ktoré jedna spoločnosť považuje za bežné obchodné praktiky môže iná spoločnosť považovať už za prekročenie hranice korupcie a úplatkárstva.

Posledná správa PwC z prieskumu hospodárskej kriminality (2016-2018) však výsledky za Slovensko už neuvádza. Len všeobecne konštatuje jej celosvetové zvýšenie a vo všetkých sledovaných krajinách. To odôvodňuje predpoklad, že bývalí „sólo kriminálnici“ sa naučili „podnikať v „tlupách“ čím znížili riziko ich odhalenia a potrestania.

 

pwc_2017-2018.png

 

Viac informácií nájdete na

https://www.pwc.com/gx/en/forensics/global-economic-crime-and-fraud-survey-2018.pdf

Záujemcovia o úplné znenie Správ o vývoji hospodárkej kriminality na Slovensku v rokoch 2012-14 a 2015-2016  ich  nájdu na

https://www.pwc.com/sk/sk/publikacie/prieskum-hospodarskej-kriminality.html

https://www.pwc.com/sk/sk/publikacie/Globalny-prieskum-hospodarskej-kriminality-2016.html

Správy z prieskumov PricewaterhouseCoopersvb uvádzajú a analyzujú len štatistické údaje a interpetujú ich v medziročných porovnaniach. Hlbšie analýzy a vyčíslenia spôsobených finančných a morálnych škôd, nákladov na zvýšenie bezpečnosti a ďalších preventívnych opatrení nechávajú výskumníci na samotných organizáciách. 
 

DOSŤ SKEPTICKÝ ZÁVER
 

Globálny civilizačný a najmä technologický vývoj mení príliš rýchlo podmienky voľnej trhovej súťaže a ako-tak zaužívané pravidlá vo všetkých oblastiach. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré naznačujú niečo mimoriadne vážne. Čím máme viac informácií tým sme viac dezinformovaní. Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, s ktorými sa "šibrinkuje" ako komu vyhovuje. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Zlodej je len šikovný a oklamaný je hlupák čo sa nechal nachytať. Dobro je naivné a to zlé sa stáva dobrom. Pravda čestného je lžou a lož podvodníka je pravdou. Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce. Dezorientácia v hodnotách je daň za ilúziu "slobody". 

Ľudia vždy potrebovali morálne ideály, hviezdy za ktorými kráčali. Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu neveríme a objavom vedy nerozumieme. Stávame sa paranoickými. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či útoku, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené.

Absencia veľkých ideí a osobností, ktoré dokázali v histórii ukázať a presadzovať humanizmus, úctu k životu a morálke je dnes stále viac nahradzovaná pseudopravdami, lžami najhrubšieho zrna a ako vždy - hľadaním nepriateľa.

Hystéria médií a krikľúnstvo duševne narušených predstaviteľov mnohých krajín, ktorí nie sú schopní vidieť svet a ľudstvo v celej jeho zložitosti len potvrdzuje, že sa ocitáme v kritickom bode vývoja.

To nie sú dobré znamenia. Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Možno už medzi nami kráča nový Konfucius či spasiteľ. Ak áno - potom bude zrejme zosobňovať prísny diktát rozumu a racionálnej logiky. Sme k tomu pripravení? Demokracia len vytvára priestor, ktorý nám dáva možnosť rozhodovať. Chráňme si ju!

Ten KÓD DESATORA máme v sebe všetci. Voláme ho svedomie. Majú ho aj "laví" aj "praví" , "horní" či "dolní", nejakým záhadným spôsobom aj budhisti, hinduisti, moslimovia, ... či bezverci. Tí poslední majú k Božej milosrdnosti možno bližšie, ako tí pokorní, práve pre tú svoju skepsu pri hľadaní pravdy. Takýchto hľadajúcich stvoriteľ miluje, objíma a dvíha k sebe na piedestál človečenstva, pretože sa mu chcú podobať - len trochu inak ako tí na kolenách.  

Nedovoľme aby sa právo a spravodlivosť stali špekulatívnym tovarom “s miliónmi vyloženým na stole” v priamom prenose.

Podporujme každého, kto sa neutiahne do ulity a je ochotný o tom otvorene uvažovať, písať a protestovať. Každý hlas je dôležitý!

Na Slovensku žije a pracuje mnoho čestných, pracovitých, statočných a obetavých ľudí.

Nedovoľme darebákom aby nás okrádali, žili v márnivom luxuse na úkor nás všetkých - matiek, otcov, ich detí, učiteľov, zdravotníkov, policajtov, robotníkov, či šoférov, kucháriek, sekretáriek, pokladníčiek, ..., celých rodín, ...  Stretávame sa denne na cestách, úradoch, v školách, v nemocniciach., na súdoch. Dajme si navzájom šancu slušného a zmysluplného života.

 

 

Poznámka k pojmu skepsa:

Na prednáškach o úskaliach sebapoznávania sa ma ľudia niekedy pýtali aký je rozdiel medzi skepticizmom a pesimizmom. Vnímali ich často ako synonymá. Odpovedal som im okľukou a trochu provokujúcim konštatovaním, že byť pesimistom je nebezpečné rovnako ako byť optimistom. Máme svoje skúsenosti s "historickým optimizmom", podľa ktorého sme už mali dávno žiť v komunistickom raji. Optimizmus je nebezpečný v tom, že necháva veci "samé na seba". Pre optimistov sú dôležité predsavzatia, budovateľské a rozvojové plány, projekty, sľuby. Tie "sa" určite uskutočnia. S pesimistami, ktorých krédo je "nejako bolo, nejako bude", alebo "márnosť nad márnosť " majú spoločnú práve tú pasivitu. Oba typy ľudí týmito svojimi slovami vlastne vždy niečo skrývajú a maskujú, v najlepšom prípade len svoju naivitu alebo pohodlnosť. Našťastie je ešte tretia skupina ľudí a tých je chvalabohu u nás tiež dosť. Títo triezvo posudzujú podstatu ľudskej povahy i spoločenskú realitu, skepticky, t.j. činorodo ju pretvárajú, Činorodá skepsa je východiskom zo zložitej situácie v ktorej sa niekedy ocitáme, v ktorej sa ocitla celá naša spoločnosť po odhalení takých káuz akými sú Gorila, zmenky, pozadia vraždy dvoch mladých ľudí, kauzy Threema, atď, atď,. Dotkli sa viac ako piatich miliónov spoluobčanov. A práve tým z nich, ktorí sa vo svojich životných a pracovných snaženiach ocitli kdesi vzadu a chcú znovu ( alebo už možno ani nechcú) žiť v usporiadanom a právnom štáte sú určené myšlienky blogov o "ludskom činiteli". Pokúšajú sa osvetliť súradnice myslenia a konania, ktoré vedú k morálnemu a jedinému zmyslupnému životu.
 

 

 

Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa Slovenského rozhlasu a Národnej banky Slovenska. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola účelovo pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu pri uplatňovaní poznatkov a metód psychológie najmä v hospodárskej praxi. 

milan.koziak@windowslive.com

https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Ludsky_cinitel_nase_alibi_4_cast_psychologia_ne_zodpovednosti

https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Ludsky_cinitel_nase_alibi_2_cast_vratane_kritiky_slovenskej_psychologickej_praxe

https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Ludsky_cinitel_nase_alibi_1_cast

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984