Ladislav Hohoš: Nástup technofeudalizmu. Žiadny tresk, skôr kňučanie.

Počet zobrazení: 1929

Ladislav Hohoš

Neutešená situácia, v ktorej sa nachádza ľavica, sa vyznačuje panickým únikom do minulosti, nielen u zbytkových fragmentov komunistických strán, ale aj u sociálnodemokratických segmentov. Tak ako zanikol reálny socializmus, zanikol aj kapitalistický sociálny štát; vzhľadom na transformáciu vzťahov medzi kapitálom a prácou v globálnom meradle nemôže byť obnovený. Ak chce nová ľavica prísť s relevantným programom, musí predovšetkým pomenovať, v akom spoločenskom zriadení žijeme. Nevystačíme pritom s pojmami, ktoré boli etablované v devätnástom storočí. Bol stalinizmus a poststalinizmus socializmom alebo falzifikátom idey, ako si myslel napríklad E.Fromm (a nielen on)? Pravdepodobne odpoveď na túto otázku nájdu historici, lenže až s patričným historickým odstupom.

Kapitalizmus sa odvodzuje od vydania Kapitálu K.Marxa (1867 originál, 1886 anglický preklad). Od polovice 19.storočia prešiel kapitalizmus viacerými transformáciami, takže rôzni autori z divergentných ideologických pozícií hlásajú, že súčasná neoliberálna globalizácia sa nedá jednoducho definovať. Je to ešte kapitalizmus? Zlyhanie istôt vedie ku svojvoľným ideologickým konštrukciám, ktoré - ako si všimol A.Gramsci – „prechádzajú mnohými medziobdobiami, v ktorých sa uplatnia len v dosť výstredných a čudesných spojitostiach“ (1). Kryptofašizmus sa neuplatňuje iba v štandardnej pravicovej podobe, ale aj v podobe kvázi ľavicovej tzv. progresívnej.

Yanis Varoufakis, Techno-Feudalism Is Taking Over

Uznávaný ekonóm a politik Yanis Varoufakis uvažuje o konci kapitalizmu. Tak ako kapitalizmus nenápadne vystriedal feudalizmus, nahradí kapitalizmus nové ekonomický modus, technofeudalizmus. Deje sa tak potichu, žiadny tresk, skôr kňučanie. Na rozdiel od minulých predčasných predpovedí o zániku kapitalizmu táto by sa podľa jeho názoru mohla naplniť.  Varoufakis uvádza, že dlhopisy a kurzy akcií, ktoré by sa mali vyvíjať v opačných smeroch, sú natrvalo v súlade. Dôkaz, že sa niečo seriózneho deje, nastal 12.augusta 2020.  Za sedem mesiacov minulého roku klesol národný príjem (dôchodok) Veľkej Británie o viac ako 20%, čo predstavuje väčší pokles než v najpesimistickejších prognózach. O niekoľko minút po zverejnení nastal skokový nárast kurzov na Londýnskej burze o 2%. Niečo takého sa ešte nikdy nestalo. Svet financíí je úplne oddelený od reálnej ekonomiky. Stalo sa niečo nové, zásadné, čo vzbudzuje obavy.

Kapitalizmus od konca 19.storočia prešiel dvoma zásadnými transformáciami. Prvá transformácia od súťaže po oligopol nastala prostredníctvom druhej priemyselnej revolúcie, kedy elektromagnetizmus umožnil zosieťovanie korporácií a megabanky schopné tieto financovať. Ford, Edison a Krupp nahradili pekára, sládka a mäsiara od A.Smitha v úlohe hybných síl dejín. Bujarý cyklus megadlhov a megakreditov viedol ku krachu v roku 1929, následne k Novému údelu (New Deal) a po druhej svetovej vojne k dohode z Bretton Woods, ktorá napriek finančným obmedzeniam umožnila zriedkavé obdobie stability.

Druhá transformácia kapitalizmu začala v roku 1971 po ukončení dohody z Bretton Woods. (Táto dohoda garantovala zlatý štandard amerického dolára.) Keď sa narastajúci americký obchodný deficit, vysávajúci čistý export Nemecka, Japonska, neskôr Číny, stal hlavným zdrojom agregátneho dopytu (súhrn statkov a služieb resp. celkových výdavkov), spustili USA najenergickejšiu fázu globalizácie. Túto fázu financovali prostredníctvom stáleho toku ziskov Nemecka, Japonska a neskôr Číny naspäť na Wall Street. Aby to fungovalo, predstavitelia Wall Street sa potrebovali zbaviť Nového údelu a dohody z Bretton Woods. Oligopolistický kapitalizmus prostredníctvom deregulácie prešiel premenou na financializovaný kapitalizmus, ktorého novými protagonistami sa stali Goldman Sachs, JP Morgan a Lehman Brothers.

Tieto radikálne transformácie mali enormné dôsledky – Veľkú depresiu, Druhú svetovú vojnu, Veľkú recesiu a Dlhú stagnáciu od roku 2009. Lenže nezmenili zásadnú črtu kapitalizmu, že ide o systém poháňaný súkromným ziskom a rentou vyťaženou z určitých trhov. Premena od Smithovského k oligopolnému kapitalizmu neprimerane zvýšila zisky a umožnila konglomerátom využívať svoju nesmiernu trhovú moc, t.j. svoje novoobjavené oslobodenie od súťaženia, aby vydobyli vysokú rentu od spotrebiteľov. Faktom je, že Wall Street dobýja rentu od spoločnosti prostredníctvom trhovo komfortných foriem lúpeže za denného svetla. Tak či onak, oligopolný aj financionalizovaný kapitalizmus bol poháňaný súkromnými ziskami a posilnený rentami, vyťaženými prostredníctvom určitých trhov, zahnaných do kúta ako povedzme General Electric alebo Coca-Cola alebo vykúzlených ako Goldman Sachs.

Lenže po roku 2008 sa všetko zmenilo. Odkedy centrálne banky krajín G7 v apríli 2009 spojili svoje peňažno-tlačiarenské kapacity, aby oživili globálny finančný sektor, sformovala sa hlboká diskontinuita. Globálnu ekonomiku totiž ovláda nepretržité vytváranie peňazí centrálnou bankou, nie súkromný zisk. Ťažba hodnoty postupne prechádza od trhov k digitálnym platformám ako Facebook a Amazon, ktoré už neoperujú ako oligopolistické firmy, lež ako súkromné léna alebo panské úrady. Vysvetlenie udalosti z 12.augusta 2020 spočíva v tom, že hybnou silou  hospodárskeho systému sú bilancie centrálnych bánk namiesto ziskov. Keď finančníci dostali smutnú správu, pomysleli si: „Super! Anglická banka spanikári, vytlačí ďalšie peniaze a nasmeruje ich k nám. Je čas nakupovať akcie!“ Všade na Západe centrálne banky tlačia peniaze, ktoré finančníci požičiavajú korporáciám. Tieto využijú požičané peniaze na to, aby znovu nakúpili vlastné akcie, ktorých kurzy sa odpútali od ziskov. Digitálne platformy takto nahradili trhy ako miesto súkromnej ťažby  hodnoty. Po prvý raz v dejinách fakticky všetci vyrábajú základný kapitál pre veľké korporácie a to zadarmo. Presne to sa stane, keď niekto uloží obsah na Facebooku alebo zapne Google Maps.

Samozrejme to neznamená, že by zmizli tradičné kapitalistické sektory. Na začiatku 19.storočia bolo mnoho feudálnych vzťahov nedotknutých, ale kapitalistické vzťahy začali dominovať. V súčasnosti kapitalistické vzťahy ostávajú nedotknuté, ale techno-feudálne vzťahy ich začali predbiehať. Varoufakis konštatuje: ak mám pravdu, tak každý stimulačný program bude súčasne príliš malý aj príliš veľký. Žiadna úroková miera nie je zlučiteľná s plnou zamestnanosťou bez toho, aby dochádzalo k podnikovým bankrotom. A politika na triednom základe, kedy strany uprednostňujúce kapitál súťažia so stranami blízkymi práci, definitívne skončila.

Hoci kapitalizmus  končií kňučaním, môže rýchlo nasledovať veľký tresk. Ak obete technofeudálneho vykorisťovania a zarážajúcej nerovnosti nájdu spoločný hlas, nevyhnutne bude veľmi hlasný.

©Project Syndicate

(1) A.Gramsci, Spoločnosť, politika, filozofia. Bratislava 1988, s. 46.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984