Reklama
Reklama

L. N. Tolstoj: Sevastopoľské poviedky

Počet zobrazení: 3856

Každý, kto cíti potrebu vyjadrovať sa o Ukrajine, Kryme a Sevastopole, by si mal prečítať Sevastopoľské poviedky Leva Nikolajeviča Tolstého. Možno by lepšie pochopil aj to, prečo je toto mesto a táto časť sveta taká dôležitá pre Rusa. Ak by si ich pozorne prečítal aj Nikolaj Sergejevič Chruščov, možno by ju nepodaroval s takou ľahkosťou Ukrajine a nerobil by pred svetom až takého gavaliera. Kto však mohol za jeho čias čo i len tušiť, že raz sa zo sovietskej Ukrajiny stane štát, ktorý bude veľmi tvrdo trvať na svojej samostatnosti bez akýchkoľvek direktív z Kremľa. Samozrejme, v hraniciach, aké mu boli garantované medzinárodnými zmluvami. Až potom sa Rusko spamätalo, aké to môže mať geopolitické následky a akou stratou, hlavne Krymu a Sevastopoľu,  by utrpela doma i v zahraničí česť a sláva tých, čo práve v tejto časti sveta položili svoje životy za Matičku Rus. Dnes už nikto nespočíta životy tých, čo poslušne a hrdinský tu odolávali votrelcom, ktorí tiahli na ich rodnú pôdu. Takmer stotisíc ich vraj vtedy padlo v tzv. Krymskej vojne. Lev Tolstoj vo svojich troch poviedkach literárne spracoval svoje vlastné zážitky z tých čias, keď sa ako práporčík delostrelcov so svojím bratom Nikolajom zúčastnil v rokoch 1855 – 1856 bojov o Sevastopoľ.

Nepovažujem sa až za takého znalca vojenskej histórie a zvlášť mesta Sevatopoľ, ktoré vždy bolo dôležitou základňou čiernomorskej flotily, no pokiaľ viem, tak  túto časť sveta dobili Rusi koncom 18 storočia. Predtým sa tu rozprestieral Krymský chalát, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše. Tej ríše, ktorá spôsobila veľkej časti Európy veľa dôkazov, o svojej krutosti. No a tento vazalský chalát sa v tých časoch i pred nimi živil predovšetkým obchodovaním so slovanskými otrokmi. Ani medzi Afrikou a Amerikou vraj nebol obchod s otrokmi taký čulý. Už Iba kvôli tomuto obchodovaniu s otrokmi  by sa žiadna civilizovaná krajina  nemala zapletať s touto mimoriadne barbarskou ríšou. Ako je potom možné, že aj také vyspelé a civilizované krajiny, akými boli už v tých časoch Francúzsko a Anglicko, sa spojili s Osmanskou ríšou i Sardínskym kráľovstvom a išli bojovať za týchto otrokárov? Čo vlastne hľadali tak ďaleko od svojich domovov, až pri meste Sevastopoľ? Odpoveď však nehľadajme iba u historikov a politikov, o ktorých sa vie, že im nerobí problém  prepisovať dejiny  dejiny sveta  podľa vlastných predstáv. Nie každý tak robí s dobrým úmyslom.

Lev Tolstoj na to išiel  z iného konca. Spomenul síce, aká obrovská presila dobre vyzbrojených spojencov dobíjala Sevastopoľ, čo je tiež historickou pravdou, no vyzdvihol predovšetkým statočnosť a hrdinstvo ruského vojaka a dôstojníka, ktorí celých jedenásť mesiacov odolávali dobre ozbrojenej a zásobovanej armáde. Pravdivo popísal  odvahu i strach vojakov  pred bojom i počas neho.  Lev Tolstoj dokázal o. i. opísať presvedčivo, čo sa odohráva v človeku, ktorý sa vracia vystrašený z bojiska, šťastný, že prežil zasa jednu bitku, no zrazu zistí, že sa tam musí znova vrátiť po zraneného.  Neurobí to na príkaz svojho veliteľa, má veľký strach, no zdvihne sa a ide znova medzi mŕtvoly, ktoré už nikto nepočíta, tam, kde sa ešte stále bojuje. Tolstoj neovenčil tohto vojaka frázami o hrdinstve a statočnosti,  iba usúdil, že napriek obrovskému strachu o život, tento obranca Sevastopoľu vedel, že sa musí na bojisko vrátiť, mal to proste v sebe. Je to svedectvo o Rusoch aj ich nepriateľoch, pravdivý dokument pozorovateľa a účastníka bojov, ktorý všetko videl a prežil na vlastnej koži. Je to dokument veľkého literáta, ktorý ešte i dnes vydáva svedectvo o tých, čo prežili alebo položili svoje životy pod Sevastopoľom. Ak k tomu pripočítame, koľko ruských vojakov tu pri obrane mesta zahynulo počas druhej svetovej vojny, potom možno lepšie pochopíme aj to, že toto mesto a Krym, nie sú pre Rusov dôležité iba zo strategických dôvodov, ale aj ako pamiatka na svojich predkov, ktorí tu v desať tisícoch hynuli od hladu a chorôb, ale predovšetkým, od francúzskych a anglických pušiek a kanónov, ktoré tam nemali čo hľadať, tak ako tam nemali čo hľadať armády nemeckého Wermachtu.

Kniha vyšla v roku 2010 vo vydavateľstve Moba v Brne. Možno práve kvôli tomu, čo sa dnes deje na Ukrajine, na Kryme, alebo v Sevastopole, je  aktuálnejšia ako inokedy, no nie jednoduché ju zohnať. Staršie vydania zmizli v Zberných surovinách alebo antikvariátoch, keď sa ľudia, ale aj knižnice, po revolúcii, zbavovali všetkého, čo je ruské.

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy