Keď nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko

Počet zobrazení: 3809

Kandidátov na prezidenta nám pribúda, čakáme ešte na rozhodnutie Smeru a dokonca už i Kotlebovi vŕta v hlave, čí by nemal poslať do prezidentských volieb svojho človeka. Nevylúčil takúto možnosť, v relácii na TA trojke, takže do apríla budúceho roku môžeme zažiť ešte nejedno prekvapenie. Posledným bolo ohlásenie kandidatúry Milana Kňažka. Už prvé jeho vyhlásenia na adresu pozostatkov HZDS, SNS, opilcov v politike i označením Roberta Fica za komunistu, teda aj extrémistu, dáva tušiť, že v kampani o prezidentské kreslo si nebude dávať servítku pred ústa. Samozrejme, že tým vyvoláva aj primeranú odozvu v radoch oponentov. Milan Kňažko má za sebou tiež búrlivé obdobia, z ktorých sa dajú čerpať dôvody, prečo by nemal byť prezidentom.

Bol drevorubačom, baníkom, mimoriadne talentovaným hercom, bol tribúnom „Nežnej revolúcie“ a  ľudia sa išli zblázniť z jeho prítomnosti na mítingoch. Rozchádzali sa s nadšením a navzájom sa vtedy ubezpečovali heslom – Keď nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko. Potom však nastalo  obdobie, keď bolo potrebné zabezpečiť fungovanie premien, pre ktoré sme sa rozhodli. Milan Kňažko bol vtedy všade, nemožno mu uprieť jeho pracovitosť a výdrž. Tak ako bol spoluzakladateľ VPN, bolo ho vidieť a cítiť aj pri spoluzakladaní HZDS, predtým robil poradcu Václavovi Havlovi, bol poslancom vo FZ, NR SR, stal sa ministrom kultúry, ministrom zahraničných vecí, šéfoval štyri roky v Jojke, chvíľu bol ministrom bez kresla, bol podpredsedom DÚ, SDK i v SDKÚ bol... bol proste všade tam, kde sa niečo dialo. Bol vo vysokej politike aj vtedy, keď sa rozpredávalo, privatizovalo, kradlo... Kedysi, keď ľudia takto rýchlo striedali svoje pracoviská, boli označovaní za fluktuantov. Za ľudí, ktorí nikdy neboli spokojní so svojím postavením na pracovisku, so zavedenými poriadkami. Nechcem tvrdiť o Milanovi Kňažkovi, že je fluktuant, no ak je reč o mojom budúcom prezidentovi, zaujíma ma aj to, kde všade pracoval a prečo toľko zmien. Počul som totiž názor, že všade, kde bol, mal nad sebou nejakého šéfa a to on neznášal, preto toľko prestupov. Ak by sa stal prezidentom, konečne by dosiahol svoj cieľ, byť sám sebe pánom, nemať už nikoho nad sebou, kto by mu šéfoval.

Milan Kňažko si obliekol na seba brnenie, v ktorom ako rytier ide zachraňovať česť „Nežnej revolúcie“. Pokúsi sa pozliepať franforce, ktoré z nej ostali a znova z nej urobiť krásavicu, akú sme poznali z čias spred 24 rokov. Chce zabojovať za jej česť a slávu, tak ako statočne bojoval Don Quijote za česť svojej krásnej Dulcinei. Ani Sancho Panza ho nedokázal presvedčiť, že je to iba dedinčanka Aldonzia Lorenzo, ktorá vôbec nebola krásna a vznešená dáma. Ani nám „Nežná revolúcia“ neopätovala lásku a city, ktoré sme jej prejavovali v jej začiatkoch. Bola to vlastne revolúcia? spýtala sa L. Rakúšanová Petra Pitharta pri príležitosti jej dvadsiateho výročia pre Denník cz. Známy politik z tých čias vtedy vyhlásil: Nebola to revolúcia, bolo to odovzdávanie moci.

Nech to bolo už akokoľvek, Milan Kňažko má veľké šance stať sa prezidentom. V politickej relácii na TA trojke v nedeľu 1. 12 predsa len trochu zmiernil vo výpadoch proti Ficovi: neopakoval už, že je extrémistom, označil ho iba za populistu. V slovenskej politike je to bežné.  Zabodoval však svojím vyhlásením, že ak by sa stal prezidentom, neporuší tradíciu a prvá jeho zahraničná cesta povedie do Česka. Na rozdiel od pána Procházku, ktorý je rozhodnutým nevieme prečo, poctiť svojou prvou návštevou Poliakov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984