Karol Farkašovský: Aj dobrá vôľa má svoje hranice

Počet zobrazení: 1231

Rozmýšľame, či len rozdávame vo veľkom? Vláda v rámci vojenskej pomoci nakúpi pre Ukrajinu podľa slov štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva K. Galeka 10 miliónov litrov nafty a 2,5 miliónov litrov leteckého benzínu. Aj pri štátnom nákupe to bude parádna cena. Počíta to vôbec niekto? Vieme vôbec, na čo ešte máme?

Slovensko je malá krajina s veľkým srdcom, ktorá otvorila náruč ľuďom, utekajúcim pred vojnou. Našimi hranicami už prešlo bezmála 300 tisíc utečencov.

Pomáhať utečencom v núdzi treba, je to ľudské a je to naša morálna povinnosť.

Lenže my nie sme európska ani svetová veľmoc, naše možnosti a zdroje sú limitované.

Pri všetkej úcte i pomoci treba myslieť aj na slovenských občanov. Tých občanov, ktorí každým dňom chudobnejú. Tých občanov, ktorí so zdesením v očiach a obavami v duši pozerajú na zajtrajšok. Čo zase bude drahšie, nedostupnejšie. Tých občanov, ktorí tankujú liter benzínu už za 1,80 eura a nemajú nádej, že zajtra bude lepšie.

Dávajme, pomáhajme, ale nie bezhlavo, len preto, lebo vláda chce byť v EÚ za peknú.

Dávajme podľa našich možností a tak, aby netrpeli občania Slovenska. Naši ľudia nemôžu chudobou, beznádejou a strádaním doplácať na vojnový konflikt, ktorý Slovensko nespôsobilo.

Vláda nemôže bez rozmýšľania iba dávať desiatky miliónov eur na vojenskú pomoc, o ktorú zakaždým žiada ukrajinský prezident. A len mimochodom, veľa ľudí sa pýta, či a kedy sa za doterajšiu pomoc a starostlivosť o utečencov už raz aj poďakuje.

Vláda ako hospodár má štát rozumne spravovať. Má rozmýšľať, zvažovať možnosti a pri konaní myslieť na slovenských občanov, ktorým sa v prvom rade zodpovedá. Rozmýšľanie nie je hriech. Rozmýšľanie je životná potreba. Najmä teraz v turbulentných časoch, v ktorých sme sa ocitli nie našou vinou.

(Status na FB 31. marca 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984