Kam sa stratilo triedne vedomie?

Počet zobrazení: 5890

Sociálna teória skúma spoločnosť ako komplex  skupín, tried, vrstiev. O jednotlivca sa sociálne teórie zaujímajú len ako „predstaviteľa“ skupiny. Jednotlivec vystupuje ako personifikácia kolektívne vypracovaných spôsobov života. Individuálne konanie sociológiu zaujíma len pokiaľ je vyjadrením kolektívnych postojov, len v tej miere, v akej je determinované skupinovou príslušnosťou.

Skupiny sú vytvárane na základe etnickej príslušnosti, ekonomického postavenia, na základe pozície v deľbe práce, náboženského vierovyznania, štýlov života, ideologických preferencií. Jednotlivé sociologické koncepcie sa odlišujú aj podľa toho, ktorý z týchto princípov členenia spoločnosti považujú za určujúci. Marxizmus vychádza z toho, že najsilnejšie faktory vytvárajúce skupiny musíme hľadať v ekonomickej a sociálnej oblasti. Max Weber vidí triedy ináč, chápe ich ako agregáty jednotlivcov, ktorých životné šance, predovšetkým šance na trhu pracovných príležitostí, sú približne rovnaké. Z toho, že určitý agregát jednotlivcov je na tom približne „rovnako“ však ešte nijako nevyplýva, že sa budú cítiť ako príslušníci jednej a tej istej skupiny a uvedomia si, že musia „držať spolu“, ak chcú zlepšiť svoje životné vyhliadky. Diferenciácia na skupiny podľa ekonomických, sociálnych a kultúrnych kritérií je objektívnou danosťou. Týmto objektívnym danostiam obvykle zodpovedá aj subjektívna stránka. Na základe objektívnych daností sa spravidla formuje aj subjektívne vedomie príslušnosti ku skupine. V každom prípade, jednotlivci sa musia vždy nejako so svojimi objektívnymi určeniami vyrovnať, prijať ich, alebo sa pokúsiť ich odmietnuť.

V súčasnosti sa vzťah medzi „objektívnymi“ postavením v spoločnosti a jeho subjektívnou, osobnou interpretáciou skomplikoval.  Rozdiel medzi tým, čo ktorý jednotlivec „je“ a kým sa „cíti“ sa prehlbuje. Najvýrečnejšie príklady poskytuje politická scéna.

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa politické strany vedeli „kto“ ich volí, poznali svojho voliča. Ľavicové strany, sociálni demokrati a komunisti, sa obracali na robotníkov. Agrárnici svoje posolstvá adresovali roľníkom. Liberálne strany oslovovali zamestnávateľov, vyšších úradníkov. Samozrejme, boli tu strany, predovšetkým tie, ktoré boli nacionálne orientované, ktoré sa obracali na všetky skupiny. V časoch krízy to zaberalo, v pokojných dobách sa však voliči vracali k svojim domovským stranám.

Dnes sa však voličstvo akosi „pomiešalo“. Volebné preferencie stratili priamu väzbu s objektívnymi charakteristikami voličov. Nejde o celkom nový fenomén, všimol si ho už Antonio Gramsci, aj keď on bol stále ešte presvedčený, že kdesi v pozadí predsa len fungujú objektívne korelácie medzi „bytím“ a „vedomím“. A. Gramsci to formuloval takto: Skutočnosť, že v modernom ekonomickom živote nadobudol činiteľ „ľubovoľnosti“, a to či už v individuálnej, skupinovej alebo štátnej forme, predtým nevídanú dôležitosť a hlboko narušil tradičný „automatizmus“, sama osebe nie je dôvodom, aby sa formulovala ako nový vedecký problém ..... Napokon, tým nie je povedané, že starý „automatizmus“ zmizol, iba sa uplatňuje vo väčších cykloch ako predým, platí iba pre veľké ekonomické javy, kým čiastkové javy „sa zbláznili“.“

V súčasnosti akoby sa objektívne postavenie a subjektívne vedomie oddelili. Pokračujúca sociálna diferenciácia je objektívnym faktom, výrazne sa však oslabuje subjektívne vedomie príslušnosti ku skupine, oslabuje sa vedomie spolupatričnosti, ktoré by sa opieralo o vedomie príslušnosti do tej istej skupiny. Vyzerá to tak, akoby skupiny, triedy, vrstvy existovali len objektívne, strácajú však subjektívnu dimenziu.

Procesy individualizácie a mentálnej homogenizácie nesené predovšetkým elektronickými médiami podryli vedomie príslušnosti k určitej skupine.

V súčasnej spoločnosti akoby zmizlo (aspoň nateraz) triedne vedomie. Presnejšie, udržalo sa len v „horných“ vrstvách. Tie si dnes zreteľne uvedomujú podmienky svojej existencie a aktívne sa usilujú o posilnenie svojho postavenia v spoločnosti. Pokiaľ ide o „nižšie“ vrstvy, tak pozostávajú zo sociálnych skupín, ktoré možno považovať weberovsky za „agregát“, teda za skupinu ľudí, ktorým boli vývojom „pridelené“ približne rovnaké životné šance. Z toho, že určitá skupina je charakterizovaná tým, že jej príslušníci sa vyznačujú približne rovnakými životnými šancami, však nijako nevyplýva pocit spolupatričnosti. Skôr naopak, príslušníci tej istej sociálnej skupiny sa navzájom často vidia skôr ako konkurenti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Viac od autora

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984