Juraj Draxler: Ukrajina zakázala dovoz ruských kníh

Počet zobrazení: 717

Podľa nového zákona sa nebudú smieť dovážať žiadne knihy z Ruska a ruskojazyčné knihy z iných krajín len so špeciálnym povolením.

Parlament tiež zakázal aj v samotnej Ukrajine vydávať žijúcich ruských autorov. Ale umožnil výnimku pre tých, ktorí sa vzdajú ruského občianstva a prijmú ukrajinské.

Takisto zakázal hrať v rádiách a televíziách akéhokoľvek ruského interpreta, narodeného po roku 1991 (vyhlásenie nezávislosti). Takže Ala Pugačovová je zatiaľ v bezpečí, ale možno ju zakážu osobitne...

Iróniou je, že prezident Zelenskyj urobil svoj prvý krok ku kariére komika práve v Rusku, kde aj dlhé roky potom s úspechom vystupoval.

Takisto jeho neskoršia filmová kariéra závisela od Ruska, pretože natáčal rusko-ukrajinské koprodukcie.

A po ukrajinsky sa poriadne naučil až vtedy, keď spustil svoju prezidentskú kandidatúru.

Dokonca sa v rámci nej vyjadroval proti násilnej ukrajinizácii, čo bol jeden z dôvodov, prečo dostal toľko hlasov.

Človek by tie nové zákony na jednej strane bez kontextu asi mal tendenciu chápať ako síce prepiatu, ale nie úplne nepochopiteľnú emočnú reakciu na inváziu.

Akurát, že v skutočnosti ide o pokračovanie niečoho, čo vlastne ku konfliktu viedlo.

Ešte v 90. rokoch bol tvrdý ukrajinský nacionalizmus obmedzený na západné územie, ktoré bolo kedysi súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Zvyšok Ukrajiny sa buď cítil viac-menej ruský, alebo zaujímal pozíciu, že Ukrajinci vznikli tým, ako sa postupne jazyk a kultúra dnešného Ruska a dnešnej Ukrajiny vzďaľovali od svojho niekdajšieho spoločného základu.

Nacionalisti majú inú interpretáciu: to, čo žilo na území dnešnej Ukrajiny, boli vždy Ukrajinci. A Rusi, stepný národ sformovaný pod vplyvom Mongolov, sa ich snažili dobyť.

A teraz treba všetko od ruského vplyvu očistiť.

Toto samotné by pre ľudí nebolo až také príťažlivé, ale postupne sa začalo čoraz viac zdôrazňovať, že toto je „európska" interpretácia Ukrajiny. Ukrajinci vždy bránili Európu pred Rusmi a kto je za takýto ukrajinský príbeh, je za to, a prispieva k tomu, aby Ukrajinci boli súčasťou Európy, bohatej Európy. („Bielej" a tradičnej Európy, podľa jadra nacionalistov, ale to sa už verejne zdôrazňovalo menej.)

Toto vyhovovalo aj oligarchom. Tí zväčša potrebovali aj dobré vzťahy s Ruskom (energie, vývoz tovaru do Ruska) ale zároveň potrebovali sformovať aj „svoju" Ukrajinu. Určite sa nehodlali s Ruskom integrovať až príliš. Potrebovali vlastné územie a takisto sa potrebovali chrániť proti ruským konkurentom.

To vidno aj teraz, keď sa aj ten, ktorý najviac závisí od Donbasu, Achmetov, drží línie ukrajinskej nezávislosti.

Len sa to celé postupne vymklo z rúk. Toto agresívnejšie poňatie ukrajinskej „národnosti" naberalo stále viac na sile. Navyše jeho prívrženci boli čoraz lepšie organizovaní. Aj pre pouličné boje, ako bolo vidno na Majdane.

Dnes na Ukrajine vládne málo tolerantná atmosféra. Je to vypätý nacionalizmus, aký by v inom kontexte západné kaviarne ostro odsudzovali. Ale keďže je protiruský, tak je to dobre.

(Status na FB 21. júna 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984