Reklama
Reklama

Juraj Draxler: Súčasný stav je výsledkom dlhodobého vývoja

Počet zobrazení: 517

Školstvo: rezort obsadený aktivistami, ktorí prestanú byť aktívni v momente, keď majú niečo naozaj riešiť (dlhšie postrehy).

Problémy v školstve sú už také akútne, že prebublábajú na verejnosť napriek tomu, akú silnú mediálnu ochranu minister za SaS doteraz mal.

Mimochodom, po učiteľoch sa najnovšie ozývajú aj školské jedálne, čo je jedna z mojich srdcových záležitostí. Pripomínam, že ako minister som dal vytvoriť komisiu, so zastúpením od nás aj od ministerstva pôdohospodárstva, aby sa vytvoril nový systém nákupu surovín do školských jedální. Išlo mi o to, aby sa deťom nedostávalo na tanier všelijaké nekvalitné, najmä mäso, ktoré sú jedálne nútené kupovať, aby sa vtesnali do rozpočtov.

Nové vedenie ministerstva sa na odporúčania vykašlalo a tému potom roky už nikto neriešil (klasicky, keď sa potom oveľa neskôr problém aj dostal na verejnosť, vtedajší premiér niečo nakecal do médií, ako sa to určite bude riešiť, a po vykecaní pred kamerami sa k tomu už nikto nikdy nevrátil). Teraz sa situácia ešte zhoršuje kvôli rastúcim cenám potravín.

Je to ale len jedna z tých menej viditeľných tém, popri platoch, ktoré v školstve treba riešiť. Ešte komplikovanejšie je to so samotným obsahom vzdelávania.

S tým sa nerobí nič. Idú sa rozfofrovať peniaze na regionálne centrá podpory (okolo toho chodili všelijakí eurofondoví supi už keď som bol ministrom ja, terajší minister tomu s radosťou dal zelenú), ale ozajstná práca na tom, čo a ako sa má učiť, ostala len v rovine deklarácií.

Ani sa nemožno čudovať – kto by to vlastne mal robiť? Minister si k sebe dotiahol rôznych aktivistov. Čisto preto, že keď ich živí zo štátnych peňazí, nefrflú do médií, aké je zlé školstvo, a minister má pokoj.

Lenže aktivisti, čo je klasický problém, nevedia pracovať. A najmä, nemajú na takúto prácu predpoklady. Naopak, v spolupráci s novinármi len zbytočne rôzne témy zahmlievajú, alebo rovno verejnosti podsúvajú bludy.

Niekoľko príkladov:

- Pri kontroverzii ohľadom toho, či učiť deti písať klasicky spojitým písmom, alebo prejsť na nejakú formu „paličkového" aktivisti vyprodukovali celý rad hoaxov. Podsúvali, že vo svete sa nejako dominantne používa paličkové písmo, čo nie je pravda. Špeciálne ma potom nahnevalo video s nejakou psychologičkou a aktivistkou, ktorá akože odborne vysvetľovala, že medzi tým, ako sa dieťa učí písať, a jeho schopnosťou čítať a rozprávať nie je vôbec žiadny vzťah – čo nie je pravda (štúdie minimálne pri niektorých jazykoch naznačujú, že spojité písmo zlepšuje schopnosť čítať celé slová, a teda čítať plynulo a tvorí sa z toho aj menej rečových porúch, ktoré niekedy vznikajú práve v období, keď sa deti učia čítať – nie je to konečný argument, ale klamať, že tu určite žiaden súvis nie je, je chrapúnstvo.)

- Úplne ma šokoval rozhovor s neformálnym šéfom komisie, ktorú ustanovil minister Plavčan, aby akože vymyslela školskú reformu. Plavčanovi bolo srdečne jedno, či bude nejaká reforma, ale rovnako ako Gröhling aktivistov radšej zamestnal, aby boli ticho, prípadne ho dokonca chválili. Čo aj robili, vrátane tohto „šéfa" komisie (Burjan), ktorý z Plavčana pre médiá vyrábal „odvážneho" reformného ministra. A popri tom trieskal neskutočné nezmysly. Vraj načo učíme dejepis chronologicky, od praveku, antiky, atď., treba to obrátiť a najprv učiť moderné dejiny lokálneho prostredia.

Ak niekto hlása taký radikálny obrat, asi by to mal mať podopreté niečím iným, ako chvíľkovou impulzívnou úvahou, aspoň praxou z nejakej krajiny, keď už nič iné, či štúdiami, pozorovaniami expertov.

Ale nemal, proste ho to len tak napadlo. Pritom deti majú rady exotiku v podobe dávnych dejín, čo vedia vydavatelia detských knižiek aj Hollywood – akurát nejaký lokálny guru si myslí opak. Podobné boli jeho bizarné úvahy o tom, že pre deti je bunka príliš abstraktný koncept a načo ich to učíme. Opäť, v rozpore s praxou prakticky hocikde vo svete, aj s tým, na čo upozorní hocijaký odborník: deti majú veľmi dobré predpoklady na abstraktné myslenie, a práve, naopak, ak sa nerozvíja, staršia mládež má s abstrakciou problém.

Ale podobní hlupáci s ich rôznorodo posplietanými dojmologickými úvahami majú otvorené dvere do médií, kde ich naivnučké redaktorky počúvajú s otvorenými ústami, podobne, ako si títo ľudia vedia vytvoriť svoje komunity, voči ktorým vystupujú ako akýsi guruovia.

- Klasickou mantrou všetkých týchto reformátorov potom ostávajú myšlienky ako „zlúčme predmety", „zlúčme hodiny" a rôzne poučné vety o tom, ako treba učiť s väčším používaním experimentov a podobne. Po prvé, či máte osobitne biológiu, fyziku a chémiu, alebo to formálne zlúčite do jedného predmetu, nazvaného veda, určite nijako radikálne vyučovanie neovplyvní. Po druhé, ak nemáte vytvorený systém školení učiteľov, a ďalšie veci, tak sa na drvivej väčšine škôl inak učiť nebude. Ale to sú práve tie únavné detaily, ktorými sa oni nie sú schopní zaoberať.

- Namiesto toho hlásajú, že školám proste „treba dať viac slobody". Ale to vám samotné nič nezaručí, dokonca je nebezpečenstvo, že situáciu zhoršíte. Je to logické a aj u nás je anekdotálne dosť príkladov škôl, kde po Mikolajovej reforme nezačali učiť kreatívnejšie, ale naopak, ešte mechanickejšie, s obrovským bazírovaním na učení sa poučiek a definícií – lebo to je z hľadiska organizácie školy najjednoduchšie. A ak niekto chce, dajú sa k tomu nájsť konkrétne systematickejšie príklady: vo Veľkej Británii v roku 1988 zaviedli národné kurikulum práve preto, lebo vláda bola nespokojná s mnohými školami a tie sa, naopak, sťažovali, že nevedia, ako majú učiť. Odvtedy tiež zaviedli systematické školské inšpekcie.

A rôzne bludy sa nikdy nekončia, pred pár dňami som si prečítal nejaký článok s ďalšou „odborníčkou", tentoraz o učení čítania a slovenčiny, z ktorého som sa tiež chytal za hlavu.

Jednoducho, toto sú všetko veľmi komplexné veci, ktoré sa nedajú riešiť pokrikovaním nejakých klišé. Ale presne tak sa u nás o školstve aktivisticky diskutuje. A navyše ľudia nemajú žiadne zábrany šíriť čisté bludy alebo diskutovať na základe dojmológie. A ak chcete na niečo mať argument, tak sa odvoláte na nejaké hmlisté „zahraničie" a „vyspelé krajiny", aj keď väčšina týchto ľudí nemá ani len základný prehľad o vzdelávacích systémoch rôznych krajín.

Takže to, že tu potom do čela rezortu prišiel obuvník so špecializáciou plagiátorstvo, bol naozaj len výsledok dlhodobého vývoja. S nemalým prispením médií.

(Status na FB 13. mája 2022, titulok Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy