Reklama
Reklama

Juraj Draxler: Britský boj o premiérsky post – politika oligarchov

Počet zobrazení: 817

V Londýne práve prebieha pokus o rázne zosadenie Borisa Johnsona z postu premiéra. Je to pekná ukážka toho, do čoho už zdegradovala britská politika.

Niežeby Johnson bol dobrým premiérom. Relatívne dlho sa udržal len preto, že ľuďom už úplne preskakuje zo sociálnych sietí a bulváru a on sa presne hodil do tejto situácie politickej reality šou.

Ale na britskej politike je zaujímavé to, ako sú ostatní pripravení okamžite „zabiť" toho kolegu, ktorý práve vyzerá mediálne slabo. A rozdeliť si miesta. Napriek tomu, že tí ďalší vyzerajú minimálne tak mizerne, ako Johnson, niektorí sú dokonca ešte výrazne horší, čistá katastrofa (Liz Truss). Je to preto, lebo strana samotná už veľa neznamená. Je tam minimum ľudí, v špičke, s nejakými stabilnými názormi, hodnotami. Politika je pre nich ostrý boj o miesta. Snažia sa čo najdlhšie vydržať na postoch, aby si vyrobili čo najlepšie konexie. A až raz skončia, tvrdo ich speňažia. Bývalí britskí ministri často potom v súkromnom sektore zarábajú milióny. Bývalí premiéri (Blair, Cameron) sú v lige multimilionárov.

Je to formálne čisté (veď nekradli) a mimoriadne špinavé zároveň.

Všetko je to tak nastavené. Kapitál vie, že ľudia potrebujú divadlo. Navyše, ak ľudia sledujú politikov, a robí sa z toho plytké 24-hodinové divadlo, tých politikov to oslabuje, oslabuje to štát. Čo je pre kapitál výborné.

A nech len sledujú Johnsona s jeho priblblými výrokmi alebo nejakých upotených ministrov, ktorých kamera zachytí, ako sa muckajú s kolegyňou. Alebo, ešte lepšie, poslancov, čo jemným švindľom zarobia na diétach pár libier navyše, úžasné, nech je z hlúposti čo najväčší škandál.

Aspoň si naivný, rozhorčený národ ako celok neuvedomí, že moc a peniaze, ozajstné peniaze, sú v skutočnosti inde, rozhodne nie u tých úbožiakov pred kamerami.

A tak vlastníci médií to divadlo všemožne podporujú. Aby to vyzeralo ako demokratický boj.

Bohužiaľ, tým pádom do politiky už naozaj nejde nikto slušný. Jeremy Corbyn či Vince Cable (bývalý šéf liberálov), boli možno poslednými decentnými, morálnymi ľudskými bytosťami, ktoré sa v politickej špičke pohybovali.

Ale médiá ich vedeli vykresľovať ako nezaujímavých starčekov, Corbyna, značne umierneného politika, neskôr naopak ako údajného extrémistu, s antisemitskými sklonmi a podobne. Lebo išiel jasne proti záujmom veľkokapitálu.

Bolo to nehorázne, bolo to brutálne. A bolo to divadlo, z ktorého si berú poučenie aj naši mediálni sluhovia. Zdá sa im, že takto sa to má robiť, veď tak to robia aj na „Západe".

Mne osobne je to napríklad obrovsky ľúto, pretože som kedysi v britskej politike stretol zaujímavých ľudí, prešiel si mnohými poučnými diskusiami. Či už pri pive s niektorým z ich top politkov, alebo pri inom drinku s nejakou aktivistkou, alebo na nejakom seminári o konkrétnych politikách. To bolo kedysi.

Hugh Grant (herec, ale veľmi chytrý chlapík a dobrý glosátor) pred časom povedal, že politika je šoubiznis pre škaredých ľudí.

Aj to platilo len donedávna. Dnes je to v Británii, a nielen tam, úplné bahno.

(Status na FB 6. júla 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy