Reklama
Reklama

Je to kontrarevolúcia? Nie je to kontrarevolúcia?

Počet zobrazení: 2848

Tak nejako reagoval vraj v prvé novembrové chvíle v 1989 Vasil Biľak. Dnes začínajú pochybovať mnohí naivní "biľakovia" z radov tých našincov, čo tak veria na ukrajinskú demokraciu a na jednoznačnú spravodlivosť ´bruselských" rozhodnutí smerom k Rusku a amerických smerom k pomajdanovským vládam.

Veľmi ma prekvapili naše masmédiá, v tomto konkrétnom hovorím o Pravde, ktorá medzi prvými vyšla s poznatkom, citujem: "Na Ukrajine pokračuje hon na odporcov Majdanu" - teda, to znamená, že niečo nám ušlo? Že napríklad pretým boli naše masmédiá plné obáv o to, čo sa stalo a čo sa deje s čestnými a slušnými ľuďmi, ktorí sa vyjadria, že sa im "majdanská revolúcia" nepáčila? Lebo - nepostrehol som doteraz: Proti Majdanu boli pôvodne aj obyvatelia Slavjanska a Kramatorska. Dnes sú postrieľaní alebo utiekli do Ruska. Proti Majdanu boli aj druhého mája upálení občania Odesy. Proti Majdanu boli aj Ukrajinci, obyvatelia celej oblasti Luhanska, Donecka, dokonca i Marijupoľa a Charkova - boli voči nim nasadené delá, bombardovali ich a vypaľovali im sídla...

Ale citujme a tešme sa, že "sa to prevalilo": Pravda píše dnes: "Zdá sa, že strieľanie aktivistov Antimajdanu pokračuje, konštatoval lakonicky Anton Heraščenko, poslanec parlamentu za Ľudový front premiéra Arsenija Jaceňuka a poradca ministra vnútra Arsena Avakova" . K správe, nuž, to sú tí páni, ktorí riadili takzvanú "antiteroristickú operáciu v Donbase".

Citujme ďalej Pravdu:

"Vrahovia zaútočili v centre Kyjeva iba približne dvanásť hodín po zastrelení, opäťv metropole, bývalého poslanca ukrajinského parlamentu Olega Kalašnikova. Obaja patrili k aktivistom hnutia Antimajdan, ktoré organizovalo demonštrácie ako reakciu na prozápadné protesty, ktoré vyústili do štátneho prevratu, odstránenia prezidenta Viktora Janukovyča. Ako pripomína ukrajinský portál Korrespondent, len v priebehu posledných dvoch mesiacov zomrelo za rozličných okolností už minimálne šesť predstaviteľov bývalej Janukovyčovej vlády. Napríklad bývalý gubernátor Záporožskej oblasti Alexandr Pekľušenko, podnikateľ Stanislav Meľnik alebo Michail Čečetov. Všetci boli členmi Janukovyčovej Strany regiónov a mnohí prenasledovanie ukončili samovraždou. Nie však Kalašnikov ani Buzina. Napriek tomu všetky obete mali jedno spoločné: pocit bezmocnosti pred politickým a hlavne psychickým prenasledovaním spojeným z ich pôsobením vo verejných funkciách do kyjevského prevratu."

„Na Ukrajine sme svedkami otvorenej genocídy ľudí s opozičnými názormi vrátane ich fyzickej likvidácie,“ napísal deň pred zavraždením Kalašnikov v reakcii na ďalšie vyhrážky. „Je to ešte jeden dôkaz toho,že krajina zažíva budovanie totalitného fašistického režimu, ktorý likviduje ešte aj slobodu slova,“ citujú zo zanechaného listu Kalašnikova, ktorý aj finančne podporoval hnutie Antimajdan, viaceré i ukrajinské internetové portály.

Podľa mnohých pozorovateľov netreba dlho hľadať tých, ktorým bol pieskom v očiach napríklad Buzina, donedávna ešte aj šéfredaktor denníka Segodňa. Vedelo sa totiž o ňom, že je stúpencom federácie a nezávislosti Ukrajiny, ako aj dvojjazyčnej ukrajinskej kultúry. Vo svojej vlasti presadzoval rozvoj ukrajinského aj ruského jazyka.

Myslím, že Pravde stojí za to, uverejniť napriek mainstreamu takúto informáciu. Aj keď stratia tých pár čitateľov, ktorí si ešte stále naivne a pomýlene myslia, že v Kyjeve prebehla vo februári 2014 demokratická revolúcia....

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy