Reklama
Reklama

Ján Čarnogurský: Za Júliusom Binderom

Počet zobrazení: 904

Zomrel Július Binder a Slovensko stratilo významného človeka, odborníka a vlastenca. Jeho meno je späté najmä s dokončením Vodného diela Gabčíkovo a vtedy som Júliusa Bindera osobne spoznal. V apríli 1991 som bol zvolený za predsedu vlády a za najdôležitejšiu technickú, ekonomickú, ale aj diplomatickú úlohu som považoval dokončenie vodného diela Gabčíkovo aspoň na slovenskom území. Pod tlakom Maďarska a domácich liberálnych kruhov Čičova vláda v januári 1990 zastavila výstavbu. Mečiarova vláda, ktorá nastúpila po voľbách v júni 1990, rozhodnutie Čičovej vlády nezmenila. Samotná stavba bola vtedy na 90 % dokončená. Ja som považoval dokončenie Gabčíkova za malú skúšku, či máme na samostatnosť a bol som rozhodnutý stavbu dokončiť. Vláda vymenovala za riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, formálne investora vodného diela – na návrh ministra lesného a vodného hospodárstva Viliama Oberhausera – Júliusa Bindera. Odborná komisia preverila technické a environmentálne námietky voči výstavbe. Nakoniec dňa 23. júla 1991 prijala uznesenie číslo 384/91 o dokončení diela na slovenskom území vrátane harmonogramu dokončenia, ktorý predpisoval prehradenie Dunaja v októbri 1992. Presný dátum prehradenia v októbri závisel najmä od vodných pomerov na rieke. Hoci išlo o tzv. federálnu stavbu, federálna vláda neprijala k stavbe žiadne rozhodnutie, považovala už stavbu za slovenskú záležitosť. Dokonca zastavila financovanie stavby z federálneho rozpočtu. Moja vláda musela rozhodnúť aj o financovaní. Vláda poskytla záruky, hlavný dodávateľ stavby Hydrostav, a. s., si zobral z banky pôžičku, pretože Vodohospodárska výstavba ako štátny orgán si nemohol zobrať bankovú pôžičku a Hydrostav stavbu dokončil. Generálnym riaditeľom Hydrostavu bol môj brat Ivan, pracovníci Hydrostavu si ho zvolili, vtedy to zákon umožňoval. Po voľbách v júni 1992 sa stal predsedom vlády opäť Vladimír Mečiar. Ponúkol som, že upozorním na kľúčové otázky stavby, ale nová vláda žiadny záujem neprejavila. Vtedy už bolo potrebné zohľadniť nielen technický postup stavby, ale aj medzinárodné diplomatické prostredie. Stavba pokračovala podľa harmonogramu a bol stanovený dátum prehradenia Dunaja na 24. októbra 1992. Dunajská komisia, medzinárodný orgán, povolila prerušenie plavby na Dunaji na dva týždne. Odrazu vláda rozhodla o zastavení stavby. V zázname o rokovaní vlády z 20. októbra 1992 sa uvádza: „Vláda zobrala na vedomie informáciu predsedu vlády o riešení situácie vzniknutej okolo SVD G-N s tým, že termín prehradenia hrádze sa z technických príčin odložil“. Július Binder a môj brat sa dozvedeli o rozhodnutí vlády, ale žiadne písomné rozhodnutie nedostali. Rozhodli sa v práci pokračovať a Dunaj prehradili. Keby sa veci vyvinuli zle, niesli by následky, ale veci sa vyvinuli dobre. Uznesenie 384/91 je jediným vládnym rozhodnutím o pokračovaní a dokončení výstavby vodného diela Gabčíkovo. Na jeho základe stavbu dokončili.

Július Binder zomrel. Nech mu svetlo večné svieti.

Ešte technická poznámka pre záujemcov o priateľstvo so mnou na facebooku. Facebook mi oznámil, že mám 5 000 priateľov. Pravidlá viac nedovoľujú. Nemôžem preto prijímať ďalšie ponuky priateľstva. Všetky si veľmi vážim a ďakujem ich odosielateľom. Počul som však, že existuje akýsi trik na obídenie počtu 5 000. Ak ho niekto pozná, napíšte mi ho, môže to byť pod pseudonymom.

(Status na FB 29. júla 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy