Ján Čarnogurský: Po stretnutí Putin – Biden v Ženeve

Počet zobrazení: 1532

V Ženeve prebehlo 16. júna stretnutie Vladimír Putin – Joe Biden. Na jeden deň neboli svetovou udalosťou číslo 1 majstrovstvá Európy vo futbale, ale vysoká politika, stretnutie prezidentov krajín s najväčším počtom jadrových zbraní a najpresnejšími medzikontinentálnymi raketami.

Stretnutiu predchádzal prepad vzájomných vzťahov oboch krajín. Vyslanci sa vrátili domov „na konzultácie“, Spojené štáty uvaľovali na Rusko rôzne sankcie a Rusko im ich vracalo, v Spojených štátoch sú vo väzení dvaja ruskí podnikatelia, teda aj v Rusku dvaja americkí a tak ďalej. Spojené štáty vypovedali všetky zmluvy o kontrole zbrojenia. Joe Biden sa predbiehal v tvrdosti vyjadrovania na Putinovu adresu, nazval ho „killerom“, zabijakom. V takej situácii očakávania od stretnutia boli skôr tlmené.

Prezidenti mali na stole veľa tém, pre ktoré neprepuká vojna a dve témy, pre ktoré prepuká vojna, vyznačené červenými čiarami. Neprepuká vojna pre zasahovanie do kybernetického priestoru, plavbu v Arktíde, Navaľného, označenie USA v Rusku ako nepriateľského štátu, strategickú stabilitu a ešte zopár. Američania ešte pred stretnutím vyznačili červenou farbou územnú celistvosť Ukrajiny, pod ktorou oni rozumejú aj Krym a Rusi podobne označili vstup Ukrajiny do NATO a dotýkanie sa Krymu. Prezidenti sa dohodli, že o všetkých „nie červených“ témach budú ďalej komunikovať ministerstvá, najmä ministerstvá zahraničných vecí a obrany. Na svojej tlačovej konferencii Joe Biden spomenul v pozitívnom zmysle Minské dohody v súvislosti s riešením ukrajinských otázok. Urobil tým veľkú službu Vladimírovi Putinovi, pretože Ukrajina Minské dohody jasne neplní a má tendenciu ich neuznávať. „Červené témy“ prezidenti na svojich tlačových konferenciách vážne nespomenuli, ako keby ani neboli predmetom rokovania. Odkázanie „nie červených“ tém dole, ministerstvám, by malo mať pozitívny význam, že sa nebudú objavovať vo verejnej polemike oboch štátov, pretože „však sa o nich rokuje“ na ministerstvách a otázky ešte nie sú vyriešené. Veľvyslanci sa vrátia na svoje miesta do Moskvy a do Washingtonu. „Červené témy“ nie je možné postúpiť na riešenie ministerstvám, sú také vážne. Summit NATO o dva dni skôr v Bruseli sa odvolal na summit NATO v Bukurešti v roku 2008, ktorý povedal, že Ukrajina bude prijatá do NATO, ale nestanovil termín. Zatiaľ pritom zostáva. Vstup Ukrajiny do NATO bude naďalej visieť nad vzťahmi Ruska a Západu a čakať, kedy si to Západ bude môcť dovoliť alebo kedy dôjde v Kyjeve k zmene režimu a otázka sa stratí z programu. Územná celistvosť Ukrajiny, čiže návrat Krymu do Ukrajiny asi ani nebola vážne predmetom rozhovorov v Ženeve.

Očakávania pred summitom boli skôr skeptické, výsledok je celkom pozitívny. Stretnutie prebehlo bez vzájomného napádania, dokonca obaja prezidenti označili atmosféru rozhovoru za dobrú. Pri mužoch, ktorí majú pod palcom atómový gombík vo svojej krajine, aj to má svoj význam. Mnoho tém – dúfajme – spratali z mediálneho diskurzu, nebudú otravovať vzduch, veď sú aj tak iracionálne. Napríklad v USA existuje zákon o finančnej podpore opozície v Rusku s odôvodnením, že Rusko je nepriateľskou krajinou. Ale USA a NATO žiadajú Rusko, aby prestalo označovať USA (a Česko) ako nepriateľskú krajinu. Čo si tí Američania o sebe myslia?

Kto pozeral v televízii tlačové konferencie Putina a Bidena po rokovaní, mohol si urobiť obraz o intelektuálnych schopnostiach oboch. Putin povedal vecnú správu o rokovaní, na čom sa dohodli. Odhalil logickú kľučku v otázke amerického novinára a nenaletel na ňu. Biden hovoril len o tom, čo vytkol Putinovi, nehovoril o žiadnych záveroch z diskusie. V ruských správach oznámili, že na Bidenovu tlačovú konferenciu nepustili žiadneho ruského novinára a vopred boli určení americkí novinári, ktorí mohli položiť Bidenovi otázku. Možno sa Biden bál, že ruský novinár mu položí otázku, na ktorú nebude vedieť odpovedať. Keď som pozeral Bidena na tlačovej konferencii, začal som veriť, že zdravotne nebude schopný vykonávať funkciu celé obdobie.

Kvapkou si prispeli aj naše médiá. V STV pri správach povedali, že Putin prišiel do Ženevy najmä z prestížnych dôvodov a dôkazom je, že do Ženevy priletel až v deň rokovania. Ale rokovanie navrhol Biden.

(Komentár vyšiel na stráne Slovensko-ruskej spoločnosti 17. júna 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984