Indikatívne fakty o pohnutej minulosti i prítomnosti suseda

Návšteva maďarského predsedu vlády V. Orbána vo Warszawe bola v novinách napriek zdvorilému chladu zo strany poľskej premiérky E. Kopaczovej spestrená dávnou pesničkou: Polak i Wenger dva bratňaki i do szabli i do szklanki. Spievať si ju mohli v časoch, keď Poľsko susedilo s Maďarskom – Uhrami a nebolo to  historicky tak dávno. Ani spomienky sládka bývalého pivovaru v Michalovciach o tom, že na stanici, kde rýchlik z Pešti do Lemberku zastavoval každý večer, ládovali ich fľašky piva v debničkách s ľadom. Možno spomínať časy predmníchovskej republiky, keď rýchliky z Prahy premávali až do Jasiny, ktorá sa nachádza na území bývalej Podkarpatskej Rusi, pričlenenej k Československu, kde vlak končil. Známe sú aj dejiny druhej svetovej vojny, keď východoslovenské obce Sobrance, Ubľa, Ulič i Stakčín pripadli Maďarsku a vtedajší vyučenci remeslu z okolia mali výučné lisy v maďarčine. Aby im boli priznané práva kvalifikovaných remeselníkov v novom štáte,  museli pri nástupe do budovaných fabrík v tejto časti republiky dokladať overené preklady výučného listu.

Prečo tento ponor do dávnej i nedávnej histórie, keď Ľviv ako súčasť Uhorského kráľovstva sa nazýval Lemberk a Užhorod bol Ungvár a Mukačevo Munkács? Len preto a dôkazne, že územie západnej Ukrajiny má pohnutú históriu a kde-kto tam vládol, čo malo dopad aj na život tamojších ľudí, ktorí sa členili na Huculov, Lemkov, Bojkov, Rusínov. Časť tejto krajiny sa spomína v dielach B. Illésa Karpatská rapsódia i Ivana Olbrachta Nikola šuhaj lúpežník a názvy tamojších sídiel Tjačevo, Koločava i Chust zaznejú občas aj u nás. Aj Veľké Slemence, obec striktne rozdelená po vojne na dve, kde rodiny a susedia  si dodnes môžu kývať cez hranicu vedúcu obcou, alebo k stretnutiu použiť najbližší 30 kilometrov vzdialený prechod vo Vyšnom Nemeckom.

Uvedené riadky nemajú nárok byť odborným pojednaním o histórii tejto časti európskeho priestoru, ktorého sa dotkli obe svetové vojny, aj dohody spojencov na Jalte pred koncom tej druhej. Môžu však byť istým pokusom o pochopenie príčin, prečo je dnešná Ukrajina  vnútorne rozdelená na proeurópsku a proruskú časť. Dôsledkom povojnového usporiadania Európy bol aj posun území medzi Poľskom, Ukrajinou i Nemeckom. Poľsko so Sliezskom na hranicu Odra a Nisa a k Ukrajine pripadlo územie okolo významného centra Ľvov, čím sa vytvorila dnešná podoba  Ukrajiny. V tejto jej časti to tiahne k proeurópskym snahám so všetkými dôsledkami: členstvo v EÚ a neskôr, ak bude priaznivá politická situácia, aj v NATO. Taká je predstava A. Jaceňuka, súčasného  predsedu vlády.

Ale občania východných častí krajiny a hlavne etnickí Rusi, ktorí tu žijú a pracujú v baniach a priemysle, majú snahu zotrvať v ekonomickom i politicky priateľskom vzťahu s Ruskom i s právami, ktoré im vláda zvolená Majdanom vzala. Vzala im právo hovoriť na úradných miestach svojou rečou, rusky. O tom žiadne prozápadné médiá, ani naše nehovoria, ani teraz, ani vtedy, keď práve modlitbami oslavujú výročie začiatku protestov na Námestí nezávislosti i s naším prezidentom Kiskom. Ťažko trhať väzby, ktoré vznikali mnoho rokov v rámci jednotnej ekonomiky s Ruskom, najmä tie ekonomické i dopravné i jazykové. Je pravdou, že i počas existencie ZSSR dochádzalo ku konfliktom aj okolo  jazyka, keď Rusi majú g a Ukrajinci h a tak sa nevedeli zhodnúť či Gogoľ je Gogoľ alebo Hohoľ,  či bol Rus alebo Ukrajinec. Dlho sme nevedeli pochopiť rozkol v  pravoslávnej cirkvi, keď kyjevský  patriarcha nechce uznať moskovského za svojho predstaveného a viac spolupracuje vo veciach duchovných s gréckokatolíckym biskupom, ktorý podlieha Vatikánu. Rovnako je neprebolená žiadosť kozáckeho hajtmana B. Z. Chmelnyckého, ktorý požiadal ruského cára o pomoc v povstaní proti poľsko-litovskej únii. Zadarmo to byť však nemohlo, čo doteraz nevedia niektorí politici  hajtmanovi zabudnúť a vinia ho zo zrady. Ale aby bol S. Bandera vyhlásený za národného hrdinu so všetkými poctami, je silná  káva pre naše vnímanie povojnovej situácie, keď tento bandita páchal zločiny na našom území a prchal západným smerom pred  spravodlivou odplatou za kolaboráciu s Nemcami a za účasť vo vojne proti  svojej vlasti.