Igor Cibula: Prečo kancelár Scholz koná príliš váhavo a opatrne

Nemecký časopis Der Spiegel uverejnil analýzu profesora európskych dejín na Kalifornskej univerzite v San Diegu Franka Biessa, ktorý sa venuje nemeckým reakciám na ukrajinskú vojnu. V tejto súvislosti si všíma, že nemecký kancelár Olaf Scholz koná príliš váhavo a opatrne. Podľa mienky profesora skúsenosti zo studenej vojny ukazujú, že strach z jadrovej eskalácie často viedol k prekvapivo inteligentným rozhodnutiam. V takomto kontexte Frank Biess uvádza, že je krutou pravdou, že samotná existencia Západu a možno aj budúcnosť planéty závisí od nádejí, že ruskí vládcovia zostanú racionálni. V súčasnej kríze má Putin to, čo politológovia nazývajú „kontrola eskalácie.“ Putin priložením prsta na gombík ruského jadrového raketového arzenálu eskaloval konflikt na najvyšší stupeň ohrozenia. To odlišuje súčasný konflikt od všetkých ostatných kríz studenej vojny. Vieme, že potenciál pre jadrový konflikt bol vždy prítomný počas studenej vojny. Ale superveľmoci sa dokázali vyhnúť jadrovej eskalácii vo svojich zástupných vojnách v Kórei, Vietname a Afganistane – hoci sa o tom opakovane hovorilo, napríklad v kórejskej vojne 1950/51, ktorá sa tiež odohrala na rozhraní rozdelenej krajiny. Strach z jadrovej vojny v studenej vojne mal aj svoju dobrú stránku. Zadržiavalo to skutočné nebezpečenstvo jadrovej apokalypsy a podporovalo opatrnosť, deeskaláciu a snahu nikdy úplne nepretrhnúť vlákna rozhovoru s druhou stranou. Zdá sa, že niektorí starší pozorovatelia vojny na Ukrajine si zachovali tento opatrný postoj. Varovanie kancelára Scholza pred nebezpečenstvom jadrovej vojny sa javí aj ako odraz jeho mierumilovnej minulosti, keď sa v roku 1981 s ešte kučeravými vlasmi zúčastnil na bonnskej mierovej demonštrácii v Hofgartene. A práve strach sa javí ako Putinov zámer, ktorý má slúžiť ako strategická poistka jeho útočnej vojny. Je určite pravda, že tenko zahalená ruská hrozba jadrovej vojny má za cieľ dosiahnuť práve to. To však neznamená, že strach nie je opodstatnený. Pretože momentálne sa nachádzame v kríze, ktorá z hľadiska nebezpečenstva ďaleko prevyšuje tie predchádzajúce z čias studenej vojny. V analýze Prof. Franka Biessa dôležitá je aj jeho zmienka, že „myšlienka sfér vplyvu napokon nezostarla ani po skončení studenej vojny, naopak, je to hybná sila, niekedy viac či menej otvorene vyjadrená, na Západe aj na Východe. A Ukrajina doteraz nepatrila ani do západnej, ani do ruskej sféry vplyvu.“ Preto dokonca aj dnes sa obozretnosť, etika zodpovednosti a, áno, opatrnosť, ktorú praktizuje kancelár Scholz, zdajú vhodnejšie ako požiadavky na vojenské odhodlanie predložené so silou údajnej morálnej jasnosti. Pretože to, čo v tejto kríze skutočne znepokojuje, nie je úplne primeraná úroveň strachu, ale skôr zrieknutie sa strachu tvárou v tvár hroziacej situácii.

(Status na FB 19. mája 2022)