Ich vzorom bol Fidel Castro

Počet zobrazení: 2256

Rudolf Slezák
Svet sa už zmieril s tým, že k výrazným zmenám na Kube príde, až keď zazvoní umieračik veľkému kubánskemu revolucionárovi - Fidelovi. Zatiaľ ostáva všetko po starom a my sa aj naďalej neprestávame diviť tomu, ako je možné, že taká malá krajina dokáže toľké roky vzdorovať takému veľkému a mocnému nepriateľovi, ako sú Spojené štáty americké. Fidel Castro nám však už viackrát predviedol, ako sa robí politika. S údivom a mnohí možno aj so sympatiami k tomuto mužovi si spomínajú aj na to, ako riešil niektoré sociálne problémy vo svojej krajine. Dnes, keď si pripomíname ďalšie výročie „nežnej revolúcie“, ale aj príchod zimy, vynorila sa mi v pamäti spomienka na obdobie, keď sa tento revolucionár, rozhodol svojským spôsobom riešiť otázku bezdomovcov. Mal už plné zuby útokov na svoju krajinu pre nedodržiavanie ľudských práv. Najviac mu bolo vyčítané, že nedovoľuje svojim krajanom vycestovať. Rozhodol sa preto konať. Dal pristaviť plavidlá, naložil týchto úbožiakov na paluby, pridal k ním všelijakých narkomanov, kriminálnikov... a zaželal im šťastlivú plavby do vysnívanej krajiny. Zbavil sa nežiaducich a nespoľahlivých živlov a tak tento starý lišiak vlastne vyhovel aj požiadavkám spoza mora.

Nebudem teraz rozoberať „projekt“ veľkého Kubánca, ani to, ako svet zareagoval na šikovným ťah tohto politika. Veľa ľudí to rozosmialo, no veľa dôležitých ľudí tento jeho „vynález“, aj zopakovalo. Ako by ich inšpiroval návod bradatého vodcu malej ostrovnej krajiny. Podobné praktiky sa začali vo svete opakovať. Spomeňme si napríklad na rok 2007, keď newyorský starosta Michael Bloomberg akoby nasledoval v tomto smere Fidela Castra. Bolo to možno trocha humánnejšie, no v podstate to bolo to isté. S rozdielom, že to vyhovovalo americkým predstavám o ľudských právach. Newyorský magistrát začal zadarmo rozdávať letenky pre problémových bezdomovcov a ich rodiny. Pristavili lietadlá a bezdomovci si mohli vybrať, do ktorej krajiny by chceli zadarmo cestovať. Mohli vycestovať do všetkých štátov US, ale mohli si aj vybrať hociktorý kontinent na zemeguli. Chudobní bezdomovci z útulkov a s pod mostov sa tak zrazu ocitli aj v Paríži alebo Johannesburgu. Boli to však letenky iba jednosmerné, naspäť by museli cestovať za svoje. Celý magistrát s pánom starostom na čele si to veľmi pochvaľoval, pretože nikto z vycestovaných bezdomovcov sa už do New Yorku nevrátil, nemal peniaze na spiatočnú cestu. V priebehu dvoch rokov takto opustilo mesto 550 rodín, čo je asi tritisíc ľudí. Keď si uvedomíme, že magistrát vrážal do jednej rodiny bezdomovcov asi 36-tisíc dolárov, tak to bola veľmi pekná úspora, hlavne však ubudlo veľa problémov. Túto informáciu zverejnila TASR v auguste 2009, ale naše médiá to nekomentovali. Vydoloval som ju z augustového čísla časopisu Extra plus 2009.

Rovnako ako Fidel Castro a Michael Bloomberg uvažoval pravdepodobne aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Aj on, keď sa už presýtil kultúry a folklóru bezdomovcov z Balkánu, dal pristaviť lietadla, naložil neželaných prisťahovalcov na palubu, zaplatil im jednosmernú letenku a zaželal im príjemný let, do krajiny ich trvalého pobytu. Niektorí z nich sa síce ako dobrí holuby vrátili, no úrady im aj za prezidentovania Francoisa Hollanda, veľmi rýchlo ukončili pobyt vo vysnívanom Francúzsku. Ktovie, ako by sa Európa zatvárila, ak by sme sa tiež rozhodli, takto riešiť problém s bezdomovcami. Veď len v Bratislave ich vraj máme tritisíc. Naši bezdomovci by si určite nevybrali cestu na Balkán, takže by nás páni z EÚ  veľmi rýchlo okríkli. Aj tak si však myslím, že príklady Fidela Castra, Michaela Bloomberga, Nicolasa Sarkozyho... majú svojich nasledovníkov aj v našich končinách. Celkom iste sú dnes na OÚ v Gajaroch spokojní, že sa im podarilo zbaviť sa problémovej, veľkej rodiny spoluobčanov, keď urobili všetko možné preto, aby ich presťahovali do civilizovanejšieho prostredia, okresného mesta Malacky. Do susedstva pána Dobrovodského.
Nemáme žiadnu dohodu so štátmi v teplých krajinách, aby sme aspoň na prezimovanie vyviezli našich bezdomovcov do tepla, takže je čas, aby sme po skončení osláv revolúcie, povyťahovali stany a pripravili kotly na varenie čaju a polievok. Žijeme v šťastnej rodinke kapitalistických štátov a pokiaľ viem, v EÚ je viac ako tri milióny bezdomovcov. Keďže je kríza, aj naďalej ich bude pribúdať. Budeme potrebovať veľa stanov a veľa čaju.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984