Reklama
Reklama

Hriechy minulosti

Počet zobrazení: 2740

Ak si sadne pozvaný hosť pred Václava Moravca do jeho relácie na ČT 24, musí rátať s tým, že sa poriadne zapotí. Vo väčšine prípadov to pripomína skôr súboj medzi ním a pozvanou osobnosťou, ako normálnu debatu na politickú tému. Václav Moravec je totiž moderátor, ktorý sa len tak ľahko neuspokojuje so všeobecnými odpoveďami a vždy, keď spozoruje, že hosť odbočuje, okamžite nasleduje jeho nemilosrdné: – Neodpovedali ste na moju otázku.

Dnes už každý žurnalista a moderátor veľmi dobre vie, že iba on má právo klásť otázky a vyžadovať na ne odpovede. Politik je proti nemu v nevýhode, no keď chce, aby ho národ videl a počul, musí odpovedať ako žiačik pri tabuli a nie iba tárať o tom, čo sa doma naučil alebo čo má na srdci. Pri sledovaní relácie v nedeľu 4.  januára, sa mi však zazdalo, akoby tento moderátor zmenil svoju pracovnú metódu. Jeho hosťami boli Iveta Radičová a Jan Keller, poslanec Európskeho parlamentu za českú sociálnu demokraciu. Václav Moravec ich nechával po celý čas hovoriť, nevstupoval dlhé minúty do debaty a iba občas ich nejakou skôr poznámkou ako otázkou nasmeroval k tomu, čo z nich potreboval vydolovať. Dozvedeli sme sa však iba to, čo všetci už dávno vieme, alebo čo sme doteraz iba tušili. Konečne sa začína nahlas hovoriť aj o tom, že Európa už nezvláda prílev utečencov zo Severnej Afriky, že za tento stav si vlastne môžeme sami. Obaja hostia pripustili, že EÚ so všetkými svojimi inštitúciami už dávno mala zaujať rozhodnejší postoj proti islamskému radikalizmu, ale mala byť predvídavejšia aj v tom, čo bude nasledovať po destabilizácii arabských diktatúr. Ako povedal J. Keller, destabilizáciou diktatúr vlastne destabilizujeme aj demokratické režimy v Európe. Potom sa nedivme tomu, že aj v krajinách EÚ to už vrie, že je to spoločenstvo pripomínajúce kotol, z ktorého syčí para na všetky strany, žiada sa k tomu dodať. K tomu všetkému ešte Ukrajina. Kiež by som nemal pravdu, no obávam sa, že práve Ukrajina stabilite v Európe ničím neprispieva. Poviem aj prečo.

V roku 2017 má byť vo Veľkej Británii referendum o tom, či má zostať táto krajina aj naďalej členom EÚ. Aj o tom sa v relácii hovorilo. Už teraz vieme, že väčšina obyvateľov je proti zotrvaniu v tomto spoločenstve. D. Cameron však chce toto referendum vyhlásiť oveľa skôr, vieme aj prečo – budú voľby a súčasný premiér si potrebuje vylepšiť svoje preferencie. A potom je tu Le Penová vo Francúzsku, ktorá má obrovské šance stať sa prezidentkou. Všetci vieme, aké sú jej postoje k EÚ, takže sa môže veľmi ľahko stať, že aj Francúzsko môže odskočiť. Vieme si vôbec predstaviť, ako by to s EÚ dopadlo, ak by ju opustili tieto dve silné ekonomiky? Potom by už skutočne nemal kto zanitovať ten hrniec, z ktorého syčí para. Niet kladivka, ktorým by sa dali zanitovať všetky diery. Veľké krajiny EÚ, ktoré popri Spojených štátoch vlastne spôsobili najviac chaosu v celej severnej Afrike, ktoré destabilizovali situáciu v Líbyi, Egypte, Sýrii... zrazu by sa mohli len tak stiahnuť a riešiť iba vlastné problémy? V čase, keď toľko krajín v Európe pobláznili a garantovali im bezpečie a prosperitu? Máme sa obávať alebo sa tešiť z toho, že vlastne sa nič nedeje, že ich nahradí Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko? Nahradili by ich ekonomiky, Britov a Francúzov?

Nech všetko dopadne  akokoľvek, jedno je isté: EÚ už nie je takou, akou bola, keď sme do nej vstupovali. Začínajú ju dobiehať hriechy minulosti. Budeme radi, ak sa o nich bude hovoriť aj v našich politických reláciách, hlavne však pravdivo, aby sme sa dozvedeli viac o tých, čo najviac zhrešili svojou zbrklosťou, no ešte stále pôsobia vo vysokej svetovej  politike. Možno nám nebude na nič, no aspoň budeme vedieť, čo možno od nich ešte očakávať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy