Hrdinovia práce

Počet zobrazení: 4379

Keď si prečítam v našich novinách niečo dôležité alebo zaujímavé o Rusku, takmer vždy si zalistujem na internete aj v ruskej tlači. Chcem sa tak dozvedieť o názoroch a postojoch nielen tých, čo kritizujú, ironizujú alebo zosmiešňujú, ale aj tých, na ktorých táto kritika smeruje. Mám totiž dojem, že ak by sa v tejto veľkej krajine udialo čokoľvek, nech by sa jej vedenie pokúsilo o hocičo na svete, vždy to bude dôvodom, prinajmenšom na zlomyseľný úškrn. Dnes naše média, ak sa rozhodnú o Rusku niečo povedať alebo napísať, nikdy nezabudnú poznamenať, akým šťastím pre nás je, že žijeme v civilizovanejšom svete. Predpokladám, že tak tomu bude aj v prípade  znovuzavedenia  titulu  Hrdina práce na území RF. Píše sa o tom takmer vo všetkých ruských novinách a myslím si, že táto téma preskočí aj cez naše hranice, v Česku sa tak už stalo. O čo ide?

Vladimir Putin pred pár dňami vyhlásil, že by nebolo od veci znova zaviesť tento titul do praxe. Bez toho, aby sa kalkulovalo so sovietskymi časmi, vyzval príslušné inštitúcie, aby tento návrh predebatovali a vypracovali pre jeho znovaoživenie jasné a zrozumiteľné kritéria. Podmienkou pre udelenie tohto titulu by nemali byť iba odpracované roky, ale mali by to byť predovšetkým výsledky a vklady, do rozvoja krajiny. Titul by sa mal svojím významom vyrovnať súčasnému titulu Hrdina Ruskej Federácie a mala by sa vraj obnoviť aj medaila Za pracovné zásluhy. Ak by nás táto myšlienka zaujala, možno by nebolo od veci pripomenúť si aj to, že titul Hrdina práce vznikol v roku 1927 a do roku 1938 bolo ním poctených 1 014 ľudí. Potom bol premenovaný na titul Hrdina socialistickej práce a ako prvý sa stal nositeľom tohto vyznamenania J. V. Stalin. Celkovo bolo vyznamenaných 20 605 ľudí. S udeľovaním týchto titulov sa skončilo v roku 1991.

Neviem, čí by som zauvažoval nad touto témou, ak by mi nepadol do očí aj rozhovor s Violetou Stachanovovou, dcérou legendárneho baníka Alexeja Stachanova, ktorého sláva obletela svojho času celý svet. Staršia pani vyrozprávala príbeh svojho otca, ktorého tiež vyznamenali medailou Hrdina socialistickej práce. Spomenula si na stretnutie so Stalinom, na výstup s N. S. Cruščovom, keď mu na letisku Stachanov nevyberaným spôsobom pohodil svoj stranícky preukaz a bol by mu takým istým spôsobom, vrátil aj titul Hrdina socialistickej práce, ak by ho mal pri sebe. Otvorene vyrozprávala o otcovom alkoholizme, o jeho prvom manželstve s nedospelou Cigánkou... ale aj o tom, ako chodil medzi ľudí na všelijaké zhromaždenia, ako im radil okrem iného aj v tom, čo majú robiť, aby sa aj oni stali známejšími a lepšie platenými ľuďmi. Bolo cťou pre každého stretnúť sa s človekom, po ktorom sa pomenúvali, ulice, námestia, šachty. Škoda, že takúto poctu nám nedopriali novodobí stachanovci u nás, ktorí ako huby po daždi vyrástli pred Vianocami minulého roku a ministri Radičovej vlády im porozdávali na odmenách desiatky miliónov eur za mimoriadné výsledky v práci a potom znova na všetkých ministerstvách pred odchodom jej vlády do opozície. Na legendárne odstupné, ktoré podostávali už nominanti všetkých politických strán sa nedá zabudnúť. Neviem si síce dosť dobre predstaviť, ako by to vyzeralo v podnikoch, keby prišli medzi nás a chceli by nám porozprávať o svojich zásluhách a o tom, čo treba robiť, aby aj nám sa dostali podobné odmeny, no myslím si, že médiá by pre šírenie podobných skúseností priestor poskytli.

Vladimír Putin však ide ešte ďalej. Už dlhší čas sa pohráva s myšlienkou, že by sa malo zaviesť odmeňovanie 100 – 300 tisíc rubľov pre titul  Najlepší zvárač, baník, vodič nákladného auta..., aby boli znova spopularizované aj tieto povolania. Ani v takýchto prípadoch by nikto v našich končinách neuspel, pretože práve takýchto odborníkov je veľmi veľa na úradoch práce. Toto uvažovanie mi však vyvolalo v pamäti spomienku na obdobie, keď aj ja som sa stal držiteľom bronzového odznaku Brigáda socialistickej práce. Náš kolektív ho získal za socialistický záväzok, že pôjdeme na odber krvi a pod..., ale že si budeme okrem toho udržovať poriadok na pracovisku. Myslím že sme každý dostali 200 Kčs. Spomínam to preto, že som bol svedkom, keď jedna dôležitá pani si mobilom zavolala do svojej kancelárie upachtenú upratovačku, aby jej pozbierala pohúžvaný papier okolo koša, do ktorého so svojím odpadom netrafila. - Je za to platená - poznamenala, keď spozorovala moje pohoršenie. O chvíľu som videl túto dôležitú pani, ako nad umývadlom umýva ruky svojmu šéfovi, ktorý priniesol akúsi papierovú škatuľu zo svojho auta. Pekne, prstík za prstíkom mu každý namydlila a umyla... ruky si už dokázal sám osušiť. - A za toto ste platená vy?- nezdržal som sa.
Mohol som si túto poznámku dovoliť, pretože už za 14 dní som odchádzal do dôchodku. Od tých čias mi však vŕta v hlave, akoby sme takúto náplň práce, premietli do záväzku, ak by u nás vznikli - Brigády kapitalistickej práce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984