Homosexualita nie je slobodne zvolená zvrhlosť
streda 04. február 2015Pracovala som 31 rokov ako lekárka, najskôr tri roky ako detská lekárka,potom v oblasti psychiatrie dospelých i detí a dorastu, z toho 6 rokov v Čechách, zbytok na Slovensku. Žijem v normálnej rodine s manželom, deťmi a vnúčatami. K napísaniu blogu ma donútilo narastanie intolerancie v diskusiách heterosexuálov a skupinou LGBT.
Nebola som špecializovaná na sexuológiu, ale prax mi priniesla problémy hľadania sexuálnej orientácie dospievajúcich detí, i z toho plynúcej traumy ich rodičov a neboli to veselé príbehy. Podľa mojich skúseností každý takýto chlapec alebo dievča trpí hlavne strachom zo svojej "inakosti", strachom z odvrhnutia blízkymi a výsmechom okolia. Deti trpia i výsmechom za odstávajuce uši a to je oveľa menšie stigma ako "inakosť sexuality". Priznať ju sám sebe je bolestný a dlhý proces. Niektorí takto postihnutí pri očakávaní zavrhnutia volia ako by pomstu vopred, začnú svoju odchylku zdôrazňovať bizarným oblečením a chovaním, ale obrovská väčšina je rozhodnutá odlišnosť zatajiť- i celoživotne, ak sa to podarí. Medzi nimi sa vyskytuje oveľa viac depresií, sebevražedných pokusov i dobre zamaskovaných sebevrážd. Jedna moja pacientka- matka homosexuála trpela hlbokou depresiou po sebevražde syna- rodičom napísal, že nechce žiť s takouto pohanou. Doteraz sa mi vynára otázka, koľko percent z nevysvetliteľných autohavárií je dobre zamaskovaná sebevražda... Manželstvo sa rozpadlo pre vzájomne výčitky, čia to bola výchovná chyba- bolo to priveľa lásky od matky alebo priveľa drilu od otca? Psychologickým pôsobením okolia sa "inakosť" nedá jednoznačne vysvetliť.Štatisticky sú častejšie úmrtia matky pred alebo počas puberty u lesbičiek, chlapcov môže zastrašovať tvrdý otec, ale to v iných prípadoch nevyvolá odchylku sexuálneho zameranie. Každá ľudská bytosť je iná. Aj intenzita "inakosti" sa pohybuje ako by na priamke od jednoznačnej homosexuality cez bisexualitu k heterosexualite. Hoci i heterosexuáli môžu vybočiť do homosexuálnych praktík- napríklad pri dlhom pobyte vo väzení. Preto sledujem hľadanie príčin homosexuality na internete i po odchode na dôchodok. Najviac materiálov je v angličtine, menej v nemčine, v slovenčine minimum.
V aktuálnej situácii pred referendom ma zaráža odmietanie až nenávisť niektorých heterosexuálov, ale i - podľa mňa- niekedy neprimeraný nátlak zo skupiny LGBT, v zápale boja ako by zabudli na možnú psychologickú reakciu heterosexuálov. Napríklad tzv.Pride pochody. Televízie ukazujú karnevalové pochody, bizarné oblečenia, vyzývavé chovanie niektorých homosexuálov. V prizerajucom heterosexuálovi to vyvolá averziu.Samotný názor môže poburovať. "Prečo Pride pochody"(v angl.the pride znamená hrdosť,) JA mám právo byť hrdý/hrdá, vychovávam deti pre budúcnosť nás všetkých a títo cirkusanti ani nevedia aké je to náročné". V ľudskej spoločnosti platí pravidlo: " podobnosť vyvoláva priateľstvo, odlišnosť averziu". Preto je strach z LGBT nižší u heterosexuálnych susedov týchto párov a podobne je to i na pracoviskách, rozhodujú iné osobné kvality ako len sexuálna orientácia. Boj LGBT o uznanie "manželstva" a "sobášov" by sa dal s trochou irónie pochopiť ako poklona úctyhodnosti tejto inštitúcie. Manželstvo má mnohotisícročnú tradíciu- hoci viacero foriem- vždy je jeho cieľom plodenie a výchova detí. Sledujúc "salámovú metódu " LGPT na Západe s narastajucími nárokmi po registrovaní partnerstva, právom narastá v heterosexuálnej časti strach z prílišnej "homofílii".-nadŕžaniu LGBT. Pomohlo by len jednoznačné určenie hraníc práv, ktoré chce LGPT dosiahnuť, postoju politických strán sa nebude veľmi dôverovať.
Ožehavým problémom sú adopcie detí skupinou LGBT. Nedávno o tejto téme prebehla v českej TV diskusia, ale sklamala ma. Bolo tam veľa slov o ľudských právach LGBT, ale žiadne slovo nepadlo- ani zo strany heterosexuálov- o právach detí. Verím, že by takto adoptované deti získali veľa lásky, ale deti nežijú v anonymite veľkých miest Západu, u nás "každý má niekde známeho", dieťa by bolo kruto šikanované celé detstvo a toto stigma je oveľa krutejšie ako stigma byť bývalym chovancom DD. V miniankete nedávno urobenej Novým časom by väčšina bývalych chovancov DD volila radšej ten, ako rodinu s dvomi otcami a dvomi matkami. Nemôžeme slepo nasledovať zákony štátov s anonymitou veľkomiest.
Najsilnejším predsudkom heterosexuálov na Slovensku je prastarý názor "homosexualitu si zvolí len zvrhlík".. Nájdu sa síce i takí promiskuitní heterosexuáli, ktorí si obohacujú sexuálny život rôznymi praktikami, ale to nie sú príslušníci celoživotnej "inej" sexuálnej orientácie. Korene tohoto predsudku siahajú kamsi do stredoveku, keď sa k "sodomii" priznávali len úbožiaci s ťažkými duševnými chorobami, v hlbokej depresii môže pacient i letmú myšlienku považovať za vykonaný zločin. V 16.st. pri epidémii syfilisu s častou progresívnou paralýzou sa k tejto odchylke priznávali úbožiaci, ktorí v predposlednom štádiu rozpadu mozgu stratili opatrnosť, pretože za sodomiu hrozila smrť. (Našťastie pre nás objavením PNC sa po 2.sv.vojne zistilo, že PNC dokáže túto chorobu perfektne vyliečiť. -Ale POZOR- neliečený môže mať i dnes takéto tragické dôsledky!!) Keďže syfilis bol považovaný za Boží trest, nálepka homosexuálov ako smilníkov trvala až do zistenia príčiny tejto choroby. O tridsať rokov neskôr sa ale objavil AIDS- tiež na začiatku šírený hlavne homosexuálmi, ale ten sa už preniesol i medzi promiskuitných heterosexuálov a tých nie je málo. Po nástupe Hitlera nacisti uväznilii cca 100 000 homosexuálov, časť z nich v koncetračných táboroch, tisíce tam zahynuli. Po skončení vojny boli zaradení medzi obete holocaustu, celková atmosférie homofóbie sa znížila. Postupne bolo zrušené ich väznenie nielen na Západe ale i v Poľsku, u nás sa trest čiastočne zmiernil v 1961.roku. Homosexualita sa vylúčila zo zoznamu chorôb. Bolo to spôsobené i zlyhávanim takmer storočných snáh o liečbu. Pacient sa pri dlhodobej spolupráci s terapeutom snaží o abstinenciu od zakázaneho "iného"sexu, môže sa oženiť,mať deti, ale vášnivý cit si vytvorí len k osobe rovnakého pohlavia. Môže sa pretvarovať celoživotne rovnako s liečbou ako bez nej. Na druhej strane veľa z nich reaguje na hrozby výsmechu depresiami, tam je podporná psychoterapia veľmi potrebná.
Zostáva nádej, že sa postoj k "inej sexuálnej orientácii" zmení po objasnení príčin tejto odchylky, rovnako ako sa to stalo u ľaváctva, dlho považovaného za znak menejcennosti. Na začiatku mojej praxe bolo treba úporne presviedčať rodičov i pedagógov, že násilné precvičovanie oslabuje psychiku dieťaťa, objavovalo sa zakoktávanie, nočné pomočovanie, tiky, odpor ku škole. A dnes sa môžu prváčikovia sami zvoliť ruku ktorou budú písať. Zmenu dosiahli neurológovia plným objasnením príčin ľavorukosti.
Hľadanie príčin inej sexuálnej orientácie: Ešte na medicíne sme boli oboznámení s teóriou dr Dornera, ten hľadal príčinu vo vystavení plodu v maternici rôznym odchylným záťažiam hormónmi- ale spätne sa takéto výkyvy dali ťažko zisťovať. Pretože sa neskôr štatisticky celosvetovo zistilo, že sa homosexualita vyskytuje viac u posledných synov mnohodetnej matky, vytvorila sa hypotéza, že sa u matky, ktorá už porodila niekoľkých synov vytvorila neznáma protilátka, ktorá síce nemení anatomický stav dieťaťa, ale mení sexuálnu orientáciu. Rozdiely sa zistili i pri pitvách mozgov homosexuálov a heterosexuálov, ale ako určiť, či heterosexuál nie je vlastne celoživotne sa pretvarujúci homosexuál?
Zmeny génov sa nezistili, ale najnovšie sa skúmajú chemické látky, ktoré dokážu aktivovať niektoré úseky génov- tvorí sa nový obor epigenetika, lenže výskum je len na začiatku.
Zaujímavé sú výsledky vyšetrovania aktivizácie jednotlivých častí mozgu- farebne sa dajú odlíšiť drahými špeciálnymi prístrojmi magnetickej rezonancie( nie tými bežne používanymi v nemocniciach). Zistilo sa, že nezávisle na vedomí vyšetrovaného reagujú na sexuálne podnety rovnako mozgy heterosexuála a lesbičky- a opačne- rovnako mozog homosexuála ako normálne orientovanej ženy. Napríklad pri čuchaní feromonóv- čo sú látky, ktoré lákajú opačné pohlavie u savcov i hmyzu- mužský pot, ktorý obsahoval veľa látok príbuznych testosterónu-t.j.mužského feromónu- vzrušoval rovnako ženy i homosexuálov. A naopak, ženský moč s vysokým podielom látky z okruhu estrogónov-tiež feromón- sexuálne vzrušil mužov a lesbičky. Ak ukázali fotografie pekných žien mužom heterosexuálom a lesbičkám- reagovali rovnaké centrá mozgu ako keď sa ukázala fotografia pekného muža ženám a homosexuálom.
Skromný a láskavý pápež František nechce zatracovať inak sexuálne orientovaných, chce im dať možnosť uplatniť svoj talent, treba oceniť ich snahu byť dobrými ľuďmi. Má averziu len voči lobistickým homosexuálnym skupinám, pretože sa u nich nedá vylúčiť podiel finančného alebo mocenského profitu na lobovaní.Takže by si každý kresťan pred nenávistným útokom na LGBT mal spomenúť, že medzi siedmymi smrteľnými hriechmi je nielen smilstvo ale i pýcha a nenávisť. Fanatizmus dokáže diabolsky pokrivit každú vieru, nielen islam ale i kresťanstvo.
Možno očakávať, že sa postupne po úplnom objasnení biologických príčin"inakosti" biľag slobodne svolenej zvrhlosti rozplynie. Ale nepreháňajme optimizmus, veď doteraz si časť žiakov v USA musí vypočuť v škole na želanie ich rodičov, že Darwinova teória o pôvode druhov je lož, pretože pravdu má iba Biblia. Utešme sa tým, že aspoň starovekú predstavu našej zeme ako plochej dosky obklopenej morom vyvrátili fotografie z vesmíru. Dúfajme, že po zistení príčin časom zmizne i zhnusenie nad inou sexuálnou orientáciou.
MUDr. Eva Pšenicová
Viac od autora
Komentáre
...isteže, ale nie je to automaticky ani právny nárok na sociálnu dávku...
...a v našom ekonomickom a právnom systéme Slovenska by sa uznanie manželstva mužom a mužom, alebo ženou a ženou, automaticky stalo právnym nárokom na tie isté sociálne dávky, nemám pravdu? Takisto "materská dovolenka", takisto sociálne dávky na výchovu dieťaťa, takisto zohľadnenie z daňového hľadiska, takisto zohľadnenie pri dedičských konaniach, mám pravdu?...
...takže, ak dospelý nie je chorý a nie je postihnutý, teda rovnako tak heterosexuál i rovnako homosexuál, oba prípady stavu, o ktorý tú pani doktorke ide, sú zdraví a nie sú sociálne odkázaní, ako to vlastne bude s nárokom na "materskú dovolenku", s nárokom na "podporu rodičovstva", s dôsledkami na penziu v starobe?...
...prosím o odpoveď, ako to bude, ak zdravý a príjmovo zabezpečený heterosexuálny pár bude chcieť adoptovať dieťa, alebo čerpať sociálne dávky, a ako to bude, ak rovnako zdravy a príjmovo zabezpečený homosexuálny pár bude chcieť adoptovať dieťa alebo čerpať sociálne rodinné dávky... vážne, my vľavo sa nechceme rozhodovať emotívne a rozhodne nechceme "ubližovať" inakosti, len či to bude demokratické a spravodlivé z hľadiska sociálneho systému a sociálnych nárokov... až potom by sme asi mali zvážiť, či je spoločenská diskusia o zrovnoprávnení manželstva ozaj nutná a čo to bude obnášať z hľadiska solidarity väčšiny k menšine...
Pretože doteraz ma nik nepresvedčil a považujem problém za zástupný v našej spoločnosti, ktorá má oveľa väčšie sociálne a morálne i ekonomické problémy...
V príspevku považujem adopecie detí párom LBGT za nevhodný vzhľadom na možnosť šikanovania dieťaťa kolím. Riešenie sociálnych dávok prenechávam na mladšiu generáciu- premena predsudkov bude trvať iste dlhé roky. Vždy by sa malo zvažovať adopcia individuálne a prihliada sa i na postoj dieťaťa. dr Pšenicová
Ďakujem Vám za vecnú a úprimnú odpoveď. Viem, že táto téma Vášho blogu sa neocitla ani náhodou k termínu referenda a preto som rád, že v tom môžem mať jasnejšie.
Pretože stále považujem túto tému inakosti za dosť zástupný problém v slovenskej spoločnosti, ktorá je trápená vysokou nezamestnanosťou, a ešte aj tí, ktorí pracujú sú nízkymi mzdami tlačení k pocitu nespravodlivosti a neperspektívnosti, pričom celkom otvorene možno hovoriť o nemravnom a neopodstatnenom ochudobňovaní obyvateľov Slovenska a to na úkor nejakej tej "politickej a podnikateľskej špičky" ktorej už je jedno, či je "vľavo - vpravo", či je homo-či hetero"... preto som vždy rozhorčený, ak ľavicové fórum namiesto komunikovania problémov vykorisťovania, namiesto komunikovania problémov nespravodlivého rozdelenia príjmov a pocitu podvodu na obyvateľoch Slovenska za ostatných 25 rokov nájde zástupné témy menšín a je ochotné kvôli tomu hodiť za hlavu sociálne vypuklejšie problémy.
Pôvodne som nemal ani len chuť ísť na nejaké referendum , veď ako sa u nás traduje "eto vaše delo" medzi kresťanmi a inakosťou. Lenže ten aspek právnych nárokov, vyplývajúcich potom z prijatia zákonov o rovnoprávnosti inakších menšín bude znamenať, že právne nároky homosexuálnzch menšín v sociálnej oblasti na Slovensku dostanú prioritu pred spravodlivým riešením chudoby a nezamestnanosti ostatných...a toto nie je ani spravodlivé, ani morálne.
Takže na to referendum pôjdem, a na otázku
1.Súhlasíte s tým, aby sa manžejstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
s čiasým svedomím odpoviem ANO,
na otázku
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
s čistým svedomím odpoviem ANO ( pretože v prípade nesúhlasu alebo neúčasti na referende by som vlastne pripustil, že skôr sa budú riešiť tieto menšinové otázky ako hlavný a podstatný problém Slovenska - nezamestnanosť, neperspektívnosť a teda prehlbujúca sa chudoba a úpadok životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska bez ohľadu na orientáciu a pohlavie)
a na tretiu otázku
3.Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?
odpoviem NIE, pretože aj škola patrí k základnému prostrediu, ktoré má formovať a pripravovať dieťa do spoločnosti. Akosi sme prirýchlo zabudli, že škola je jedinou osvetovou ustanovizňou, ktorou prechádzajú všetky deti spoločnosti rovnako a demokraticky, viac sa im to v živote už neprihodí.
Takže za 6,3 miliona EUR minutých v referende "vyhrali všetci". Tisíce administrátorov referenda si privyrobilo, predpokladám, že tak ako pri voľbách, svojich 30 Eur za organizovanie a účasť referendového dňa, pocit víťazstva má aj vyzývateľ referenda, pretože "ktože by prinútil dnes v slovenskej spoločnosti ísť a vysloviť sa k téme 944 tisíc 674 občanov (a majú pravdu, pretože pomaly budú politické strany rady, ak bude taká účasť na parlamentných voľbách), že z tých čo boli, až viac než 90% ( presné čísla budú vo všetkých médiách) hlasovalo v prospech rodiny tvorenej mužom a ženou a kladne odpovedalo na ďalšie dve otázky, spokojní sú i príslušníci "komunity LGBT" (už by mohol niekto tú skratku preložiť!), že svoje 4 percentá dosiahli a vyvolali "reči"...
...nespokojný je iba môj bratanec, celý život od narodenia homosexuál, ktorý prežil socializmus a dožíva kapitalizmus, pretože je, zostane a bude chudobný a spolu so mnou skonštatovall: Peter, to je tak chu...ský zástupný problém, mne tým nik ani cent nepridá...!"
Máte pravdu, že sa ekonomické problémy referendom neriešili, ale možno Vášho bratranca poteší, že vcelku nie je odpor k homosexuálom tak častý, ako predpokladala AZR- hoci istá časť obyvateľstva sedí v pohodlí domov. Na druhej strane, pokiaľ si politici nezvýšia -proti vlastným záujmom- zodpovednosť akceptovať referendum i pri nižšej účasti, akcia AZR bola drahým prieskumom verejnej mienky. Ale predsa len sa v diskusiách objavili i rozumné argumenty bez hystérie.
Mňa osobne najviac mrzí premárnené Ľuptákove referendum o zdroji financií pri privatizáciach. Ale z celej ľavice mala odvahu zastať sa sedliackeho rozumu pána Ľuptáka len pani Gabriela Rothmayerová článkom v Pravde. Masírovanie svojich mozgov médiami si obrovská väčšina obyvateľov ani nevšimla.
Ešte vecne: LGBT je skratka z angličtiny. L je lesbička, G je anglická skratka pre homosexiála gay, B je skratka pre bisexuála- zmiešanie heterosexuálnej aj homosexuálnej orientáce. T je skratka pre transexuálov a transvestitov. Transsexuáli sa považujú vo svojej duši za opačne orientovaných ako je anatomicky vytvorené ich telo, preto sa nechávajú preoperovať muži na ženu a ženy na muža- operácia je doplnená dodávaním príslušnych hormónov. Ich výskyt je z celej skupiny najmenší. Transvestitom sa stačí len obliekať ako opačné pohlavie, potom sa často živia prostitúciou. V Thajsku sú spoločnosťou tolerovaní, pretože budhisti veria, že im správanie určila karma ich osoby, teda ich aktuálen prevtelenie. dr Pšenicová
Vyborny clanok, pani doktorka. Zvlast ocenujem tu cast, kde sa vyslovujete k adopciam deti homosexualnymi parmi, ktore sice nie je na programe dna, ale o par rokov asi pride, lebo ved je to "normalne". Teda dnes este nie, dokonca ani Ivan Sulik o tom este nehovori. Kdesi som cital statistiku, ze tam kde je to povolene, tam si 99% gayov chce adoptovat chlapca a nie dievca. Preco asi, chcu mat doma prilezitostnu kratochvilu, niekoho na hranie, inak sa to vysvetlit neda. Z pohladu aktivistov LGBTI sa zastancovia rodiny chovaju ako "netoleranta a spiatocnicka vacsina", naviac este ovplyvnena katolickymi klerikmi, medzi ktorymi ma byt podla nasich hlavnych medii plno pedofilov. Cize toleranciou k LGBTI nic nekonci netolerancia sa prenasa dalej, na inu komunitu...
V Pravde bol pred dvomi rokmi uvedeny clanok k egalitnej materskej skolke, kde je pouzivanie rodov zakazane. Zaujimal by ma Vas nazor ako odbornicky.
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/239156-vo-svedskej-duhovej-skolke-su-rody-zakazane/
Vážený pane, ďakujem za pochvalu, ale nepovažujem "inak sexuálne orientovaných" dopredu za zvrhlíkov. Pred adopciou sa dá urobiť hlbinné psychologické vyšetrenie, ktoré je schopné odhaliť úchylnosť. Chápem Váš strach pred neustále zvyšovanými nárokmi LGBT aktivistov, dúfam, že sami časom pochopia kontraproduktívnosť tohoto postupu a obe skupiny sa budú viac rešpektovať.
K metódam uvedenej švédskej škôlky mám výhrady, pretože snaha o zvýšenie tolerancie voči "inakosti" je v podstate správna, ale v tomto prípade prehnaná a predčasná, vyvoláva v deťoch zmätok. Je treba rešpektovať slobodnú voľbu hračiek, niektoré dievčatá si nerady hrajú s bábikami- ale v dospelosti sú dobrými matkami, naopak niektorí chlapci radi šijú pre bábiky bez odchýlenia od heterosexuality. Táto švédska škôlka je rovnaký extrém ako v minulosti prísne segregované školstvo. Ako vždy, najlepšie je hľadanie individuálneho rozvoja každej ľudskej bytosti.
V našom prostredí stáročia vytvorili monogamnú rodinu, ženy hľadali a stále hľadajú muža, ktorý by zaistil bezpečné prežitie ich detí. V posledných dvoch svetových vojnách zahynulo toľko mužov, že ich v zamestnaní museli nahradzovať ženy (najviac v ZSSR- tam boli ženy nielen murárky ale i baníčky), emancipáciou získali dvojsmenné zamestnanie- v zamestnaní i v rodine. Muži trvajú na starých privilégiach "nositeľa výplaty", čo je zčasti dobré, dáva im to pocit potrebnosti. Ale prehnane "patriárchalni" manželia stratu zamestnania nesú horšie ako ženy. Hoci by mohli v rodine prospieť výpomocou manželke v jej druhej smene, považujú to za pohanu, príliš často hľadajú útechu v alkohole. Vzájomné poznanie a ocenenie práce v domácnosti čaká na mladšie generácie. Naše školy s tým už začali, v reálnom živote zaostáva výchova v rodine. Ak "gender" výchova neprechádza do extrémov a znamená lepšie vzájomné porozumenie i ocenenie medzi svetom žien a mužov -je správna. Dôležité je však, kto ju robí a ako. dr Pšenicová
Pani doktorka, vazne verite tomu, ze nasi psychologovia, ktorych chrlia stovky rocne gabcikovske univerzity urobia niekomu seriozne hlbinne psychologicke vysetrenie? Skor si myslim, ze nie. Niektori ano, ale kedze zijeme v haprujucom kapitalizme to skor vidim tak, ze kto velmi bude chciet, si to bude vediet vybavit, hlavne ked mnohi psychologovia funguju ako zivnostnici. Ale inak ste ma tym potesila, ze teoreticky nejaky nastroj na rozlisenie ludi v tomto smere existuje.
Druha vec, rodove zrovnopravnenie muzov a zien moze byt z urcitych dovodov potrebne, ako napriklad situacie po svetovych vojnach, to mate pravdu, ale nikto nemoze byt nadseny, ked uvidi zenu pobehovat po stavbe s furikom plnym zarobeneho betonu, s ktorym ma problem aj dobre stavany chlap. Mozno, ktovie, keby nase maminy nemuseli robotovat v dvoch smenach, v dvoch sichtach, doma aj v praci, tak by nas lepsie vychovali a nestalo by sa tolko zleho, kolko sa stalo po roku 1989...
Vážený pane, vedecké poznanie stále odhaľuje nové skutočnosti- napríklad to, že svoj podiel na dobrých citových väzbách má aj opovrhované nehygienické spávanie viacerých detí v jednej posteli. Moja matka žila so siedmymi súrodencami a s rodičmi v jednej izbe, deti natlačené podľa pohlavia v dvoch posteliach- ale s výbornymi súrodeneckými vzťahmi -celoživotne. Naši dávni predkovia- opice z pralesa- spávajú stále v jednom hniezde na stromoch, dodnes to robia chudobní Rómovia. Zistilo sa aj, že pri preberaní morálnych zásad u mladších najväčší vliv majú tí starší, ktorí s mladšími strávia najviac času. Prehnaná hygiena vyhnala deti do osamotených postelí v detských izbách, rodičia kedysi v práci mali deti neustále okolo seba, dnešní strávia s deťmi čoraz menej času, morálku pubertiakov môže určovať "šéf" pouličnej partie,ale i televízie plné násilia. To sú tie neúmyselné previnenia, ktoré sa zistia len spätne. Celoživotne sa snažím vyhnnúť pesimizmu- utešme sa teda hoci len tým, že sa vieme tešiť z maličkostí aj v peňažnej tiesni, mladí sa milujú, deti sa rodia a vyrastajú, rodiny existujú. Ako moja matka hovorila: " Len aby vojna nebola, všetko ostatné sa postupne utrasie". dr Pšenicová
To su tie paradoxy. Volakedy nam zakazovali bravcovu mast a maslo ako zdroje cholesterolu a doporucovali margarin, lebo je bez cholesterolu, dnes je to naopak. Na Zapade teoretici presadili prijimanie emigrantov z ineho kulturneho prostredia v presvedceni, ze sa asimiluju a budu poslusne pracovat na svojich panov - ukazalo sa, ze sa neasimilovali a pracovat nepracuju lebo nemaju kde, alebo jednoducho nemaju prislusne navyky. Priroda je mudrou carodejkou, brani sa aj proti homosexualom.
http://www.hlavnespravy.sk/celosvetovy-paradox-narastu-nakaz-hiv/542485