Reklama
Reklama

Homosexualita nie je slobodne zvolená zvrhlosť

Počet zobrazení: 4869

Pracovala som 31 rokov ako  lekárka, najskôr tri roky ako detská lekárka,potom v oblasti psychiatrie dospelých i detí a dorastu, z toho 6 rokov v Čechách, zbytok na Slovensku. Žijem v normálnej rodine s manželom, deťmi a vnúčatami.  K napísaniu blogu ma donútilo narastanie intolerancie v diskusiách heterosexuálov a skupinou LGBT.

Nebola som špecializovaná na sexuológiu, ale prax mi priniesla problémy  hľadania sexuálnej orientácie dospievajúcich detí, i z toho plynúcej traumy ich rodičov a neboli to veselé príbehy. Podľa mojich skúseností každý takýto chlapec alebo dievča trpí hlavne strachom zo svojej  "inakosti",  strachom z odvrhnutia blízkymi a výsmechom okolia. Deti trpia i výsmechom  za odstávajuce uši  a to je oveľa menšie stigma ako "inakosť sexuality". Priznať ju sám sebe je bolestný a dlhý proces. Niektorí takto postihnutí pri očakávaní zavrhnutia volia ako by pomstu vopred, začnú svoju odchylku zdôrazňovať bizarným oblečením a chovaním, ale obrovská väčšina je rozhodnutá odlišnosť zatajiť- i celoživotne, ak sa to podarí. Medzi nimi sa vyskytuje oveľa viac depresií, sebevražedných pokusov i dobre zamaskovaných sebevrážd. Jedna moja pacientka- matka homosexuála trpela hlbokou depresiou po sebevražde syna- rodičom  napísal, že nechce žiť s takouto pohanou. Doteraz sa mi vynára otázka, koľko percent z nevysvetliteľných autohavárií je dobre zamaskovaná sebevražda... Manželstvo sa rozpadlo pre vzájomne výčitky, čia to bola výchovná chyba- bolo to priveľa lásky od matky alebo priveľa drilu od otca?  Psychologickým pôsobením okolia sa "inakosť" nedá jednoznačne vysvetliť.Štatisticky sú častejšie úmrtia matky pred alebo počas puberty u lesbičiek, chlapcov môže zastrašovať tvrdý otec, ale to v iných prípadoch nevyvolá  odchylku sexuálneho zameranie.  Každá ľudská bytosť je iná. Aj intenzita "inakosti" sa pohybuje ako by na priamke od jednoznačnej homosexuality cez bisexualitu k heterosexualite. Hoci i heterosexuáli môžu vybočiť do homosexuálnych praktík- napríklad pri dlhom pobyte vo väzení.   Preto sledujem hľadanie príčin homosexuality na internete i po odchode na dôchodok. Najviac materiálov je v angličtine, menej v nemčine, v slovenčine minimum.

V aktuálnej situácii pred referendom ma zaráža odmietanie až nenávisť niektorých heterosexuálov, ale i - podľa mňa- niekedy neprimeraný nátlak zo skupiny LGBT, v zápale boja ako by zabudli na možnú psychologickú reakciu heterosexuálov. Napríklad tzv.Pride pochody. Televízie ukazujú karnevalové pochody, bizarné oblečenia, vyzývavé chovanie niektorých homosexuálov. V prizerajucom heterosexuálovi to vyvolá averziu.Samotný názor môže poburovať. "Prečo Pride pochody"(v angl.the pride znamená hrdosť,) JA mám právo byť hrdý/hrdá, vychovávam deti pre budúcnosť nás všetkých a títo cirkusanti  ani nevedia aké je to náročné". V ľudskej spoločnosti platí pravidlo: " podobnosť vyvoláva priateľstvo, odlišnosť averziu". Preto je strach z LGBT  nižší u heterosexuálnych susedov týchto párov a podobne je to i na pracoviskách, rozhodujú iné osobné kvality ako len sexuálna orientácia.  Boj LGBT o uznanie "manželstva" a "sobášov" by sa dal s trochou irónie pochopiť ako poklona úctyhodnosti tejto inštitúcie. Manželstvo  má mnohotisícročnú tradíciu- hoci viacero foriem- vždy je jeho cieľom plodenie a výchova detí. Sledujúc "salámovú metódu " LGPT na Západe s narastajucími nárokmi po registrovaní partnerstva, právom narastá v heterosexuálnej časti strach z prílišnej "homofílii".-nadŕžaniu LGBT. Pomohlo by len jednoznačné určenie hraníc práv, ktoré chce LGPT dosiahnuť,  postoju politických strán sa nebude veľmi dôverovať.

 Ožehavým problémom sú adopcie detí skupinou LGBT. Nedávno o tejto téme prebehla v českej TV  diskusia, ale sklamala ma. Bolo tam veľa slov o ľudských právach LGBT, ale žiadne slovo nepadlo- ani zo strany heterosexuálov- o právach detí. Verím, že by takto adoptované deti získali veľa lásky, ale deti nežijú v anonymite veľkých miest Západu, u nás "každý má niekde známeho",  dieťa by bolo kruto šikanované celé  detstvo a toto stigma je oveľa krutejšie ako stigma byť bývalym chovancom DD. V miniankete nedávno urobenej Novým časom by väčšina bývalych chovancov DD volila radšej ten, ako rodinu s dvomi otcami a dvomi matkami. Nemôžeme slepo nasledovať zákony štátov s anonymitou veľkomiest.

Najsilnejším predsudkom heterosexuálov na Slovensku je prastarý názor "homosexualitu si zvolí len zvrhlík".. Nájdu sa síce i takí promiskuitní heterosexuáli, ktorí si obohacujú sexuálny život rôznymi praktikami, ale to nie sú príslušníci celoživotnej "inej" sexuálnej orientácie. Korene tohoto predsudku siahajú kamsi do stredoveku, keď sa k   "sodomii" priznávali len úbožiaci s ťažkými duševnými chorobami, v hlbokej depresii môže pacient i letmú myšlienku považovať za vykonaný zločin. V 16.st. pri epidémii syfilisu s častou progresívnou paralýzou sa k tejto odchylke priznávali úbožiaci, ktorí v predposlednom štádiu rozpadu mozgu stratili opatrnosť, pretože za sodomiu hrozila smrť.  (Našťastie pre nás objavením PNC sa po 2.sv.vojne zistilo, že PNC dokáže túto chorobu perfektne vyliečiť. -Ale POZOR- neliečený môže mať i dnes takéto tragické dôsledky!!) Keďže syfilis bol považovaný za Boží trest, nálepka homosexuálov ako smilníkov trvala až do zistenia príčiny tejto choroby.  O tridsať rokov neskôr sa ale objavil AIDS- tiež na začiatku šírený hlavne homosexuálmi, ale ten sa už preniesol i medzi promiskuitných heterosexuálov a tých nie je málo.  Po nástupe Hitlera nacisti uväznilii cca 100 000 homosexuálov, časť z nich v koncetračných táboroch, tisíce tam zahynuli. Po skončení vojny boli zaradení medzi obete holocaustu, celková atmosférie homofóbie sa znížila. Postupne bolo zrušené ich väznenie nielen na Západe ale i v Poľsku, u nás sa trest čiastočne zmiernil v 1961.roku. Homosexualita sa  vylúčila zo zoznamu chorôb. Bolo to spôsobené i zlyhávanim  takmer storočných snáh o liečbu. Pacient sa pri dlhodobej spolupráci s terapeutom snaží o abstinenciu od zakázaneho "iného"sexu, môže sa oženiť,mať deti, ale vášnivý cit si vytvorí len k osobe rovnakého pohlavia. Môže sa pretvarovať celoživotne rovnako s liečbou ako bez nej. Na druhej strane veľa z nich reaguje na hrozby výsmechu depresiami, tam je podporná psychoterapia veľmi potrebná.

Zostáva nádej, že sa postoj k "inej sexuálnej orientácii" zmení po objasnení príčin tejto odchylky, rovnako ako sa to stalo u ľaváctva, dlho považovaného za znak menejcennosti.  Na začiatku mojej praxe bolo treba úporne presviedčať rodičov i pedagógov, že násilné precvičovanie oslabuje psychiku dieťaťa, objavovalo sa  zakoktávanie, nočné pomočovanie, tiky, odpor ku škole. A dnes sa môžu prváčikovia sami zvoliť ruku ktorou budú písať. Zmenu dosiahli neurológovia plným objasnením príčin ľavorukosti.

Hľadanie príčin inej sexuálnej orientácie: Ešte na medicíne sme boli oboznámení s teóriou dr Dornera, ten hľadal príčinu vo vystavení plodu v maternici rôznym odchylným záťažiam hormónmi- ale spätne sa takéto výkyvy dali ťažko zisťovať. Pretože sa neskôr štatisticky celosvetovo zistilo, že sa homosexualita vyskytuje viac u posledných synov mnohodetnej matky,  vytvorila sa hypotéza, že sa u matky, ktorá už porodila niekoľkých synov vytvorila  neznáma protilátka, ktorá síce nemení anatomický stav dieťaťa, ale mení sexuálnu orientáciu.  Rozdiely sa zistili i pri pitvách mozgov   homosexuálov a heterosexuálov, ale ako určiť, či heterosexuál nie je vlastne celoživotne sa pretvarujúci homosexuál? 

Zmeny génov sa nezistili, ale najnovšie sa skúmajú chemické látky, ktoré dokážu aktivovať niektoré úseky génov- tvorí sa nový obor epigenetika, lenže výskum je len na začiatku. 

 Zaujímavé sú výsledky vyšetrovania aktivizácie jednotlivých častí mozgu- farebne sa dajú odlíšiť drahými špeciálnymi prístrojmi magnetickej rezonancie( nie tými bežne používanymi v nemocniciach).  Zistilo sa, že nezávisle na vedomí vyšetrovaného reagujú na sexuálne podnety rovnako mozgy heterosexuála a lesbičky- a opačne- rovnako mozog homosexuála ako normálne orientovanej ženy. Napríklad pri čuchaní feromonóv- čo sú látky, ktoré lákajú opačné pohlavie u savcov i hmyzu- mužský pot, ktorý obsahoval veľa látok príbuznych testosterónu-t.j.mužského feromónu- vzrušoval rovnako ženy i homosexuálov. A naopak, ženský moč s vysokým podielom látky z okruhu estrogónov-tiež feromón- sexuálne vzrušil mužov a lesbičky.  Ak ukázali fotografie pekných žien mužom heterosexuálom a lesbičkám- reagovali rovnaké centrá mozgu ako keď sa ukázala fotografia pekného muža ženám a homosexuálom.

Skromný a láskavý pápež František nechce zatracovať inak sexuálne orientovaných, chce im dať možnosť uplatniť svoj talent, treba oceniť ich snahu byť dobrými ľuďmi. Má averziu len voči lobistickým homosexuálnym skupinám, pretože sa u nich nedá vylúčiť podiel finančného alebo mocenského profitu na lobovaní.Takže by si každý kresťan pred nenávistným útokom na LGBT mal spomenúť, že medzi siedmymi smrteľnými hriechmi je nielen smilstvo ale i pýcha a nenávisť.  Fanatizmus dokáže diabolsky pokrivit každú vieru, nielen islam ale i kresťanstvo.

Možno očakávať, že sa postupne po úplnom objasnení biologických príčin"inakosti"  biľag slobodne svolenej zvrhlosti rozplynie. Ale nepreháňajme optimizmus, veď doteraz si časť žiakov v USA musí vypočuť v škole na želanie ich rodičov, že Darwinova teória o pôvode druhov je lož, pretože pravdu má iba Biblia. Utešme sa tým, že aspoň starovekú predstavu našej zeme ako plochej dosky obklopenej morom vyvrátili fotografie z vesmíru.   Dúfajme, že po zistení príčin časom zmizne i zhnusenie nad inou sexuálnou orientáciou.  
MUDr. Eva Pšenicová 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy