Hnal mužík kŕdeľ husí do mesta...

Takto dajako začína svoj príbeh o husiach bájkar Ivan Andrejevič Krylov. Hnal ich pred sebou na jarmok, aby tam s nimi urobil dobrý kšeft. Boli to pekné chocholaté husičky, len sa tak na nich perie ligotalo. Hnal ich opatrne aj cestou necestou a dával veľký pozor na to, aby sa mu nerozpŕchli do iných kŕdľov. Stačilo trocha neopatrnosti, zvýšený hlas, nejaká nadávka alebo nevhodná poznámka na ich adresu a rozbehli by sa mu za iným gunárom. Čas jarmoku sa blížil a bolo potrebné ich aj chvíľami popohnať, aby stihli včas doraziť do mesta. Vtedy sa kŕdeľ husí náramne rozgagotal a dával tak najavo svoju nespokojnosť. Keď husi najviac gagotali, pristavil sa pri nich pocestný, ktorý rozumel reči zvierat. Dnes už vieme, že to bol Krylov, ruský bájkar, ktorý zozbieral náramné množstvo príbehov a poučení zo života zvierat. Viac ako dvesto takýchto svedectiev o ich múdrosti a hlúposti vydal aj knižne a nastavil tak zrkadlo spoločnosti, v ktorej žil. Aj príbeh husí ho zaujal, pretože podľa nich sa s nimi zaobchádzalo nedôstojne.

– Naši predkovia, Rím zachránili a tento nevzdelanec nás ženie cestou necestou a ani vydýchnuť nám nedá, zlostili sa. Mal by si nás viacej vážiť, prekrikovali sa navzájom. Náš rod siaha až do čias starých Rimanov... trepotali krídlami.

– A za to chcete, aby si uctievali aj vás? spýtal sa Krylov.

– No... áno. V Ríme si nás ešte i dnes uctievajú ako svojich záchrancov, gagotali husi. To vďaka nám, Quintus Fabius zabil vodcu Gálov Brenna a stihol sa zachrániť so svojimi vojakmi na Kapitole...

– Čítal som o tom, poznamenal Krylov. Aký je však úžitok z vás? položil im zvedavú otázku. Tým záchrancom Ríma patrí česť a sláva. Aké sú však vaše zásluhy? Čo ste vy urobili pre svoju slávu...?

No, sme predsa potomkami slávnych predkov, gagotali husi jedna cez druhú, no nevedeli si zrazu spomenúť na žiadny skutok, ktorý by ich preslávil.

- Nechajte svojich predkov na pokoji a nechvastajte sa ich slávou, poučil Krylov kŕdeľ husí a odišiel napísať ďalšiu bájku, zo života zvierat. Aby nás poučil, že aj s husami je to ako s ľuďmi. Oprašujeme slávu svojich predkov, pýšime sa ich múdrosťou, šikovnosťou a vzdelanosťou, no nedokážeme si, tak ako tie husi, ani len „gunára“ spomedzi seba vybrať, aby nás udržal v jednote a pokope. Už len zopár dní nás delí od chvíle, než urobíme v druhom kole nejakú hlúposť a mohli by sme podľahnúť zvodom tých, čo sa pospájali proti jednému. Pamätajme na Krylova, ktorý tvrdil - hus je vták vznešený, no náramne hlúpy. Nenechajme sa vohnať do kŕdľa, v ktorom každá hus inak gága.