Reklama
Reklama

Gubernátor „Míša“

Počet zobrazení: 2478

Ak chcel získať mladý muž za čias Balzaca, Stendhala, Viktora Huga nejaké teplé miestečko na ministerstve, zašiel za niektorou vplyvnou šľachtičnou, zalichotil jej, prípadne sa stal jej milencom a ona sa už postarala o ostatné. Bohaté šľachtičné mali v tých časoch veľký vplyv aj na personálne obsadenie ministerstiev. Tak o tom píšu starí klasici vo svojich románoch. Už si presne nepamätám, v ktorom z nich sa odohrala nasledujúca príhoda: Za vplyvnou vojvodkyňou prišiel istý mladík a požiadal ju, aby sa prihovorila zaňho na príslušnom ministerstve, ktorému chcel ponúknuť svoje služby. – Preboha, človeče, zhrozila sa táto vznešená dáma. Chcete pracovať na ministerstve, ste však lenivý a nič neviete... – Veď práve preto, otvorene sa priznal k svojmu nedostatku, mladík. Vojvodkyni sa zapáčila jeho úprimnosť a, samozrejme, aj vzhľad. Vybavila mu miesto na ministerstve morí...

Netvrdím, že aj dnes sa dejú podobné veci, no vyzerá to tak, že aj v súčasnosti sa rodia príbehy, o ktorých by starí klasici dokázali napísať romány. Dokonca i v politike sa nachádzajú vplyvní ľudia, ktorí poťahujú za nitky a dokážu sa postarať o to, komu treba prideliť nejaký dôležitý úrad. Deje sa to síce potajomky, no deje sa to. Stačí, aby niekto dôležitý našeptal do ucha inému dôležitému meno svojho obľúbenca a ten sa už postará o ostatné. Mám také podozrenie, že niečo podobné sa udialo aj u našich susedov na Ukrajine. Myslím tým na Michaila Saakašviliho, ktorého prezident zo dňa na deň vymenoval za gubernátora Odeskej oblasti. Ak by žili ešte spomínaní klasici, možno by z toho bol aj román. Veď doteraz ešte nikto nepočul, aby niekto dostal štátne občianstvo a už na druhý deň bol vymenovaný za šéfa gubernie, v ktorej žije dva a pol milióna ľudí.

Ukrajina je však krajina, ktorá nás v mnohých veciach neprestáva prekvapovať. To iba v našich médiách sa o veľa veciach nepíše, alebo iba to cez ne preletí. Čo na tom, že to svet zaznamenal ako poníženie ukrajinského národa, ktorý si zo svojich viac ako 45 miliónov obyvateľov nedokáže vybrať jedného schopného človeka, pre taký dôležitý úrad, aby dokázal urobiť v krajine poriadok. Niet už takej vplyvnej vojvodkyne, ktorá by ho do takéhoto úradu dosadila. Dokázal to však ukrajinský prezident Porošenko z večera do rána. Dosadil do úradu človeka, ktorý nevedel urobiť poriadok vo svojej krajine, naopak, blamoval sa pred  svetom, keď ho chcel presvedčiť o svojom vojvodcovskom talente v boji proti Rusku. Gruzínsko vtedy prišlo o značnú časť svojho územia. Okrem toho sa zaplietol aj so zákonmi, ktoré sám podpisoval a vo vlastnej krajine čelí dnes vážnym obvineniam. Jediné, čo sa mu nedá uprieť, je jeho tvrdý protiruský postoj. Preto si ho vytypoval Porošenko, ale aj Biely dom. Majú v ňom poslušného človeka, ktorý bude vždy presadzovať ich záujmy. Ak by nie, majú ho v hrsti, za jeho pôsobenie v Gruzínsku. Poslušne bude privatizovať, ak bude treba, poslušne uvoľní letiská a prístavy pre výsadok NATO, ak bude treba, vyvolá konflikt s Ruskom...

Niekto víta príchod Saakašviliho do Odesy s radosťou, iný s obavami. To iba naše médiá veľmi opatrne a iba povrchne okomentovali jeho príchod do Odesy. Napokon, čo už nás dokáže ešte prekvapiť? Prezident Porošenko sa správa, akoby bol prezidentom Európskej únie. Z jeho úst stále počuť slová: chceme, musíte, je potrebné, dajte nám peniaze, zbrane, vojakov, muníciu, plyn... postarajte sa o nás, bojujte za nás... Nedávno mu však predsa len vykričal v súvislosti s novým gubernátorom radikálny poslanec Oleg Ljaško čosi veľmi nepríjemné: „– Ponižuješ nás pred celým svetom, priznávaš, že ukrajinský národ nedokáže sám sebe vládnuť. Nabudúce si už aj vlastného prezidenta objednáme spoza hraníc.

Ukrajina je síce náš nový spojenec, no predsa ma znepokojujú jej ustavičné požiadavky, ktorým akoby nikdy nebol koniec. Zachádza to už priďaleko. Nedávno sa ozval napr. námestník ministra vnútra Tigram Avakjan: chceme, aby nám zahraniční policajti hliadkovali v našich mestách a plnili tam úlohy hliadkovej polície. Hliadkovať by mali policajti zo Slovenska, Poľska a Pobaltia už počas tohto leta spolu s tamojšími policajtmi. Teda ešte aj vyberať si budú, z ktorej krajiny chcú policajtov. Pred pár dňami o tom prebehla správa aj v našich médiách. Minister vnútra Kaliňák ešte nevedel povedať k tejto požiadavke nič konkrétne a nespresnil ani, o koľko policajtov by išlo. Nevie si ani predstaviť, aké výkony, by slovenskí policajti museli vykonávať v rámci cudzej legislatívy, ani to, kde by mali byť nasadení. Bude si asi musieť počkať na vysvetlenie z únie alebo od samotného Porošenka, aby sa dozvedel, ako si to predstavuje. Potom to už aj náš minister lepšie pochopí, keď ho postavia pred hotovú vec. Možno budú iba „vyberať“ z kontajnerov tých, ktorých do nich hádžu ukrajinskí „patrioti a vlastenci“. Ľudí s nežiaducimi názormi na smerovanie krajiny. Pobúrilo by ma však, ak by som sa dopočul, že naši chlapci budú slúžiť aj v Odese pod komandovaním takého „mierotvorcu“, akým je Saakašvili. Ani starým klasikom, ktorých som spomenul na začiatku, by niečo také neprišlo na um.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy