Reklama
Reklama

Globálne politické prebudenie

Počet zobrazení: 2309

Najprv som na internete narazil na výrok Zbigniewa Brzezinského:

[The] major world powers, new and old, also face a novel reality: while the lethality of their military might is greater than ever, their capacity to impose control over the politically awakened masses of the world is at a historic low. To put it bluntly: in earlier times, it was easier to control one million people than to physically kill one million people; today, it is infinitely easier to kill one million people than to control one million people. (http://emergent-culture.com/the-great-global-awakening-has-arrived-egypt-revolution-and-the-drive-to-control-the-internet/)

"Nové aj staršie svetové veľmoci čelia novej skutočnosti. Kým smrtonosnosť ich armád je väčšia než kedykoľvek predtým, ich schopnosť uplatňovať kontrolu nad politicky prebudenými masami vo svete je na historicky najnižšom stupni. Na rovinu povedané, v minulosti bolo jednoduchšie kontrolovať milión ľudí ako ich fyzicky zabiť, v súčasnosti je neporovnateľne ľahšie zabiť milión ľudí než ich kontrolovať."

Začal som pátrať, ako to vplyvný vynikajúci analytik vlastne myslel. V článku pre New York Times (The Global Political Awakening, 2008) napísal:

"Po prvý raz v dejinách je celé ľudstvo politicky aktívne, politicky uvedomelé a politicky interaktívne. Globálny aktivizmus vyvoláva poryv honby za kultúrnym uznaním a ekonomickou príležitosťou vo svete zjazvenom spomienkami na koloniálnu alebo imperiálnu dominanciu."

V knihe „Strategic Vision“ (2013) reaguje na systémovú krízu od roku 2008 a na kontraproduktívny unilaterizmus USA za éry prezidenta G.W.Busha. Konštatuje, že globálna nadvláda Západu skončila. Ide o mladých ľudí, využívajúcich revolúciu v komunikačných technológiách a najmä internet, univerzitných študentov považuje za ekvivalent Marxovho „proletariátu“.

Politické prebúdzanie začalo za Francúzskej revolúcie, pokračovalo v rokoch meruôsmych, v nacionalistických hnutiach na rozhraní 19. a 20.storočia narastajúcou participáciou ľudových más. Ďalej napredovalo Boľševickou revolúciou 1917, ktorú nie bezdôvodne označil ako „utopický manicheizmus“, nástupom fašizmu k moci v Taliansku a v Nemecku. Týka sa aj Číny a Indie. Po druhej svetovej vojne sa prejavovalo protikolonialistickými hnutiami. Masy sa dožadovali a dožadujú radikálnych zmien čiže revolúcie v politickej, sociálnej a ekonomickej oblasti, predstavujú výzvu pre centralizované štruktúry moci.

Elity vždy usilovali o kontrolu populácie a to za každého politického režimu, nezáleží na tom, či ide o fašizmus, socializmus alebo demokraciu. Synovec S.Freuda Edward Bernays v knihe „Propaganda“ (1928) odhalil kontrolu más bez toho, aby o tom vedeli.

"Vedomá a inteligentná manipulácia s organizovanými zvykmi a názormi más je dôležitou zložkou demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí manipulujú s neviditeľnými mechanizmami spoločnosti formujú nevidilteľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou mocou našej krajiny (t.j. USA). Sme ovládaní relatívne malým počtom ľudí, ktorí chápu mentálne procesy a sociálne vzory más; oni ťahajú za nitky kontrolujúce verejnú mienku."

Uvedené v predstihu v praxi uplatnil v Aprílových tézach (1917) V.I.Lenin, učenlivým žiakom Bernaysa bol J.Goebbels.

V súčasnosti transnacionálna kapitalistická trieda (TCC) je plne etablovaná ako „trieda pre seba“ v Marxovom zmysle, uvedomele - lež krátkozrako - ale rigorózne presadzuje svoje triedne záujmy, čo vyúsťuje do plutokratickej oligarchie. Globálne politické prebudenie naznačuje, že revolučná transformácia je a bude politickej povahy. Rancière definuje politiku ako boj o participáciu tých, ktorí sa nepočítajú. Žižek hovorí o vylúčených, ktorí samozrejme nie sú homogénnou triedou ako „proletariát“ v Marxových predstavách. Nancy Fraserová poukazuje na pomedzný boj (boundary struggle), pod čím rozumie vymedzovanie sociálnych aktérov, ktoré sa aktuálne nedá redukovať na vlastníctvo výrobných prostriedkov. Skončiť by som mohol citátom, ktorý S.Žižek pripisuje W.Benjaminovi, že fašizmus je pokračovaním neuskutočnenej revolúcie. (Citát sa mi nepodarilo overiť). TCC si plne uvedomuje svoj triedny záujem, je tu reálne nebezpečenstvo, že podľa osvedčených receptov z minulosti, keď tieto záujmy budú ohrozené, sa prikloní k fašizmu. Potom by sa lakonické a v podstate cynické vyjadrenie Z.Brzezinského mohlo naplniť. Nech nám teda slúži ako varovná prognóza!

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy