František Novosád: Generáli a poručíci

Človek nemusí byť profesionálnym reformátorom, aby vedel, že „niečo“ sa vo fungovaní našich vysokých škôl naozaj musí zmeniť. Ide o to, čo sa vlastne musí zmeniť. Návrh zákona, ako ho predložilo ministerstvo, vychádza z toho, že riešením je „revolúcia zhora“. Súčasné diskusie naznačujú, že aj veľa akademikov za podstatné považuje postavenie rektora, kvestora, dekanov. Vraj ide o to, ako budú tieto pozície obsadzované, aké budú ich kompetencie. Áno, o kvalite univerzity alebo fakulty rozhodujú aj rektori a dekani. Práve oni môžu určovať, resp. spoluurčovať rámec, v ktorom nižšie útvary pôsobia. Predsa si však len myslím, že to rozhodujúce, to, čo určuje kvalitu, sa odohráva na nižších úrovniach, predovšetkým na úrovni vedúcich katedier, inštitútov, ústavov. Práve vedúci katedier majú priamu možnosť ovplyvniť študijné programy a  zloženie učiteľov, majú teda možnosť ovplyvňovať to, čo sa učí, ako sa to učí a kto to učí. Zákon nemôže všetko, mal by však vytvárať podmienky, aby sa vedúcimi katedier stávali ľudia, ktorí majú komplexnú predstavu o smere vývoja odboru, v ktorom pôsobia a nebáli sa realizovať svoje predstavy. A mali by mať premyslené stratégie ako zmenšovať rozdiel medzi žiaducim a faktickým stavom. Len vtedy budeme môcť hovoriť o zdravých katedrách, keď sa tieto budú aktívne uchádzať o kvalitných pracovníkov. V súčasnosti personálny pohyb medzi katedrami je minimálny a nie sú zriedkavé prípady, keď niekto odchádza do dôchodku z katedry, na ktorej študoval. Personálna stabilita sa však po čase pomaly, ale iste mení na otravnú koexistenciu ľudí, ktorí sa poznajú tak dobre, že sa vzájomne ani nezdravia. Alebo, čo je ešte horšie, pracovisko sa premení na niečo ako „rodinu“ a osobné vzťahy dokonale rozložia inštitucionálne normy.

Vojny vyhrávajú nie generáli, ale poručíci. O kvalite vysokoškolského vzdelávania nerozhodujú rektori a dekani, ale vedúci katedier.