Film Mečiar – a čo neprestáva prekvapovať

Pozrela som si film Mečiar (autorka T. Nvotová). Je to kaleidoskop spomienok dievčatka, ktoré sa v detstve hrávalo na Vinetua, ale ešte radšej na Mečiara. Od záberov roztrasenej kamery, keď dievčatko so škatuľou na topánky na pleci (kamera) robí rozhovor s „Mečiarom“ (hrá ho kamarátka), po zábery sály so svetelnou šou, kde na veľkej obrazovke je „nový Mečiar“ Robert Fico. Dievčatko už dospelo a vie, že toto nie je príbeh, ktorý má začiatok a koniec a že „koniec Mečiara“ nie je žiadne víťazstvo, lebo ho vystriedal „jeho pionier“, ako nazve Roberta Fica jedna obdivovateľka. Dievčatko rástlo v umeleckej rodine a jeho vnímanie sveta je tým, samozrejme, poznamenané aj so všetkými klišé.

Živý Mečiar vo filme je však stále rovnaký, akého som ho ja osobne spoznala v roku 1989: silný chlap s vlastným presvedčením, že všetko, čo hovorí je pravda, pravda a nič než pravda, aj keby to bola priam hmatateľná lož. Rodený politik! Pekná je jeho zdokumentovaná metamorfóza od presvedčeného ochrancu Československa po otca zakladateľa Slovenskej republiky. Ja si ho pamätám, ako kričal na Morica (SNS), že ho dá zavrieť za reči o samostatnom Slovensku na slávnostiach v Ružomberku, počula som to na vlastné uši vo Federálnom zhromaždení ČSFR, takže ma ten dokumentárny strih neprekvapil. Čo ma neprestáva prekvapovať: štát sa rozkradol legálne, na základe zákonov, ktoré napísali novembroví víťazi, ale to si nikto nechce priznať. Že sa toho chopili všetkého schopní ľudia? Áno, ale ešte nikdy nikto nevymyslel ľudí ideálnych. Takí (sme) boli, sme a budeme. Preto sa ten príbeh nekončí. Hodiť to raz na Mečiara, raz na Fica, je zbavenie sa vlastnej zodpovednosti.

Dva výborné momenty z filmu Mečiar: americký veľvyslanec hovorí, že ich znepokojilo, keď sa Mečiar začal obracať na Východ a v Moskve podpísal 28 dohôd. Vtedy spozorneli... To, prečo Mečiar nakoniec prehral, bola volebná účasť vo voľbách v roku 1998 – cca 84 percent! To rozhodlo. A aj v budúcnosti rozhodne iba to, či sa niekomu podarí zdvihnúť tých cca 50 percent nevoliacich.

No a úplne najlepší je vo filme Fedor Flašík, ktorý bez škrupúľ na rovinu hodnotí svoj „produkt“, Mečiara, a potom Roberta Fica: chlap, nad 180 cm, dobre vyzerá, je z dediny, výborne rozpráva... Ak chcete postaviť stranu, ktorá bude mať 20 – 30 percent, tak si musíte nájsť takýto produkt, určiť si cieľovú skupinu a nájsť reč, ktorou budete hovoriť. Keď ľudia pozerajú najradšej programy o varení, tak aj tá reč politika musí mať tie výrazy. Nie všelijaké tie projekty a racionálne zdôvodnenia, ktoré vzniknú niekde v kaviarni. Na to ľudia serú. Voľby sú o emócii, 80 percent ľudí volí emotívne.

Bodka.

Status na FB, 11. 10, 2017, titulok Slovo