Druhotriedni zamestnanci v SR

Tento blog som napísal už skôr. Taraz som ho len aktualizoval aj s dôvodu čo sa udialo a deje v  pracovných agentúrach dočasného zamestnávania a u uživateľských zamestnávateľov.

Viete, čo je hybnou silou kapitalistickej spoločnosti? No predsa konkurencia a zisk. To nás naši novinári a aktivisti už predsa naučili. Nevýhodou podnikania je však neistota, či svoje výrobky na trhu predám a koľko ich predám. Čo potom s tou „bagážou“ , ktorá ich v mojej firme vyrába, ako sa jej zbavím? Nie sú to stroje, ktorým stačí príslušne množstvo energie v tej či onej podobe, prípadne nejaká údržba. Tí chcú aby im človek platil aj keď nerobia aj keď ich nepotrebujem a ešte by chceli aj jesť, keď je horúco aj piť, dokonca môžu byť aj chorí a daj sa mi svete, keď je najviac roboty chcú ísť na dovolenku alebo im niekto blízky umrel, či sa narodil. Tak takto sa podnikať veru nedá. Aj my podnikatelia chceme nejaké istoty. Nič to. Neboj sa podnikateľko.  My, štát, politici, ti vymyslíme niečo, čo ťa  zbaví tvojich starosti s tou „bagážou“ . A tak tu máme s požehnaním politikov zákony, ktoré umožňujú zamestnávať ľudí cez agentúry. V čom sú výhodné pre podnikateľov a nevýhodné pre zamestnancov sa môžeme dočítať v letáku jednej agentúry, ktorá ponúka služby podnikateľom:

-Vyhľadáme a vyberieme vhodných kandidátov.

- Zrealizujeme výberový proces.

-Uzatvoríme pracovný pomer.

-Vedieme personálnu a mzdovú agendu.

- Prevzatie agentúrneho zamestnanca do interného stavu po 12 mesiacoch bezplatne.

- Reportovanie

Aké to má výhody pre klienta?  / čo ten podnikateľ usporí –  jeho istoty /

- Flexibilitu pri zmene stavu zamestnancov,   / aké to krásne znejúce slovo – flexibilita  nemáš problémy z nadpočtom alebo nedostatkom robošov. Je to ako so šatmi,  ktoré si obliekame podľa módy, podľa  objemu peňaženky i podľa počasia . Proste si ich v šatníku vymeníš podľa potreby a množstva.  Pre nášho podnikateľka je to podobné. Nestaráš sa s odstupným, výpovednou lehotou a podobnými somarinami. /

-Úspora času a nákladov pri výberovom procese,/ môžeš ísť aj na Havaj, my ti správneho mukla už nájdeme /

-Široká databáza uchádzačov,  / ešte šťastie, že máme toľko nezamestnaných,  je z čoho vyberať a neboj sa päťdesiat a viacročných  ti nevyberieme, tí nech už nejako dožijú ešte aby im niekto hľadal ľahšiu robotu /

-Zníženie počtu kmeňových zamestnancov,  / no vidíš aj kancelárskych kávičkárov  ti ušetríme od prebytočnej roboty s vysokým stavom robošov /

-Zastrešenie komplexnej administratívy  / máme s tým skúsenosti ako vypísať príslušné tlačivá , dotazníky, školenia a  ty si môžeš zamestnať aj babu, ktorá vie variť iba kávu a samozrejme „ostatné potrebné“ veci./

Nebudem spomínať ostatné vymoženosti, ktoré umožňujú našim a nielen našim, podnikateľom úspešne podnikať v tom dnešnom našom marazme, dúfam , že ešte nie celkom banánovej republiky  / res public – vec ľudová/  nazývanej Slovensko.

  Náš skoro najväčší,  samozrejme že západoeuropský zamestnávateľ ide racionalizovať,     inač povedané znižovať výrobu, a ešte ináč, krajšie znejúco, optimalizovať,  pravdivo,  prepúšťať.  Dá sa aj ináč povedať.  Upravovať pomer medzi robošmi a kancelárskymi krysami a samozrejme to najdôležitejšie šporiť korunky, prepáčte teraz euráče na vyššie dividendy a pravdaže krajšie prémie pre manažérov.  Koho sa to dotkne? V prvom rade pracovníkov , ktorí pochádzajú z agentúr, tkzv. kontraktných . Kmeňoví zamestnanci sú ako tak krytí kolektívnou odborárskou zmluvou.

.   Takže  „racionalizácia a optimalizácia “ sa môže dotknúť aj viac ako 1000 ľudí, ktorí pracujú pre firmu.   A tak sa vyrieši aj ďalší problém vo firme, ktorý súvisí s porušovaním Smernice Rady ES č. 89/654/EHS príloha č.1  týkajúci sa skriniek na preoblekanie .  Keď o jednu skrinku sa teraz zvyčajne delia aj dvaja pracovníci.

  A čo na to naši politici,  ktorých teraz jedinou starosťou sú voľby? Asi sklopia zrak, zrazia opätky len aby si nepohnevali nadnárodného imperátora a ďalej budú kvákať o sociálnych istotách,  to tí ľaví a tí druhí o neustálom znižovaní sa úrovne podnikateľského prostredia. Obidve skupiny odtrhnuté od reality života priemerného slovenského občana. Ktorých jedinou starosťou je presvedčiť väčšinu zúčastnených vraj v slobodných a demokratických voľbách, že oni sú tí jediní správni a oprávnení na to aby s našim akože požehnaním mohli „zákonne“ rozdávať a spravovať spoločný majetok.