Dobrovoľník Švejk

Počet zobrazení: 4218

Tak nám zabili Ferdinanda – oznámila pani Müllerová Švejkovi a on okamžite pochopil, že bude z toho vojna. Zrušil svoju živnosť na dodávanie psíkov pre ctihodné domácnosti a vybral sa ako správny vlastenec na odvodovú komisiu. Natrel si boľavé kolená konskou masťou, usadil sa do invalidného vozíka a stará pani domáca ho zaviezla k asentírke. Celou cestou  mával nad hlavou barlami a vykrikoval vlastenecké heslá. Samozrejme, že to vyvolalo v meste rozruch, ľudia sa zhŕkli okolo tejto dvojice a prevolávali jej na slávu. Dokonca i mestskí policajti mu robili doprovod, aby nebol narušený poriadok. Takto začal opisovať príbehy Dobrého vojaka Švejka vo svojej knihe Jaroslav Hašek. Aj noviny o tom vraj písali, no je dosť možné, že sa tam pohyboval aj Jozef Lada. Ako inak by dokázal nakresliť takú vernú podobu tejto dvojice, ktorá sa nám natrvalo vryla do pamäti? Nerodia sa tak často maliari a spisovatelia, ktorí by dokázali takýmto netradičným štýlom spracovať príbeh dobrovoľníka, ktorý sa rozhodol ísť bojovať za cisára pána a jeho rodinu.

Oveľa drsnejšie popisujú život dobrovoľníkov z tých čias literáti, ako boli Ernest Hemingway, George Orwell, Erich Maria Remarque... no niet dňa, aby sme sa nedozvedali aj o dobrovoľníkoch, ktorí v súčasnosti bojujú so zbraňou v ruke za nejakú ideu alebo za peniaze. V Iraku, Sýrii, kdekoľvek v Afrike, je o nich počuť na bojiskách Ukrajiny a všade vo svete, kde sa bojuje. Dnes už síce iba málokde bojuje chlap proti chlapovi alebo na bodáky, no aj tak počuť o desaťtisícoch dobrovoľníkoch, nadšených z toho, že si môžu zastrieľať z ďalekonosných diel, kanónov a pušiek, z ktorých možno na diaľku zasahovať ciele, rúcať budovy, zabíjať ľudí. Ako to, že sa tak darí hocikomu poblázniť hlavy 17-, 18-ročných detí, aby brali do ruky zbraň a s nadšením išli riešiť svetové problémy? Posledné udalosti z Ukrajiny nasvedčujú, že z tejto ťažko skúšanej krajiny by sa už mali konečne vrátiť domov desaťtisíce dobrovoľníkov z celého sveta, ktorých služby už táto krajina nebude potrebovať. Špinavú prácu urobili, je načase odísť. Vrátia sa domov bojovníci z Afriky, Ázie i Ameriky, alebo sa rozpŕchnu po iných bojiskách vo svete? Kiežby sa aj svet zaobišiel bez ich služieb.

Veľa by sa toho dalo popísať o nadšencoch z radov dobrovoľníkov, ktorých pôsobenie v cudzích krajinách vyvoláva skôr obavy ako uznanie. Ich batalióny sa totiž vyznačujú mimoriadnou krutosťou a nemilosrdnosťou voči každému, kto im stojí v ceste. Čo iné však možno očakávať aj od domácich divokých fanúšikov futbalu, ktorí sa tak aktívne zapájali do diania na Majdane a potom sa zgrupovali v jednotkách Pravého sektora, ako je Donbas, Azov a pod?  Veď aj oni sa rozhodli dobrovoľne zasahovať do diania so zbraňou v ruke, hoci mnohí z nich ešte ani len zarastať poriadne nezačali. Skúsme si predstaviť tých bláznov z našich štadiónov, ak by sme im dali rúk zbrane. Pre týchto ľudí, nemá ľudský život ani zdravie iných žiadnu cenu. Oveľa lepšiu mienku mám o mládencoch zo Slovenska, ktorí už húfne oznamujú, že ani v prípade vojny nie sú ochotní brať do ruky zbraň a strieľať, ako to robia ich rovesníci na frontoch, o ktorých je tu reč. Sú to mladí ľudia, ktorí sa chcú živiť prácou a nie vojnou. Ešte stále platí, že ak mladý človek chytí do ruky zbraň a prvý krát z nej vystrelí,  nech stojí na ktorejkoľvek strane frontu, zasiahne aj sám seba. Možno sa tým  práve navždy  vylúčil spomedzi tých, ktorí si zarábajú na chlieb prácou. Prestal veriť tomu, že sa prácou uživí, začal veriť na vojnu.

Dobrovoľník Švejk, keď tiahol na front, si pospevoval – Červený šátečku kolem se toč, my jdeme na Rusa, nevíme proč... Keď sa však po prvý raz stretol s hrôzou vojny, vybehol zo zákopu a začal kričať: – Preboha, nestrieľajte, sú tu ľudia. Je obdivuhodné, ako sa podarilo Haškovi na tejto postave vojaka spojiť humor s odporom proti vojne, vtip s jej realitou. Žiaľbohu, ešte ani dnes si veľa dobrodruhov na otázku v piesni nepripúšťa žiadne rozumné vysvetlenie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984