Deti v uliciach

Prisnilo sa pred  mnohými rokmi francúzskemu pastierikovi, že by mal ísť oslobodiť so svojimi druhmi Svätú zem od neveriacich. Rozpovedal im svoj sen a zrazu z toho bola veľká krížová výprava detí. Zachovali sa o tom informácie v starých legendách a kronikách. Tisíce detí sa začalo zhromažďovať a putovať k moru. Verili dokonca i tomu, že sa zopakuje starý biblický príbeh. More sa pred nimi rozostúpi a ony budú môcť prejsť do Svätej zemi po jeho dne. Nič takého sa však nestalo, takže ostali bezradne postávať na brehu mora. Vtedy sa  objavili pirátske lode a na breh vystúpili obchodníci. Prehovorili deti, aby nastúpili na paluby lodí - oni ich vraj zadarmo prevezú na druhú stranu. Ani im sa vraj nepáči, že v Jeruzaleme vládnu bezbožníci. Splnili svoj sľub a deti skutočne previezli na druhu stranu mora, na trh s otrokmi. Kronikári tento príbeh zaznamenali predovšetkým preto, aby zanechali svedectvo o tom, aká veľká je naivita detí, ako ľahko ich možno oklamať, zbalamutiť, využiť pre svoje ciele a potreby.

Spomenul som si na tento príbeh, keď som videl pochodovať po uliciach Bratislavy stovky detí k parlamentu, aby podporili požiadavky svojich učiteľov. Samozrejme, že sa medzi nimi objavilo aj niekoľko politických obchodníkov, bolo by hriechom nevyužiť takúto príležitosť pre svoje potreby. Ešte celkom nedávno som v Pravde čítal o vedomostnom prieskume našich detí, súvisiacim s novembrom 1989. Samotní učitelia potvrdili, že vedomosti žiakov sú v tomto prípade mizerné. Zrazu však pozorujem obrovskú premenu. Vidím pred sebou deti, ktoré mimoriadne ovládajú problematiku nášho školstva, hoci ho nedokázali dať do poriadku dospelí a vzdelaní ľudia za viac ako 20 rokov. Jednotne a bez toho, aby im niekto našeptával, sa postavili za svojich učiteľov a hrozili svojimi detskými pästičkami na zlých ujov v parlamente, ktorí nechcú pridať ich učiteľom celých 10 % na mzdách. Píšem o deťoch a detských pästičkách preto, lebo som presvedčený o tom, že žiak, ktorý iba nedávno vychodil základnú školu, je v mojich očiach stále iba dieťa. Dieťa, ktoré sa stalo nástrojom pri presadzovaní požiadaviek dospelých ľudí. Je to bežný spôsob z Afriky, kde vidíme 15-16-ročné deti ovešané mačetami a samopalmi, ako bojujú za politické alebo náboženské ideály dospelých ľudí. Choďte a bojujte za náš ideál, poučili ich dospelí ľudia, stojací niekde v pozadí. Žijeme síce v civilizovanej Európe, no z toho pozadia, akoby bolo počuť - choďte a bojujte za naše platy.

Svoj názor na sociálne nepokoje a zlú načasovanosť tohto štrajku, som už spomenul v inom príspevku i v diskusii, nebudem sa k tomu vracať. Ktovie, ako by sa tieto deti, ktoré tak statočne bojujú za platy svojich učiteľov, zachovali, keby ich o pomoc požiadali ich dedovia s mizernými dôchodkami. Ktovie, akoby sa zatvárili učitelia a riaditelia škôl, keď sa už všetko utrasie, a títo dedovia by za nimi prišli s požiadavkou: dajte nám tisíc detí, ideme bojovať za vyššie dôchodky... Nielen dedovia, ale aj všetci ostatní, ktorí sa tiež ocitli v zlých časoch.