Čo zasiali to žnú

Počet zobrazení: 3594

Nie som žiadny odborník na Balkán, ale vždy ma zaujímali dejiny, nie len ako faktografické údalosti, ale aj a hlavne v kontexte príčin a väzieb údalostí. Preto, keď bolo „uznané“ Kosovo ako samostatný štát, zdalo sa že celý konflikt medzi Srbmi a Albáncami je zažehnaný a napriek pretrvávajúcej averzii medzi obyvateľstvom bude dodržiavané status quo. Vzhľadom práve na dejinné väzby a stav v akom riešenie konfliktu bolo „zakonzervované“ dalo sa očakávať, že tlejúca iskierka zahorí. Zatiaľ ešte stále len vo verbálnej forme, aj keď došlo k výraznému pritvrdeniu.

O čo ide ? Z Kosova utekajú tisíce ľudí, lebo nemôžu tam dostať prácu a celková životná úroveň pre množstvo ľudí sa dostala na neudržateľnú mieru. Je preto len logické, že vládnym predstaviteľom Kosova sa situácia nepáči, ale vlastne sami nemajú prostriedky ako ju riešiť. Keďže vlastne ide o etnických Albáncov, nechal sa počuť aj albánsky premier Edi Rama s vyjadrením, že zjednotenie Albáncov z Albánska a Kosova je nespochybniteľné a nevyhnutné. Obe krajiny sú už členmi NATO, radi by sa dostali aj do EU. V tom vidia, že by tým k želanému zjednoteniu došlo.

Sú však aj v EU krajiny, ktoré doteraz Kosovo ako štát neuznali, Slovensko medzi nimi. Už sa rozvíjajú teórie, čo ako to bude. Bude EU zase „slepá“ a neuvidí ďaľšie porušenie medzinárodného práva, hodí to cez plece, veď medzinárodné právo …

To, že sa to nepáči Srbsku nie je potrebné rozpisovať. Pochopiteľne odzneli retórické ohlasy na vyjadrenia albanského premiera zo strany Srbska v patričnom tóne.

Zaujíma ma však ako sa zachová EU. EU má dosť problémov sama so sebou ako celok, ku ktorým pristupujú „lokálne“ ako je Grécko, Španielsko, množstvo migrantov z Afriky, Ázie … Zoberie si na „hrb“ problém čo s Kosovskými Albáncami, keď už pomohli tento problém „rozrýpať“ ?

To, že nadšenie s členstva v EU vychladá je totiž vidieť aj na ďalšej balkánskej krajine, Chorvátsku. Hospodárstvo v Chorvátsku dlhodobo klesá. Z krajiny tiež v rámci riešenia svojej existencie odchádzajú tisíce ľudí. Vo februárových voľbách zvíťazila pani Kitarovičová, ktorá prisľúbila zmenu k lepšiemu. Problém je však v tom, že zlá ekonomická situácia a nízka životná úroveň nahráva fašistickému trendu. V Chorvátsku je to naviac problém nostalgie, keď Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie vládlo v krajine v období 2. svetovej vojny, a dnes sa jej dostáva značnej podpory.

No ako je už zaužívané vinníkom za problémy býva označený „niekto iný“. Na území Chorvatska žije početná skupina Srbov. Zdá sa, že začínajú „zavadzať“ a všímli si to aj v Belehrade. Tak, že pre Belehrad sa rétorickej prestrelke s Albánskom pridala i prestrelka s Chorvatskom.

Bolo by len dobre pokiaľ by to zostalo len v tejto rovine. Ide o to, že aj keď Belehrad bol dotlačený k mnohým ústupkom, stále ešte „nepapká“ poslušne čo mu Západ ponúka. Srbsko sa odmietlo pripojiť k sankciám proti Rusku, neodsúdilo anexiu Krymu a dokonca srbský prezident Tomislav Nikolič prisľúbil účasť na oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve.    

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984