Čo s voľným časom?

Počet zobrazení: 2468

Vo svete, kde polovica majetku patrí 62 najbohatším rodinám z najbohatších krajín sveta, je ilúziou hovoriť že k nášmu šťastiu a spokojnosti pomôže skrátenie pracovného času.

Prospešnosť skrátenia pracovnej doby na 6 hodín denne skúmajú odborníci z rôznych disciplín na podnet zamestnaneckých korporácii už dlho. Prevládajú totiž predstavy, že fyzicky pracujúci človek za šesť hodín vyprodukuje toľko, čo dnes za 8 hodín, pretože v  nich má nárok na minimálne 20-minútovú prestávku a šesťhodinová zmena by bola bez prestávky, nepretržitá. A išlo by len o to, ako nastaviť rýchlosť posunu pásu pre jednotlivé úkony, aby vyhovoval potrebám zamestnávateľa, ako úloha pre ergonómov.

Túto predstavu (a ich zisk) zástancovia takých vízií v blízkej budúcnosti halia do argumentov o zvýšení počtu zamestnancov pri páse z troch na štyroch na jednu operáciu a hlavne zvýšením voľného času na regeneráciu pracovnej sily, vzdelávanie, starostlivosť o členov rodiny atď. pri skoro rovnakej odmene ako za osem hodín.

Zastavme sa pri voľnom čase ako odmene za skrátenie pracovného času či najvypuklejšom argumente teda prednosti, a ostatné dôsledky ponechajme bokom. Skrátenie pracovného času môžu v časti námezdne pracujúcich (práca za mzdu) najmä mladých ľudí, vyvolávať pozitívne odozvy, pretože má ísť o ich voľný čas. Čo s ním, ako s ním naložia?

Už teraz existuje a je na každom z nás, ako ho kto využíva. Ten čas sa navonok prejavuje hlavne v dňoch voľna v podobe kolón áut valiacich sa tam a o dva dni späť, svietiacich obrazoviek TV prijímačov a PC jednotiek v domoch i bytoch, možno prácou na záhradkách (čo kritizoval estét V. Havel), pri zveľaďovaní domu, alebo chaty a u niekoho i s tenisovou raketou na kurte svojho klubu alebo s golfovou palicou na golfových ihriskách. Už menej však je využívaný na kultúru alebo čítanie hodnotných kníh.  

Voľný čas ovplyvňuje najviac život detí v tom, že si samé musia hľadať program, jeho využitie. Len rozhľadenejšie deti sú nespokojné, že vo všetkom sa musia počas voľna ponáhľať, aby ich rodičia stihli svoj program, z ktorého sú vytláčané na okraj, k TV či počítaču s rôznymi hrami alebo do partie podobných kamarátov z ulice. Nesmú sa nič pýtať, pretože ich rodičia žijú v starostiach o vlastný svet a biologickú regeneráciu svojho tela, aby boli atraktívnejší na trhu práce alebo v reklame.

A to stále hovoríme o tých šťastnejších, ktorí majú prácu, ktorá ich napĺňa a je primerane odmeňovaná tak, aby spĺňala nároky na ich životný štandard. Ak to tak nie je, musia nadobudnutý voľný čas venovať aj inému zamestnaniu, inej práci.

Už pred rokmi, keď sa o možnosti skracovania pracovného času začalo hovoriť a konkrétne o 35-hodinovom  pracovnom týždni prejavili nesúhlas i cirkevné kruhy, keď kričali: „Len toto nám bude chýbať!“ Vedeli i vedia, s akým ľudským spoločenstvom prichádzajú do priameho kontaktu. Kde je záruka, že prebytok voľného času neuvoľní v skupinách s najnižším vzdelaním, alebo aj bez neho spoločensky neakceptovateľné vášne a správanie? To patrí tiež do očakávaných realít doby, ktorá by nastala nadmerným voľným časom pre zvýšenie spotreby  potravín, drog, alkoholu a spoločensky neakceptovateľnej slobody.

V čase, ktorý žijeme, keď reálna tvorba hodnôt prácou je prekonaná tvorbou kapitálu a tlačením ďalších bankových poukážok (65 mld. $ každý mesiac) je ako  liečba ťažko chorého pacienta medikamentmi na potlačenie jeho bolestí, nie liečenie stavu.

Ak by sme  mali odpovedať na otázku z nadpisu, potom sa stačí a práve teraz poohliadnuť na tisícky nezamestnaných a bezdomovcov, čo pre nich znamená neobmedzený voľný čas. Môžu, čo len chcú, presne podľa tých, čo jeho zväčšenie teoreticky skúmajú a dávajú odporúčania zamestnávateľom a ich nadnárodným spoločnostiam.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984