Reklama
Reklama

Čo by bolo treba

Počet zobrazení: 730

Keď človek počúva nových vyťahovačov maďarskej karty typu Gyimesi, ale aj nových vodcov „zjednotených maďarských strán“ (to sme tu už kedysi mali), napadá ho, čo si títo ľudia myslia o svojich slovenských spoluobčanoch. Oni si fakt myslia, že sme tu všetci trafení ťažkým kladivom po hlave ako niektorí priatelia pán poslanca OĽaNO? O čom nás to tu chcú presviedčať, hádam nie o tom, že veríme pri ich „memorandách“ a snahách o „okolia“, že im ide úprimne o harmonické spolužitie občanov Slovenskej republiky bez rozdielu národnosti?

Aby sme im mohli uveriť, museli by urobiť niekoľko ráznych zmien vo svojom správaní a vo svojom jazyku.

Tak teda začnime. Predovšetkým by sa mali držať terminológie slovenskej Ústavy a všetkých relevantných dokumentov týkajúcich sa menšinovej otázky. A tam sa nikde nehovorí o nejakých národnostných, nebodaj národných komunitách, spoločenstvách a bohviečo sa ešte zrodí v ich hlavách. Všetky tieto dokumenty– ak sa dotýkajú práv – tak sa dotýkajú práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Žiadne komunity sa tam nevyskytujú a už vôbec nie ich práva. Vyťahovanie týchto termínov je čisto účelové s cieľom rozbiť územnú celistvosť Slovenskej republiky. Nič viac a nič menej za touto terminológiou nie je!

Rovnako by mali prestať blúzniť o nejakom práve na občianstvo iného štátu bez toho, aby sa do tohto štátu presťahovali a trvalo tam žili! Žiadne také právo neexistuje, je to len vzťah štátu a občana, je to vzťah dvoch suverénov – občana a štátu  –, ktorí vyžadujú navzájom lojalitu. Občan dal štátu svoje suverénne právo byť jeho občanom, a štát mu musí zabezpečiť bezpečnosť, ktorú občan od neho vyžaduje. Ak občan svoju suverenitu odovzdá inému štátu, pôvodný štát – ak to pokladá za potrebné – musí chrániť ostatných občanov pred škodou, ktoré by im mohla vzniknúť, že niektorý z jeho občanov nepokladá svoju lojalitu voči nemu za potrebnú. Občianstvo nie je ľudské právo, občianstvo je politický a právny vzťah. Takže pán Gyimesi a spol. máte úplnú slobodu rozhodnúť sa pre lojalitu SR alebo iného štátu. Vaše vyjadrenie v Komárne, že maďarský minister zahraničia má právo navštíviť svojich občanov alebo čosi podobné silno spochybňuje vaše vyjadrenia.

Snahy niektorých „aktivistov“ na vyhlásenie jedného menšinového jazyka za regionálny jazyk je v príkrom rozpore s občianskymi a ľudskými právami ostatných občanov SR. Kde je taký región na Slovensku, v ktorom by sa bez diskriminácie ostatných občanov dal takýto regionálny jazyk uplatniť? Podľa mojich informácií nie je na Slovensku ani jedna obec, v ktorej by neboli zastúpení aj občania slovenskej národnosti. To oni by sa tam potom mali domáhať menšinových práv? To kde ste videli takýto štát, ktorý by bol taký veľkorysý, že by diskriminoval väčšinové obyvateľstvo?

Rovnako zabudnite na to, že by v SR niekto pri zmysloch pripustil, aby sa znížil prah pre používanie jazyka príslušníkov národnostných menšín na 10 %. Za touto snahou, ktorá sa objavila už v 90. rokoch minulého storočia, je skrytá snaha dosiahnuť pozíciu maďarského úradného jazyka na celom území SR, keďže príslušníkov maďarskej národnosti je cca 10 %. Už zníženie 20 % hranice na 15 % Dzurindovou vládou bolo nezodpovedné, lebo bežná prax v Európe je tá stará rakúska 20 %. V Korutánsku majú dokonca hranicu na 30 % a každý to rešpektuje. Aj vy – ak je pravdou, čo tvrdíte, že vám ide o pokoj a prosperitu Slovenska – by ste mali rešpektovať zaužívané pravidlá.

Dalo by sa ešte pokračovať ďalej a ďalej. My všetci vieme, že maďarskou špecialitou je salámová taktika. Som presvedčený, že v slovensko-maďarských vzťahoch sa už saláma minula. Už niet čo urezávať.

(Status na FB 14. 4. 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy