Čo ak sa nám to vymkne z rúk? Rozhovor s Michailom Gorbačovom v der Spiegel.

Všetko sa nám môže vymknúť z rúk

Pod uvedeným titulkom najnovšie číslo renomovaného týždenníka Der Spiegel prináša interview korešpondenta Matthiasa Scheppa s Michailom Gorbačovom. V tomto rozhovore sa 83-ročný Gorbačov zamýšľa nad ukončením studenej vojny po páde Berlínskeho múru a nad obnovením studenej vojny v súčasnosti. Hovoril aj o svojom komplikovanom vzťahu ku kancelárke A.Merkelovej, ktorú si váži po ľudskej i politickej stránke. Vyhradil si však právo na kritiku, tak ako ona má právo kritizovať jeho.

M.G. pripomenul Putinov prejav na konferencii o bezpečnosti v Mníchove v roku 2007, v ktorom prezident presne vyjadril, kam siaha podľa Ruska červená čiara. V Nemecku je evidentne príliš veľa takých, čo by sa chceli podieľať na novom delení Európy. V médiách bol uverejnený iba stručný výťah od agentúry Reuters, navyše s chybným prekladom – čo znamená „pomôcť pri tvorení nových rozdielových čiar v Európe“?

Na začiatku rozhovoru M.G. vyslovil názor, že sa mu zdá, akoby sa všetko opakovalo. Boli časy, kedy vystavali Múr, a prišiel čas, kedy bol zbúraný. Nielen ja (M.G.) mám na tom podiel, že Múr už neexistuje. Dôležité boli Ostpolitik W.Brandta a protesty vo východnej Európe. V súčasnosti budujú nové Múry, hrozí eskalácia situácie. Môže sa nám to vymknúť z rúk, ak nebudeme konať. Strata dôvery je katastrofálna. Moskva neverí Západu a Západ neverí Moskve. To je dôvodom k obavám. Neslobodno ani pomýšľať na ďalšiu vojnu. Takáto vojna by nevyhnutne vyústila do vojny nukleárnej. Vyhlásenia oboch strán a propaganda ma (M.G.) vedú k obavám z najhoršieho. Keď v tejto vyhrotenej situácii niekto stratí nervy, nedožijeme sa najbližších rokov.

Rozširovanie NATO na Východ zničilo bezpečnostný poriadok v Európe, ako bol dohodnutý v záverečnom akte Helsinskej konferencie z roku 1975. Toto rozširovanie bolo obratom o 180^° smerom od záverov Parížskej charty z roku 1990, kedy všetky európske štáty definitívne skončili studenú vojnu. Ruské návrhy D.Medvedeva, aby sme začali pracovať na novej bezpečnostnej architektúre Európy, Západ arogantne odignoroval. V novembri 1990 na konferencii OBSE o bezpečnosti a spolupráci v Paríži bola reč o novom mierovom svetovom poriadku. Predovšetkým G.Bush st. a M.G. sa za to prihovárali. Lenže k demilitarizácii politiky nedošlo, namiesto toho sa v Amerike začala šíriť nebezpečná mentalita víťazov. M.G. pripomínal prezidenta Kennedyho, ktorý sa vyjadril, že skutočným mierom nemôže byť Pax Americana, Američanmi nadiktovaný mier. Podľa Kennedyho buď bude mier pre všetkých alebo nebude vôbec.

Ohľadom situácie v Rusku: glasnosť ani demokracia nie sú mŕtve. Vyrástla nová generácia za zásadne iných podmienok, podstatne slobodnejšia ako za čias Sovietskeho zväzu. Putin má veľké zásluhy v tom, že zastavil chaos, hoci sa uchyľuje k autoritatívnym metódam. Bez demokracie a participácie ľudu sa nepohneme ďalej. Nie je správne, ak sa potláča opozícia. O svoju popularitu sa však Putin nemusí obávať. Ak by mal pocit, že nemôže konať inak, tak bude príslušným spôsobom konať.

Bolo by lepšie, keby Sovietsky zväz ostal zachovaný? Určite by to bolo lepšie. Hlbší dôvod súčasného konfliktu na Ukrajine treba hľadať v pučistami privodenom náhlom rozpade ZSSR. Vtedy odporcovia perestrojky v otvorenom politickom boji už prehrali, preto vsadili na eskaláciu a vyhlásili puč. Po rozpade ZSSR začali Američania obkľučovať Rusko prostredníctvom rozširovania NATO. Bez súhlasu OSN NATO vojensky zasiahlo do juhoslovanskej občianskej vojny. Išlo o precedens, ktorý musel vyvolať zo strany Ruska protireakciu.

Potrebujeme naše vzťahy „odmraziť“, potrebujeme nový odmäk. My Rusi sa tým riadime vo svojej politike. V Nemecku akoby dochádzalo k akejsi súťaži, kto zaujme tvrdší postoj k Rusku. Nové Nemecko chce všade zasahovať. V najhoršom by sme mali znovu privolať Otta von Bismarck, podľa ktorého Nemecko nikdy nesmie viesť vojnu s Ruskom. Nemecko sa už raz za druhej svetovej vojny pokúsilo svoju mocenskú sféru rozšíriť na Východ. Akú lekciu ešte potrebuje? V Rusku sme nezabudli, na nesmiernu devastáciu, na ženy, ktoré sa nedočkali svojich mužov. Preto je dobre, že sa naše národy zmierili.

Gorbačovove tézy ponúkam bez komentára na zamyslenie.

Európa si musí nielen definovať svoje miesto vo svete ako jeden z globálnych aktérov, ale predovšekým vyriešiť svoje vnútorné problémy. Pokračovať v konflikte s Ruskom ohľadom Ukrajiny je krajne kontraproduktívne. Prikladám zdrvujúcu kritiku fiskálnej politiky eurozóny zo strany ekonóma a nositeľa Nobelovej ceny Josepha E.Stiglitza pod titulkom „Európsky výpadok rozumu“:

http://www.project-syndicate.org/commentary/european-union-austerity-backlash-by-joseph-e--stiglitz-2015-01/czech

LADISLAV HOHOŠ