Reklama
Reklama

Čerti a čertice

Počet zobrazení: 1645

Georgij Klimov vo svojom románe Knieža tohto sveta zoznámil čitateľov s postavou  dôležitého dôstojníka NKVD, ktorý mal na starosti vyhľadávanie nepriateľov komunistického režimu v bývalom Sovietskom zväze. Nielenže ich vyhľadával, ale postaral sa aj o ich deportovanie do tých najvzdialenejších táborov. „Čím ďalej, tým lepšie, nech ich odvezú až k polárnemu kruhu,“ vravieval. Každého deportovaného považoval za diabla, za čerta, ktorý musí zmiznúť z očí, aby neškodil. Nemal s nikým zľutovanie, bol presvedčený, že iba takto možno spoločnosť očistiť raz a navždy. Keď sa ho spýtali, prečo treba deportovať aj ženy a deti, celkom vážne argumentoval:

- Ako inak. Je predsa jasné, že čert si berie za ženu čerticu. S ňou plodia a privádzajú na svet čertičiatka. Všetkých sa treba zbaviť.

Spomenul som si na tento príbeh, keď som počúval v uplynulých dňoch pána Matoviča, ako pred kamerou tvrdil, že ak by záležalo na ňom, všetkých „eštebákov“ by dal vysťahovať do Severnej Kórey. Koleso dejín sa otočilo a v očiach pána Matoviča sú títo ľudia čertmi, kazia nám vzduch. Trocha ma zamrazilo z toho, že zasa je tu niekto, kto by rád niekoho vysťahúval. Akoby sme nevedeli, ako takéto vysťahúvanie vyzerá. Stačí si spomenúť na Židov, Cigánov, nespoľahlivé osoby... Škoda, že ho nenechali pokračovať, možno by sme sa dozvedeli aj o tom, ako treba naložiť s čerticami a čertičiatkami, ktoré už splodili. Myslím si, že sa to skôr či neskôr dozvieme, pretože najviac takýchto nápadov mávajú porevoluční revolucionári. Okrem neho však vystúpili pred kamerami aj ďalší dôležití politici. O čo vlastne išlo?

Ústav pamäti národov zaslal politickej strane Smer požiadavku, aby každému „eštebákovi“ bol zdanený dôchodok a získané peniaze boli prevedené obetiam komunistického režimu, ktoré majú nízke dôchodky. Myslel som si, že táto záležitosť je už ukončená tým, že tieto obete boli rehabilitované a jednorázovo aj odškodnené. Aj tak však považujem takýto návrh za sympatický, pretože nie je spravodlivé, aby ten, kto niekomu zničil život, dostával viac ako jeho obeť. Nie som síce právnik ani ekonóm, aby som vedel posúdiť, o koľko by sa týmto obetiam dôchodok zvýšil, no predsa mám k tomu niekoľko poznámok. V prvom rade, keď som počúval opozičných politikov vyjadrovať sa na túto tému, bolo mi hneď jasné, že je to pre nich vítaná požiadavka. Ak sa Smer s ÚPN dohodnú, budú tvrdiť, že ho k tomu dotlačili, ak nie, urobia škandál a zo Smeru sa stane ochranca „eštebákov“. Nedozvedel som sa však, prečo nikto s takýmto návrhom nevystúpil počas predchádzajúcich vlád. Je predsa len už 23 rokov od revolúcie. Predpokladám, že znova sa vynorí množstvo ďalších obetí, ktoré si bude nárokovať na prilepšenie. Vystačia tieto „eštebácke“ dôchodky na to, aby bolo vyhovené každému, alebo bude treba nová dôchodková reforma? Ak áno, máme na to skúseného dôchodkového reformátora.

- A kedy budú odškodňovať nás? spýtal sa ma kamarát, s ktorým som 26 mesiacov vojenčil. - - Počul som, že „petepáci“ sa tiež budú dožadovať prilepšenia. My sme vari išli na vojnu dobrovoľne?

Ozaj, nemali by sme si už konečne pohovoriť s našimi politikmi aj my, čo sme vykonávali základnú vojenskú službu 24 – 26 mesiacov plus manévre? Každý si dnes na niečo nárokuje, každý sa považuje za obeť, kedy vlastne príde aj na nás rad? Aj my sme boli predsa šikanovaní, buzerovaní, ponižovaní. Slúžili sme vari z dobrej vôle svojej socialistickej vlasti? Aj my sme mali desaťtisíce svojich veliteľov, dôstojníkov, ktorí nás zatvárali v kasárňach, nepúšťali domov, trestali nás... dostávali sme „žold“ 75 Kčs , zatiaľ čo oni mali vysoké platy a odišli do civilu s vysokými dôchodkami. Čo keby sa jedným ťahom vybavila aj naša krivda a trochu by nám prispeli naši bývalí velitelia k mizerným dôchodkom?  Ak by to bolo málo, nech sa s nami trocha podelia aj majitelia „modrých knižiek“. Veď oni si doma a v pohode o celých 26 mesiacov dlhšie zarábali a robili kariéru. Všetci vieme, ako to vtedy s „modrými knižkami“ chodilo. Stačilo mať zazobaného rodiča a on už vedel, na ktoré dvere treba zaklopať, aby si vykúpil svoje dieťa z vojny. Stačilo mať známosti a už sa nejaká diagnóza našla. Ozaj, koľko sedí v našom parlamente majiteľov „modrých knižiek“?

Mám pocit, že ich majú dobre uschované. Je totiž dosť možné, že niekedy takýto dokument poslúži aj na to, aby sa ním človek preukazoval ako proti komunistický odbojár a žiadal tiež od štátu nejaké prilepšenie.s

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy